Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Na nemenovanom americkom predmestí sa uprostred noci stalo niečo zvláštne. O 2:17 zo svojich postelí vstali, domové dvere otvorili a do tmy odišli všetky deti z triedy učiteľky Justine Gandyovej (Julia Garnerová).
Teda, všetky až na jedného chlapčeka – Alexa (Cary Christopher). Toho učitelia preradili do inej triedy a policajti podrobili dôkladnému vypočúvaniu, no na nič neprišli. Na bezpečnostných kamerách vidno iba to, ako deti ozlomkrky a z vlastnej vôle bežia niekam do tmy.
Taká je zápletka mysteriózneho trileru/hororu Zbrane, ktorý v auguste dorazil do svetových kín. Réžiu aj scenár mal na starosti Zach Cregger, komediálny režisér, ktorý pri svojich posledných počinoch presedlal z rozosmievania na strašenie divákov a ide mu to tak dobre, že pri Zbraniach dostal od produkcie právo „posledného strihu“.
A vyšlo mu to aj tentokrát. Už pár dní po premiére sú Zbrane so „skromným“ rozpočtom 38 miliónov dolárov veľmi ziskovým filmom a zbierajú zväčša pozitívne recenzie.
Obvykle by som na tomto mieste v recenzii ešte hlbšie rozobral dej filmu, ale pri Zbraniach by to bolo na škodu. Aj marketing Zbraní je prispôsobený skutočnosti, že si tento film užijete najlepšie, keď o ňom dopredu viete čo najmenej.
Môžem však prezradiť, že sa film veľmi sympatickým spôsobom pohráva s nelineárnym rozprávaním z viacerých perspektív. Páčilo sa mi, ako sa v jednotlivých dejových linkách objavovali rekvizity (prázdna konzerva, nádoba s farbou, odkazy na parazitov…), ktoré zdanlivo roztrieštený dej jednotili tým, ako postupne nadobúdali zmysel a divákom poskytovali oporné body.
Áno, ide o slow burn (pomaly rozvíjaný dej), ale efektívny. Vždy keď sa zjaví nová perspektíva, lepšie pochopíme motiváciu a správanie nejakej postavy. S jednotlivými postavami sa tak vieme stotožniť a sympatizovať s nimi, hoci jasne vidíme ich chyby, napríklad učiteľka Gandyová je takmer alkoholičkou.
Nemal som pocit, že by sa pre zvolený spôsob rozprávania vo filme veci opakovali, ako tvrdia niektoré recenzie. Pri každej ďalšej perspektíve si filmári zrejme uvedomovali, že sme niektoré veci už videli, a preto sa v istých momentoch nebáli trochu dupnúť na plyn a tieto dejové skutočnosti popreskakovať.
Na chvíľu sa treba pozastaviť aj pri hororovom rozmere Zbraní. Ľudia v kinosále miestami vrieskali, ten film vedel byť ozaj strašidelný, ale pozdávala sa mi poriadna dávka nadhľadu, ktorou pri tom disponoval.
Tvorcovia zjavne necítili potrebu natočiť ďalší hlboký temný psychologický „socio-niečo“ artový horor, chceli spraviť film, ktorý bude v prvom rade baviť. A podarilo sa, diváci sa napríklad pri poslednej scéne (plnej bizarného násilia) z času na čas srdečne zasmiali.
To však neznamená, že sa v Zbraniach nedajú nájsť aj hlbšie motívy. Na internete sa hovorí o tom, že celý dej filmu je alegóriou na spôsob, akým komunitu zasiahne streľba na školách (hoci režisér poprel, že by Zbrane písal s týmto úmyslom).
Mne sa zas zdalo, že film ukazoval, aké je desivé žiť v zdanlivej komunite, kde však každý žije skôr sám za seba. To bolo umocnené aj „individualistickým“ spôsobom, akým bol dej rozprávaný.
Skrátka, Zbrane si užijete, aj keď nemáte radi horory. Nie je to úplne čistokrvný a tuctový horor, je to v prvom rade dobrý film, ktorý sa nebojí kombinovať viacero žánrov a v divákovi vyvolávať viacero druhov pocitov.
(Upozornenie: V nasledujúcich troch odstavcoch budú SPOILERY.)
Čo sa však týka duchovných aspektov filmu, v Zbraniach som toho veľa hlbokého nenašiel. Keď sa dej chýli ku koncu, príde veľké odhalenie, že zmiznutie detí bolo spôsobené čiernou mágiou, ktorú praktizuje Alexova stryná.
V tomto rozmere deja mi chýbalo nejaké, ako to povedať, metafyzicky uspokojivé rozuzlenie. Alex nakoniec svoju strynú porazí rovnakým zlom – jej praktiky otočí proti nej.
Takže v ovzduší daného predmestia sa stále vznáša zlo a nič sa definitívne nevyrieši. (Tým sú inšpirovaní ľudia, ktorí film interpretujú ako alegóriu na streľbu a jej dôsledky, ktoré nikdy úplne neodznejú.)
Samozrejme, snáď nemusím uvádzať, že ak máte pocit, že by vás pozeranie filmu, kde sa objavia okultné prvky (hoci zobrazené v negatívnom svetle), malo pripraviť o pokoj, radšej Zbrane preskočte.
(KONIEC SPOILEROV.)
Niektorým divákom môže prekážať aj vysoká miera násilia. Mňa vyrušila skôr úplne zbytočná sexuálna scéna, ktorá deju nič nepridala. Trvala síce iba pár sekúnd a nevideli sme v nej nič explicitné, ale aj tak: Načo?
Hoci pre mňa osobne ide zatiaľ o kinozážitok roka (z dôvodu silných stránok, ktoré som opísal v prvej polovici textu), moja najzásadnejšia výhrada voči Zbraniam spočíva v tom, že som mal po pozretí filmu pocit, že forma prevážila nad obsahom a vlastne neviem, čo som si mal z filmu okrem skvelého pocitu pri sledovaní odniesť.
Mal som tiež pocit, že záverečná pointa je neadekvátne priamočiara v porovnaní so sofistikovaným spôsobom jej podania.
Ak však hľadáte zábavný triler, ktorý nie je úplne tuctový, a nemáte problém trochu sa báť, Zbrane rozhodne odporúčam.
Moje hodnotenie: Akoby Stephen King vyrastal na rozprávkach od bratov Grimmovcov. 8/10.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
