Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Od prvého okamihu svojho pontifikátu až po posledné slová a gestá ostáva pápež František symbolom otvoreného srdca a univerzálnej lásky. Jeho život bol neúnavnou cestou medzi ľuďmi, šírením radosti evanjelia a budovaním mostov bratstva v čase veľkých výziev. Cirkev i celý svet spomínajú a ďakujú za dar jeho života, ktorý zanechal hlbokú stopu.
* * *
„(…) Pontifikát pápeža Františka veľmi intenzívne zasiahol mysle i srdcia. (…) Rozhodnutie prijať meno František sa okamžite javilo ako voľba programu a štýlu, ktorým chcel formovať svoj pontifikát, inšpirujúc sa duchom svätého Františka z Assisi.
Pápež František si zachoval svoj temperament a pastoračný spôsob vedenia a hneď vtlačil spravovaniu Cirkvi pečať svojej silnej osobnosti, nadväzoval priamy kontakt s jednotlivcami a národmi, túžil byť blízko všetkým, s osobitnou pozornosťou voči ľuďom v núdzi, neúnavne sa rozdával najmä posledným tohto sveta – pre vylúčených. Bol pápežom medzi ľuďmi, so srdcom otvoreným pre všetkých. Bol tiež pápežom vnímavým na nové výzvy spoločnosti a na to, čo Duch Svätý vzbudzoval v Cirkvi.
Typickým slovníkom a jazykom bohatým na obrazy a metafory sa vždy snažil osvetľovať problémy našej doby múdrosťou evanjelia, ponúkajúc odpovede vo svetle viery a povzbudzujúc žiť kresťansky výzvy a rozpory týchto čias, ktoré rád označoval ako ,zmenu epochy‘.
Mal veľkú spontánnosť a neformálnym spôsobom oslovoval všetkých – aj ľudí vzdialených od Cirkvi.
Bol plný ľudského tepla a hlboko citlivý na dnešné drámy. Pápež František naplno prežíval úzkosti, utrpenia i nádeje nášho globalizovaného sveta a rozdával sa v úsilí potešovať a povzbudzovať posolstvom schopným priamo a bezprostredne zasiahnuť srdcia ľudí.
Jeho charizma prijatia a počúvania, spojená so správaním zodpovedajúcim dnešnej citlivosti, sa dotýkala sŕdc a usilovala sa prebúdzať morálne a duchovné sily.
Hlavným motívom jeho misie bolo aj presvedčenie, že Cirkev je domovom pre všetkých – domom s vždy otvorenými dverami.
Primát evanjelizácie sprevádzal jeho pontifikát – šíril radosť evanjelia s jasným misijným dôrazom, čo bolo aj názvom jeho prvej apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium. Radosť, ktorá napĺňa srdce dôverou a nádejou toho, kto sa zveruje Bohu.
Hlavným motívom jeho misie bolo aj presvedčenie, že Cirkev je domovom pre všetkých – domom s vždy otvorenými dverami. Často používal obraz Cirkvi ako ,poľnej nemocnice‘ po bitke, v ktorej je mnoho ranených. Hovoril o Cirkvi, ktorá chce s rozhodnosťou liečiť problémy ľudí a veľké utrpenia rozdrobujúce dnešný svet. Ukazoval obraz Cirkvi, ktorá je schopná sa skloniť ku každému človeku – bez ohľadu na jeho vierovyznanie či stav – a uzdravovať jeho rany.
Jeho gestá a výzvy v prospech utečencov a migrantov boli nespočetné. Neúnavne zdôrazňoval, že treba konať v prospech chudobných.
Symbolicky významné je, že jeho prvá cesta ako pápeža smerovala na ostrov Lampedusa – symbol tragédie migrácie, kde zahynuli tisíce ľudí v mori. V rovnakom duchu sa niesla aj jeho cesta na Lesbos, ktorú absolvoval spolu s ekumenickým patriarchom a aténskym arcibiskupom, ako aj slávenie svätej omše na hranici medzi Mexikom a Spojenými štátmi počas jeho cesty do Mexika.
