„Na ceste spravodlivosti je život, v smere jej chodníka nesmrteľnosť.“ (Prís 12, 28)
Pred niekoľkými týždňami izraelská vláda oznámila svoje rozhodnutie prevziať plnú kontrolu nad mestom Gaza. V posledných dňoch médiá opakovane informovali o masívnej vojenskej mobilizácii a prípravách na blížiacu sa ofenzívu. Tie isté správy uvádzajú, že obyvateľstvo mesta Gaza, kde žijú státisíce civilistov – a kde sa nachádza aj naša kresťanská komunita –, bude evakuované a presťahované na juh Pásma. V čase vydania tohto vyhlásenia už boli vydané príkazy na evakuáciu viacerých štvrtí mesta Gaza.
Naďalej prichádzajú správy o ťažkých bombardovaniach. V situácii, ktorá bola dramatická už pred začatím operácie, sa zaznamenávajú ďalšie škody a úmrtia. Zdá sa, že oznámenie izraelskej vlády, že „sa otvoria brány pekla“, skutočne nadobúda tragické kontúry. Skúsenosti z minulých kampaní v Gaze, zámery izraelskej vlády týkajúce sa prebiehajúcej operácie a správy, ktoré nám prichádzajú z terénu, svedčia o tom, že táto operácia nie je len hrozbou, ale skutočnosťou, ktorá sa už realizuje.
Od vypuknutia vojny sa grécko-pravoslávny komplex svätého Porfíria a katolícky komplex Svätej rodiny stali útočiskom pre stovky civilistov. Medzi nimi sú starší ľudia, ženy a deti. V katolíckom komplexe už mnoho rokov poskytujeme ubytovanie ľuďom so zdravotným postihnutím, o ktorých sa starajú misionárky lásky. Rovnako ako ostatní obyvatelia mesta Gaza, aj utečenci žijúci v komplexe sa budú musieť podľa svojho svedomia rozhodnúť, čo urobiť. Mnohí z tých, ktorí hľadali útočisko v areáloch, sú oslabení a podvyživení v dôsledku ťažkostí posledných mesiacov. Opustiť mesto Gaza a pokúsiť sa utiecť na juh by znamenalo rozsudok smrti. Z tohto dôvodu sa kňazi a sestry rozhodli zostať a naďalej sa starať o všetkých, ktorí sa nachádzajú v oboch areáloch.
Neexistuje žiadny dôvod, ktorý by ospravedlňoval úmyselné a násilné vysídľovanie civilistov.
Nevieme presne, čo sa stane na mieste, nielen s našou komunitou, ale s celým obyvateľstvom. Môžeme len zopakovať to, čo sme už povedali: nemôže existovať budúcnosť založená na väznení, vysídľovaní Palestínčanov alebo pomste. Zopakujeme slová, ktoré pred niekoľkými dňami vyslovil pápež Lev XIV.: „Všetky národy, aj tie najmenšie a najslabšie, musia byť mocnými rešpektované vo svojej identite a právach, najmä v práve žiť na svojich územiach,a nikto ich nemôže nasilu vyhnať do exilu.“ (Prejav pred skupinou utečencov z Chagos, 23. 8. 2025)
To nie je správna cesta. Neexistuje žiadny dôvod, ktorý by ospravedlňoval úmyselné a násilné vysídľovanie civilistov. Nastal čas ukončiť túto špirálu násilia, ukončiť vojnu a uprednostniť spoločné dobro ľudí. Bolo dosť ničenia, týkajúceho sa území, ale aj životov ľudí. Neexistuje žiadny dôvod, ktorý by ospravedlňoval zadržiavanie civilistov ako väzňov alebo rukojemníkov v dramatických podmienkach. Nastal čas, aby rodiny všetkých zúčastnených strán, ktoré dlho trpeli, mohli začať proces uzdravovania.
S rovnakou naliehavosťou vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby konalo s cieľom ukončiť túto nezmyselnú a ničivú vojnu a aby sa mohli nezvestní ľudia a izraelskí rukojemníci vrátiť domov.
„Na ceste spravodlivosti je život, v smere jej chodníka nesmrteľnosť.“ (Prís 12, 28) Modlime sa, aby sa všetky naše srdcia obrátili, aby sme kráčali po cestách spravodlivosti a života, pre Gazu a pre celú Svätú zem.
Jeruzalem 26. august 2025
Zdroj: https://lpj.org/it/news/statement-by-the-latin-patriarchate-of-jerusalem.