Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Na základe prieskumu agentúry AKO, ktorý zverejnila televízia JOJ v diskusnej relácii na Hrane, až tretina spomedzi tisícky opýtaných Slovákov nedokázala uviesť jedinú právomoc prezidenta. Československo pritom bolo hneď po Francúzsku a Portugalsku treťou európskou krajinou, ktorá tento inštitút zaviedla.
Hoci sa inšpirovala dlhou tradíciou amerických prezidentov, nadväzovala aj na tradície spojené s monarchiou. Hlava štátu tak môže udeľovať milosť, ale na rozdiel od monarchu, je na svojom poste iba limitovaný čas. Prezidenta si volíme na päť rokov a maximálne na dve funkčné obdobia. Odhliadnuc od toho, ktorý z kandidátov vyhrá prezidentské voľby, do úradu nastúpi 15. júna 2024. Pozrime sa teda bližšie na to, čo všetko môže a nemôže robiť vo svojej funkcii.
Prezident je jediný ústavný činiteľ, ktorému ústava prisudzuje právo a povinnosť reprezentovať Slovenskú republiku navonok aj dovnútra, čím mu dáva určité exkluzívne postavenie. Kým je jeho funkcia z pohľadu zahraničnej politiky čisto reprezentatívna, pre oblasť diplomacie je pomerne kľúčová. Prezident nemá reálny dosah na zahraničné smerovanie štátu, no z povahy jeho pôsobenia a vplyvu v zahraničí môže zabrániť jej prípadnému posunu do určitého extrému.
Hlava štátu má tiež oprávnenie dojednávať, uzatvárať a ratifikovať medzinárodné zmluvy, ale napríklad kompetenciu ich dojednávania môže preniesť na vládu SR alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov. Môže tiež podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), s ústavou alebo s ústavným zákonom.
Prezident v žiadnom prípade nemôže spôsobiť pád vlády. Existujú však jasne vymedzené pravidlá, keď môže rozpustiť národnú radu. Môže tak urobiť, keď v lehote šiestich mesiacov od vymenovania novej vlády nedôjde k schváleniu jej programového vyhlásenia alebo ak sa národná rada neuznesie do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery.
Taktiež ju môže rozpustiť, keď NR SR nebola uznášaniaschopná dlhšie ako tri mesiace, pričom jej zasadanie nebolo prerušené. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident má právo NR SR rozpustiť aj v tom v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nedôjde k jeho odvolaniu.
Postavenie prezidenta je ovplyvnené ústavnou tradíciou, ktorá vznikla v roku 1920, keď bola prijatá prvá československá ústava. Hoci máme parlamentnú demokraciu, v zmysle tradície prvej československej ústavy je prezident deklarovaný ako súčasť výkonnej moci. Hlava štátu vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaná žiadnymi príkazmi. Mala by byť neutrálna a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.
Naša ústava nevyžaduje, aby prezident nebol členom politickej strany. Zatiaľ však platilo, že pokiaľ sa prezidentom stal straník, po svojom zvolení sa vzdal svojho členstva. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, ako aj predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Prijíma sľub ústavných sudcov a aj sľub generálneho prokurátora. Prezidentské kompetencie by mali slúžiť hlavne na to, aby ústavné orgány fungovali dobre.
Prezident je síce hlavným veliteľom ozbrojených síl, no nemôže konať svojvoľne. Vojnu vypovedá výlučne na základe rozhodnutia národnej rady, ak je Slovenská republika napadnutá, alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Na návrh vlády Slovenskej republiky môže nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie. Taktiež uzatvára mier.
Oprávnenie hlavy štátu odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládzať odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie je dané. Kedysi mohli milosť udeľovať monarchovia a túto prezidentskú právomoc možno považovať za akési dodržiavanie tradície. Zmyslom spomínanej kompetencie by malo byť dosiahnutie spravodlivosti v prípadoch, keď je právny postih neadekvátne prísny.
Prezident nemá reálny dosah na znižovanie cien potravín energií paliva či postavenie menšín, ale môže dosiahnuť veľa neformálnou cestou. Svoje ciele môže dosahovať vyjednávaním, rokovaním s členmi vlády, a to aj za cenu ústupkov. Zároveň môže prinášať témy, ktoré rezonujú v spoločnosti, spolupracovať s tretím sektorom, z titulu svojej funkcie vysvetľovať situáciu a rozprúdiť diskusiu o dôležitých otázkach. Je zástupcom tzv. mäkkej sily, ktorá dopĺňa tvrdú ruku zákona.
K právomociam prezidenta patrí vymenovanie a odvolanie predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky. Tiež ich poveruje riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu. Slovensko už zažilo situácie, keď prezident nevymenoval navrhovaného kandidáta na post ministra a vznikla polemika, či má na to mandát. V podstate ide stále o otvorený problém. Faktom ostáva, že ústava sa nezmieňuje o tom, že by bol prezident návrhom viazaný a ani o tom, ako má v tejto situácii postupovať.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