Zo 47 náročných apoštolských ciest vojde do dejín osobitne návšteva Iraku v roku 2021, ktorú uskutočnil napriek všetkým rizikám. Táto náročná apoštolská cesta bola balzamom na otvorené rany irackého ľudu, ktorý veľmi trpel pod neľudským konaním ISISu. Bola to cesta významná aj pre medzináboženský dialóg – ďalší dôležitý rozmer jeho pastoračného pôsobenia. S apoštolskou cestou v roku 2024 do štyroch krajín Ázie a Oceánie pápež dosiahol ,najvzdialenejšie periférie sveta‘.
Milosrdenstvo a radosť evanjelia sú dve kľúčové slová pontifikátu pápeža Františka.
Pápež František neustále kládol do centra evanjelium milosrdenstva a opakovane zdôrazňoval, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťať: on vždy odpúšťa – nech je situácia kajúceho akákoľvek, ak sa vráti na správnu cestu.
Preto chcel mimoriadny Jubilejný rok milosrdenstva, aby ukázal, že milosrdenstvo je ,srdcom evanjelia‘.
Milosrdenstvo a radosť evanjelia sú dve kľúčové slová pontifikátu pápeža Františka.
Na rozdiel od toho, čo nazval „kultúrou vyraďovania“, hovoril o kultúre stretnutia a solidarity. Téma bratstva prenikala celý jeho pontifikát s dôraznou naliehavosťou. V encyklike Fratelli tutti chcel oživiť celosvetovú túžbu po bratstve – pretože všetci sme deťmi toho istého Otca, ktorý je na nebesiach. Silno pripomínal, že všetci patríme k jednej ľudskej rodine a že nik sa nezachráni sám.
V roku 2019, počas cesty do Spojených arabských emirátov, pápež František podpísal dokument o ,Ľudskom bratstve pre svetový mier a spolužitie‘, poukazujúc na spoločné Božie otcovstvo.
Svojím posolstvom encykliky Laudato si’ sa prihovoril ženám a mužom celého sveta a upriamil pozornosť na povinnosť a spoločnú zodpovednosť za náš spoločný domov.
Teraz, drahý pápež František prosíme teba, aby si sa modlil za nás.
Tvárou v tvár vyčíňaniu mnohých vojen v týchto rokoch – s neľudskými hrôzami a nespočítateľnými obeťami a skazou – pápež František neprestajne dvíhal svoj hlas a úpenlivo prosil o mier, vyzýval k rozumnosti a pozýval k čestnému dialógu, ktorý by mohol priniesť riešenia, lebo – ako hovorieval – vojna je len smrť ľudí, ničenie domov, ničenie nemocníc a škôl. Vojna vždy zanecháva svet horší než aký bol predtým, ako hovorieval: je vždy bolestivou a tragickou porážkou pre všetkých.
,Budovať mosty, nie múry‘ – táto výzva bola jednou z jeho opakovaných tém. A jeho služba vo viere ako nástupcu apoštola Petra bola vždy spojená so službou človeku vo všetkých jeho dimenziách.
V duchovnom spojení s celým kresťanstvom sme sa tu dnes zhromaždili v hojnom počte, aby sme sa modlili za pápeža Františka, aby ho Boh prijal do objatia svojej veľkej lásky.
Pápež František zvyčajne zakončieval svoje príhovory a osobné stretnutia slovami: ,Nezabudnite sa modliť za mňa.‘
Teraz, drahý pápež František prosíme teba, aby si sa modlil za nás. Prosíme ťa, aby si z neba požehnal Cirkev, požehnaj Rím, požehnaj celý svet, ako si to minulú nedeľu urobil z lodžie tejto baziliky v poslednom objatí s Božím ľudom – a zároveň symbolicky s celým ľudstvom, ktoré úprimným srdcom hľadá pravdu a nesie vysoko fakľu nádeje.“
Homília kardinála Giovanniho Battistu Re, dekana Kolégia kardinálov
* * *
„V atmosfére náramnej veľkonočnej radosti prišla (…), v pondelok Týždňa diakonie, smutná správa o odchode pápeža Františka, vzácneho brata v Kristovi. Už od prvého okamihu jeho nastúpenia na historický Petrov stolec nás spájalo bratské priateľstvo a spolupráca pre dobro našich cirkví a ich vzájomné priblíženie v prospech celého ľudstva.
