Vojna, svet na rázcestí

Časť občianskej spoločnosti si myslí, že správy o masakroch a ničení sa jej netýkajú. Druhá časť spoločnosti sa však týmito správami nechá zasiahnuť a nachádza odvahu spoločne konať s víziou zmeniť budúcnosť.

Správa Global Peace Index 2025, vypracovaná austrálskou neziskovou organizáciou Institute for Economics and Peace, ktorá meria stav mieru v jednotlivých krajinách a regiónoch, uvádza, že vo svete prebieha 59 ozbrojených konfliktov – najvyšší počet od konca druhej svetovej vojny. Počet vojen sa výrazne zvýšil v posledných dvoch desaťročiach a prudko stúpol aj počet obetí: v roku 2024 si konflikty vyžiadali 152-tisíc ľudských životov.

Globálny ekonomický dosah vojen v roku 2024 predstavoval 19,97 biliónov dolárov (teda približne 2 446 dolárov na osobu). Naproti tomu výdavky na budovanie a udržiavanie mieru boli iba 47,2 miliardy dolárov, čo je menej ako 0,52 % z celkových vojenských výdavkov (pokles o 0,08 % oproti roku 2023).

Nové vojenské technológie a rastúca geopolitická rivalita menia samotnú podstatu vojny.

Najvýznamnejším faktorom zhoršovania globálneho mieru je momentálne vojna na Ukrajine a situácie v Pásme Gazy. Čísla a údaje zozbierané medzinárodnými pozorovateľmi zobrazujú realitu, ktorá vyráža dych. Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International uviedla, že konflikt, ktorý sa v Gaze vyhrotil v roku 2023 spôsobil vyhladenie celých rodín, nútený presun 1,9 milióna ľudí, obmedzený prístup k humanitárnej pomoci napriek hroziacemu hladomoru v Pásme Gazy.

Vyhlásenia Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) dokresľujú tento obraz: potravinová bezpečnosť v Gaze sa zrútila, čo ľudí uvrhlo do zúfalstva. Počet detí, ktoré prišli o končatiny, je celosvetovo najvyšší. Hlásené sú vážne obmedzenia prístupu humanitárnej pomoci do mnohých oblastí, čo znemožňuje zásahy na záchranu životov.

Bez ohľadu na jednostranné analýzy sme svedkami pošliapania medzinárodného práva a ľudských práv. Hovoria to fakty a čísla, nie ideologické obvinenia o antisemitizme či propalestínskych postojoch.

Svet sa ocitol na skutočnom rázcestí. Nové vojenské technológie a rastúca geopolitická rivalita menia samotnú podstatu vojny. S týmito konfliktmi sú spojené komplikované mocenské hry, v ktorých sa nevyznajú ani tí najskúsenejší experti, spolu so skrytými a hanebnými ekonomickými záujmami, ktoré zamotávajú a skresľujú medzinárodné vzťahy.

Odborníci varujú, že je nevyhnutné prijať naliehavé opatrenia na oživenie a reformu medzinárodných inštitúcií, ktoré boli vytvorené na ochranu ľudstva. Bezpečnostná rada OSN musí prejsť zásadnou reformou, aby stáli členovia nemohli svojvoľne používať právo veta na blokovanie ochrany civilistov v prospech svojich geopolitických aliancií.

„Avšak,“ pokračuje analýza Amnesty International slovami Agnes Callamardovej, generálnej tajomníčky, „kde mnohé vlády nerešpektovali medzinárodné právo, iné vyzvali medzinárodné inštitúcie, aby ho presadzovali. Tam, kde sa svetoví lídri nepostavili na stranu ľudských práv, sme videli, ako odhodlaní ľudia pochodovali, protestovali a požadovali budúcnosť s väčšou nádejou.“

V hre je teda aj občianska spoločnosť. Na jednej strane tí, ktorí prijímajú obrazy a správy o utrpení ako niečo, čo sa ich netýka – bezbranní a často pasívni. Na druhej strane tí, ktorí sa nechajú zasiahnuť, neboja sa trpieť a spoločne nachádzajú odvahu požadovať a veriť v iný, lepší svet. Títo ľudia nevidia v nádeji na mier naivitu ani falošný idealizmus. Veria, že mier možno dosiahnuť aj malými činmi – skutkami pokoja, ktoré vykonávajú čoraz viacerí z nás.

Daniela Bignoneová

Prevzaté z cittanuova.it. Redakčne upravené.