Trampoty s rodinným sťahovaním. Ako si zvyknúť na nové prostredie?

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Sťahovanie je zaťažkávajúca skúška nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Psychologička radí, ako rodičia môžu svojim deťom pomôcť v procese adaptácie na nové prostredie.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Naša 12-ročná dcéra je skôr utiahnutý typ, nerada kladie pred inými otázky, nie je zrovna priebojná. Hoci ju vedieme k samostatnosti a povzbudzujeme k väčšej odvahe, nie vždy to má efekt. Keďže sme sa v lete sťahovali, zmenila školu a vidíme, že s tým má problém. Kamarátstva si vytvára veľmi pomaly a v novom kolektíve je dosť osamotená. Ako jej máme pomôcť, aby sa viac otvorila vzťahom a bola medzi deťmi v škole viac uvoľnená?

J. a K. z Bratislavy

Ako rodič veľmi dobre rozumiem tomu, že chcete dcérke pomôcť a trochu ju „postrčiť“, aby bola samostatnejšia a možno aj o čosi aktívnejšia. Určite je vhodné ju povzbudzovať v situáciách, keď sa hanbí zapojiť sa medzi deti či nejakým spôsobom sa presadiť.

Dajte dcérke čas, aby si na všetky zmeny postupne zvykla.

V prvom rade je však potrebné si uvedomiť, že dcéra v posledných mesiacoch zažila viacero zmien – zmenu domova, prostredia, školy, kamarátov, učiteľov. Pre dvanásťročné dieťa to môže byť veľmi náročné, zvlášť pokiaľ celkovo nemá zmeny rado a ťažšie si zvyká na nové situácie. Dajte dcérke čas, aby si na všetky zmeny postupne zvykla. Možno potrebuje byť teraz viac doma a „odpočinúť“ si od sociálnych situácií, ktorých má počas vyučovania veľa a môžu byť pre ňu zdrojom stresu. Možno ešte nie je pripravená na kontakty mimo školy a sama ich nevyhľadáva. Je možné, že potrebuje vašu blízkosť viac než predtým.

Môže sa vám zdať, že je ešte menej samostatná ako bola pred sťahovaním. Aj to sa stáva a nemalo by vás to znepokojovať, pretože vo väčšine prípadov je to prechodné. Dieťa potrebuje obrazne povedané trochu dobiť baterky v bezpečnom priestore rodiny a až potom postupne môže začať vychádzať z komfortnej zóny a nadväzovať nové vzťahy.

Ak sa v triede necíti dobre, mal by o tom učiteľ vedieť, aby jej aj on mohol pomôcť vytvoriť kamarátske vzťahy.

Ak je dcérka otvorená, veľa sa s ňou rozprávajte a počúvajte ju, ako sa má a aké sú jej potreby. Rešpektujte jej pocity, ktoré môžu v súvislosti so zmenami prísť. Všetky sú prirodzené a pokiaľ je dcéra napríklad smutná, nahnevaná, má na to právo. Poznáte film V hlave – Inside out? Je to príbeh dievčatka vo veku vašej dcérky, ktorá sa s rodičmi presťahuje a spočiatku je pre ňu táto zmena veľmi náročná. Možno by ste si ho mohli spoločne pozrieť a potom sa o tom porozprávať – čo zažíva vaša dcéra, či má podobné pocity a podobne.

Tiež sa jej pýtajte, ako sa medzi deťmi cíti a či by sa nechcela viac skamarátiť so svojimi spolužiakmi. Ak áno, môžete ju prihlásiť do krúžkov, kam niekto z nich chodí. Alebo môžete zorganizovať spoločný výlet, návštevu u vás doma, nejakú aktivitu, pri ktorej sa deti spoznajú lepšie než pri vyučovaní.
Na vašom mieste by som sa spýtala aj učiteľov v škole, ako vnímajú dcérino začlenenie sa do kolektívu. Ak sa v triede necíti dobre, mal by o tom učiteľ vedieť, aby jej aj on mohol pomôcť vytvoriť kamarátske vzťahy.

Pri všetkom tom zvykaní si na nové prostredie nezabúdajte rozvíjať ani predošlé vzťahy a aktivity, ktoré dcéra mala v predošlom bydlisku. Práve tie jej môžu poskytnúť pocit bezpečia a pomôcť zmenu lepšie zvládnuť.

Držím vám v novom začiatku palce!