Počas všetkých týchto dvanástich rokov jeho pontifikátu bol verným priateľom, spoločníkom na ceste a podporovateľom Ekumenického patriarchátu. Skutočný priateľ pravoslávia, autentický priateľ bratov Pána, za ktorých toľkokrát hovoril, konal, umýval im nohy a zanechal tak príklad pravej pokory a bratskej lásky.
Vždy na neho budeme s láskou spomínať.
V roku 2014, len rok po jeho zvolení a intronizácii, sme sa na môj podnet a iniciatívu spolu vybrali do Jeruzalema a modlili sa bok po boku na kolenách pred Svätým hrobom. Počas tých dvoch či troch dní, ktoré sme spolu strávili na svätých miestach, sme sa viackrát stretli a rozprávali.
Povedal som mu: ,Vaša Svätosť, o niekoľko rokov si pripomenieme 1700. výročie zvolania Prvého ekumenického koncilu v Nicei v Bithýnii. Bolo by veľmi krásnym a symbolickým gestom spoločne si toto historické výročie pripomenúť a hovoriť o ďalšej ceste našich sesterských cirkví smerom k spoločnému kalichu.‘
František bol skutočný priateľ pravoslávia.
Prejavil veľké nadšenie a povedal: ,Je to nádherný nápad, skvelý návrh.‘
A dodal: ,Nech dá Boh, aby sme boli zdraví a mohli vykonať túto našu púť do Nicey. Ak by to nebolo možné, ak by to Pán nedovolil, potom nech to uskutočnia naši nástupcovia.‘
Úprimne si veľmi želal prísť v priebehu tohto roka, aby si pripomenul toto výnimočné výročie, a zdôraznil to viackrát aj médiám a zástupcom Ekumenického patriarchátu, ktorí ho z času na čas navštevovali v Ríme.
Osud – ako sa hovorí – mu však nedoprial, aby prišiel osobne.
Ak dá Boh a budem mať zdravie, Ekumenický patriarchát určite niečo pripraví. Nedovolíme, aby takéto historické výročie prešlo bez povšimnutia.
Čo sa týka Katolíckej cirkvi, to bude závisieť od osobnosti, postoja a vôle nového pápeža, ktorý bude zvolený, či bude chcieť a príde do Nicey, aby zdôraznil význam tohto veľkého výročia, jedinečného v dejinách kresťanstva.
(…) V Ekumenickom patriarcháte so všetkými svätými biskupmi svätého Ekumenického stolca (…) spomíname na drahú postavu zosnulého pápeža Františka a všetci sa spoločne jedným hlasom a jedným srdcom modlíme za odpočinok jeho duše v krajine živých a v príbytkoch spravodlivých.
Modlíme sa, aby Pán života a smrti odmenil jeho mnohé námahy pre Cirkev a pre človeka. A aby povolal na Petrov stolec dôstojného nástupcu, ktorý prijme a urobí vlastnými sny pápeža Františka a bude pokračovať v jeho vzácnom diele pre celé ľudstvo, osobitne pre kresťanstvo a ešte viac pre zbližovanie našich sesterských cirkví, ktorého konečným cieľom je plné stretnutie pri spoločnom kalichu.
Nech ti je večná pamiatka, brat pápež František!“
Bartolomej, ekumenický patriarcha
* * *
„Popri žiali nad smrťou pápeža Františka vnímam (…) aj istý pocit prázdna: pocit straty oporného bodu, ku ktorému som vzhliadal.
Pápež František očaril svet od prvého momentu – už len výberom svojho mena.
Bol jezuitom, synom spirituality sv. Ignáca, a pritom sa odvolal na sv. Františka, čím zdôraznil bohatstvo chariziem, ktoré sa v Cirkvi navzájom dopĺňajú.
Ako by som mohol nespomenúť jeho encykliku Laudato si’ o spravodlivom využívaní prírodných zdrojov? Alebo Fratelli tutti o jedinečnosti ľudskej rodiny? Alebo jeho neustálu pozornosť venovanú perifériám sveta – chudobným, najslabším, migrantom? Určite tu zohrala úlohu aj skúsenosť jeho predkov, ktorí emigrovali z Piemontu do Argentíny. Alebo jeho osamelú modlitbu na prázdnom Námestí sv. Petra počas dní pandémie?
Odpoveďou sveta nemá byť len spomienka a vďačnosť, ale aj prevzatie zodpovednosti – tým, že si jeho učenie osvojíme v našom každodennom správaní.
František bol vždy človekom nádeje – presvedčenej napriek všetkým ťažkostiam.
Prinášal ju aj počas svojej choroby, čím ponúkol príklad všetkým trpiacim.
(…) Nad všetkým sa vynára jedna myšlienka. To, čo sa rozhodol urobiť včera, na Veľkonočnú nedeľu: požehnanie svetu a okružná jazda po námestí medzi veriacimi s jeho poslednou výzvou na ľudskosť ako základné kritérium konania pre každého.
Dnes sa to javí ako rozlúčka s Cirkvou a s mužmi a ženami celého sveta.
Odpoveďou sveta na tento pozdrav nemá byť len spomienka a vďačnosť, ale aj prevzatie zodpovednosti – tým, že si jeho učenie osvojíme v našom každodennom správaní.“
Sergio Mattarella, prezident Talianskej republiky
* * *
„S hlbokým zármutkom som sa dozvedela správu o návrate nášho milovaného pápeža Františka do Otcovho domu. Spolu s celou Cirkvou ho odovzdávame Bohu, plní vďačnosti za mimoriadny príklad a dar lásky, ktorým bol pre každého človeka a každý národ. Počas svojho pontifikátu bol Svätý Otec mnohokrát blízkym a láskavým pastierom aj pre Hnutie fokoláre: vždy nás prijímal a viedol k tomu, aby sme s odvahou a radikálnosťou vydávali svedectvo o evanjeliu.
Z mnohých chvíľ, ktoré sme s ním prežili, nezabudneme na jeho slová adresované Generálnemu zhromaždeniu Fokoláre, ktoré prijal na audiencii v roku 2021:
,(…) vytrvalo naslúchajte Kristovmu výkriku opustenosti na kríži, ktorý je prejavom najvyššej miery lásky. Milosť, ktorá z neho vychádza, je schopná vzbudiť v nás, slabých a hriešnych, veľkorysé a niekedy až hrdinské odpovede; je schopná premeniť utrpenie, dokonca tragédie na zdroj svetla a nádeje pre ľudstvo‘.
Napokon nemôžem nesvedčiť aj o pápežovej láske a osobnom záujme o mňa, o utrpenie môjho ľudu vo Svätej zemi a o nesmiernej vďačnosti za to, že ma povolal k účasti na synode o synodalite, kde on sám otvoril dvere synodálnej Cirkvi, ktorá už vykročila do celého sveta.
Spolu s Hnutím fokoláre na celom svete sa pripájam k modlitbe univerzálnej Cirkvi a všetkých mužov a žien dobrej vôle a som si istá, že Panna Mária ,Salus Populi Romani‘, ktorej bol taký oddaný, ho v nebi prijme s otvorenou náručou.“
Margaret Karramová, prezidentka Hnutia fokoláre
Zdroj: vaticannews.va, ortodossia.it, quirinale.it, focolare.org. Redakčne spracované.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
