V nedeľu vyvrcholí najväčšia a najstaršia akcia solidarity, ktorú v Cirkvi slávime

Misijná nedeľa nám pripomína, že sme súčasťou jedného Kristovho tela a že máme zodpovednosť starať sa o jeho jednotlivé údy. Do Misijnej nedele sa zapájajú všetky katolícke farnosti po celom svete a je najstaršou a najväčšou akciou solidarity, akú v Cirkvi slávime.

Každý rok si v rámci Misijnej nedele vyberáme niektorú z krajín, do ktorej finančné prostriedky zo zbierky putujú a ktorú v rámci prípravy na toto podujatie aj navštívime. Tento rok pripadol výber na Benin.

Pri tejto príležitosti vydáva pápež František každý rok posolstvo pre veriacich a inak to nie je ani teraz. Tohtoročným mottom sa stali slová z evanjelia sv. Lukáša „Kráčajme po ceste s horiacim srdcom” (Lk 24, 13 – 35) a sú pozvánkou pre všetkých kresťanov, aby sa učili vzájomne a s nadšením deliť o bohatstvo viery.

„Každý rok si v rámci Misijnej nedele vyberáme niektorú z krajín, do ktorej finančné prostriedky zo zbierky putujú a ktorú v rámci prípravy na toto podujatie aj navštívime,“ priblížil riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku Ivan Kňaze. Tento rok pripadol výber na Benin, ležiaci medzi Togom a Nigériou na západnom pobreží Afriky.

Akékoľvek náznaky sporov či nepriateľských postojov sa snažíme zachytávať už v zárodku, aby ďalej neprerastali do ozbrojených konfliktov či vojen.

Pri tejto príležitosti pricestoval na Slovensko rektor kňazského seminára v Benine otec Ambroise Kinhoun. Vo svojom príhovore priblížil stav Katolíckej cirkvi v Benine a vyzdvihol solidárnu kultúru svojej vlasti, ktorú najlepšie demonštruje výsostné postavenie veľkopočetnej rodiny. Rodinu v Benine, ako ďalej doplnil, totiž netvoria len rodičia a deti, ale aj starí rodičia, prastarí rodičia, strýkovia, tety a širšia rodina.

V Benine, ako otec Ambroise upozornil, sa vysoko cení čestnosť a v miestnych je zakorenená snaha o mierové riešenie napätí. „Akékoľvek náznaky sporov či nepriateľských postojov sa snažíme zachytávať už v zárodku, aby ďalej neprerastali do ozbrojených konfliktov či vojen.“ Beninčania nemajú radi, keď sa o nich rozpráva zle, a preto keď príde k nejakej vyostrenej situácii, všetci sa snažia riešiť ju pokojným spôsobom. Tento postoj sa napríklad prejavuje aj na mierovom spolužití troch dominantných náboženstiev v krajine: kresťanstva, islamu a náboženstva, ktoré sa zachovalo ako dedičstvo predkov. „V jednej rodine môžete nájsť zástupcov všetkých troch vierovyznaní, ktorí spolu žijú v mieri,“ ozrejmil africký kňaz.

Návštevu Slovenska využil otec Ambroise aj na to, aby odovzdal pozdravy a poďakovanie od bohoslovcov ich duchovným krstným rodičom tu na Slovensku.

Otec Ambroise pripomenul, že kňazský seminár, v ktorom pôsobí, má silné duchovné a materiálne prepojenie so Slovenskom cez Pápežské misijné diela, ktoré už viac ako desať rokov umožňujú adopciu bohoslovcov na diaľku. Návštevu Slovenska tak zároveň využil na to, aby odovzdal pozdravy a poďakovanie od bohoslovcov ich duchovným krstným rodičom tu na Slovensku. Pritom vyslovil túžbu, aby títo budúci kňazi pôsobili jedného dňa na našom území a tak zároveň splácali tento „duchovný dlh“.

V seminári, ktorý otec Ambroise riadi, študuje aktuálne 125 bohoslovcov, ktorí majú veľmi prísny, až vojenský denný režim. Ten okrem modlitby, štúdia a spoločnej rekreácie zahŕňa aj manuálnu prácu a chvíle úplného stíšenia, vyhradené na individuálnu modlitbu. „Je to veľmi pekný život, no súčasne aj olympijská drina,“ vysvetlil Kinhoun.

O tom, že kňazi sú v Benine potrební ako soľ, svedčí aj pravidelná účasť na slávení Eucharistie. „V hlavnom meste sú kostoly, v ktorých sa konajú omše jedenásťkrát denne, a všetky sú plné. No vďaka Bohu stále pribúda i mladých novokňazov a nových povolaní,“ dokreslil situáciu kresťanov v Benine rektor. Kňazi v Benine nie sú platení štátom, ale žijú výlučne z milodarov a štedrosti veriacich.

V Benine je kňaz ten najchudobnejší z najchudobnejších, no jeho bohatstvo je vo veľkodušnosti a štedrosti jeho veriacich a ochote úplne sa rozdať.

Pri prejavovaní takejto solidarity kňazom si ľudia zároveň uvedomujú, že duchovní v Benine sú v prvej línii pri pomoci tým najbiednejším. „V Benine je kňaz ten najchudobnejší z najchudobnejších, no jeho bohatstvo je vo veľkodušnosti a štedrosti jeho veriacich a ochote úplne sa rozdať,“ zhrnul postavenie kňazov vo svojej domovine otec Ambroise.

Na starom kontinente, kde, naopak, čelíme morálnej a náboženskej kríze, je podľa neho situácia náročnejšia. Hoci Európa má kresťanské korene, dnes ich popiera. To spôsobuje krízu v samotnom srdci kultúry, ktorá je vo výsledku plná paradoxov. „Európa na jednej strane umožňuje zabiť dieťa v matkinom lone, na druhej odsudzujete akékoľvek prejavy fyzického násilia na dieťati, ktoré je už narodené,“ upozornil na absurdity legislatív európskych krajín beninský páter. Kultúra, ktorá zabíja svoje vlastné deti, musí byť podľa otca Ambroisa nutne v kríze.

Európa na jednej strane umožňuje zabiť dieťa v matkinom lone, na druhej odsudzujete akékoľvek prejavy fyzického násilia na dieťati, ktoré je už narodené.

No na druhej strane pripomenul, že Boh zapaľuje túžbu v iných častiach sveta, pre ktoré sa Európa javí ako misijné územie. Do Afriky tradične prichádzali misionári z Európy, pričom Európania sa teraz sami ocitajú na strane evanjelizovaných. „Takto vám opäť odovzdáme ovocie vašich predkov, ktoré ste nám vy ako prví dali.“ Zároveň však rektor Kinhoun vyslovil obavu, či sú srdcia Európanov pripravené misionárov prijať.

Jedno z riešení, ktoré vidí, je vysielanie novokňazov zo starého kontinentu na misijnú skúsenosť do Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky, ktoré prežívajú v tomto smere prebudenie. Zážitok so živým kresťanským spoločenstvom by ich jednak pripravil na pôsobenie vo svojej domovine a jednak by ich otvoril voči idei prijímania misionárov zo sveta. „Cez skutky milosrdenstva v kontakte s chudobnými môžu opäť objaviť radosť z kňazstva a po príchode do svojej krajiny, vychádzajúc na periférie, sa stávať predĺženou rukou Krista, k čomu nás napokon ustavične vyzýva aj pápež František.“

Misionári majú v Benine povesť tých, ktorí zabezpečujú naplnenie duchovných, ale aj materiálnych a sociálnych potrieb ľudí.

Zo svojej skúsenosti povedal, že misionári, ktorí prichádzajú do Afriky, sa už naspäť nechcú vrátiť, pretože sa cítia prijímaní a milovaní. „Beninčania sú voči misionárom veľmi pohostinní. Misionári majú povesť tých, ktorí zabezpečujú naplnenie duchovných, ale aj materiálnych a sociálnych potrieb ľudí. Boli tými, ktorí budovali kaplnky, školy, kopali studne… a tým si získali priazeň nielen u kresťanov,“ opísal otec Ambroise pozíciu misionárov v Benine. Na druhej strane upozornil, že misionárom prichádzajúcim do Európy sa takéhoto vrúcneho prijatia nedostáva.

Vzhľadom na politický a kultúrny vplyv je však podľa neho nevyhnutné, aby sa naše krajiny otvorili prijímaniu misionárov a nepopierali svoju kresťanskú identitu. Pritom zdôraznil, že ich pôsobenie nie je otázkou efektivity, ale otázkou svätosti. Skutoční misionári sú totiž tí, ktorí majú Ježišovo srdce.