Univerzalizmus pápeža v konfrontácii s Trumpovou víziou

Donald Trump sa konfrontuje s univerzalizmom pápeža Františka. Dve veľmi odlišné perspektívy, aj keď Svätá stolica reagovala na Trumpovo zvolenie diplomaticky – pápež v odkaze novozvolenému prezidentovi prosil Boha o „múdrosť, silu a ochranu“. Pápež už prezidentovi vyjadril aj svoje obavy: „Inšpirovaný ideálmi vašej krajiny, ktorá je zemou príležitostí a pohostinnosti pre všetkých, dúfam, že pod Vaším vedením bude americký ľud prosperovať a neustále sa usilovať o vybudovanie spravodlivejšej spoločnosti, v ktorej nebude miesto pre nenávisť, diskrimináciu ani vylúčenie.“

Trump však smeruje k rýchlemu a radikálnemu vyhosteniu migrantov. František v relácii Che tempo che fa u moderátora Fabia Fazia povedal: „Ak je to pravda, bude to katastrofa, pretože účet za túto nerovnováhu zaplatia chudáci, ktorí nemajú nič.“

František neverí v boj, ale v milosrdnú komunikáciu.

Katolícka cirkev v USA je v tejto otázke pomerne jednotná, hoci časť jej biskupského zboru nie vždy súhlasí s pápežom. František nedávno vymenoval za arcibiskupa vo Washingtone kardinála McElroya, ktorý zastáva pápežove postoje. McElroy sa vyjadril k protiimigračnej kampani slovami: „Musíme sa postaviť proti tým, ktorí nás učia vidieť moslimských mužov, ženy a deti ako zdroje strachu namiesto toho, aby sme ich vnímali ako Božie deti.“

Hodnoty, ktoré hlása Trump, predstavujú pre mnohých Američanov, najmä pre belochov, ktorí sa cítia stratení alebo znevýhodnení, ochranný štít v meniacom sa svete. To však nie je Františkova predstava – on neverí v boj, ale v milosrdnú komunikáciu.

Dôležitou časťou Františkovho odkazu Trumpovi je „podpora mieru a zmierenia medzi národmi“. Vatikán dúfa, že Trump pomôže ukončiť vojnu na „trpiacej Ukrajine“, ako to sám nazval, bez toho, aby ju ponižoval.

Menej zhodné sú ich postoje k Blízkemu východu, kde Trump podporuje záujmy Netanjahua. No prezident, ktorý sleduje tento región v širšom kontexte, musí zohľadňovať aj záujmy Saudskej Arábie a Turecka.

Vo svojom inauguračnom prejave Trump vyhlásil, že chce, aby sa Spojené štáty stali tým, čím majú byť: hrdým národom, rešpektovaným vo svete, s mocnou armádou. Jeho prejav bol miestami imperialistický a agresívny, nebol však zameraný na vojnu: „Naša sila zastaví všetky vojny a prinesie nového ducha jednoty do sveta, ktorý je čoraz nahnevanejší, násilnejší a úplne nepredvídateľný.“

Medzi Trumpovou a pápežovou – teda katolíckou – víziou existuje zásadný rozdiel.

Myšlienka jednoty bez násilia a nenávisti je aj v centre pápežovej vízie. Avšak medzi Trumpovou a pápežovou – teda katolíckou – víziou existuje zásadný rozdiel. Katolícka cirkev verí v „celosvetové spoločné dobro“, ktorého prvým prejavom je mier a ktorému majú slúžiť medzinárodné inštitúcie.

Dnes sa musí vyrovnávať s novými „impériami“, medzi ktorými sú obrovské rozdiely: USA, Čína, ale aj India. Cirkev má historickú skúsenosť so spolužitím s „impériami“ a jej cieľom je presadzovanie mierovej politiky.

Verí v multilaterálny prístup založený na dialógu a vzájomnom rešpekte. No zdá sa, že tento multilaterálny prístup je pre Trumpa a jeho Ameriku príliš zväzujúci.

Prevzaté z Famiglia Cristiana.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť.