Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Dnes to odo mňa výnimočne nebude o kultúre.
Úprimne, premýšľal som, či tému vraždy amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka otvoriť aj na stránkach portálu Nové mesto. Tento portál bol pre mňa vždy miestom, na ktorom sa riešia nadčasové témy, nie aktuálne kontroverzie, ktoré dominujú novinovým titulkom.
O samotných udalostiach spred týždňa teda len v skratke: 10. septembra 2025 v areáli Utah Valley University vrah jedným výstrelom zabil aktivistu Charlieho Kirka počas diskusie so študentmi. Kirk ešte chvíľu bojoval o život, ale krátko po streľbe zraneniam podľahol. Polícia o dva dni dolapila páchateľa.
Nakoniec som sa rozhodol, že sa patrí otvoriť túto tému aj tu. Streľba na univerzitnej pôde v Utahu, po ktorej prišiel o život 31-ročný otec dvoch detí, totiž priamo súvisí s tematickým zameraním Nového mesta ako média otvoreného pre dialóg a jednotu.
Kirk sa totiž stal na internete známym najmä svojimi turné po amerických univerzitách, kde sa otvorene rozprával s hocikým, kto za ním prišiel. Jednoducho si rozložil stánok, kamery, mikrofóny a hocikto ho mohol konfrontovať.
Samozrejme, Kirk to nerobil nezištne. Zapájal sa do pravicových politických kampaní (napríklad otvorene podporoval Donalda Trumpa) a tieto debaty boli ich súčasťou.
Boli to však férové debaty – Kirk nechal vyjadriť sa kohokoľvek a hoci mu potom ostro, ale rešpektujúco oponoval, neváhal napomenúť dokonca ani svojich vlastných priaznivcov, keď bučali alebo inak zabraňovali jeho oponentom vyjadriť sa.
Dialóg par excellence. Katolícky apologéta Trent Horn uviedol, že Kirk bol taký aj v súkromí. Hoci s Hornom v mnohom nesúhlasil, pretože sám bol evanjelikálnym kresťanom a Horn niekedy točil videá, v ktorých s Kirkom ako katolík polemizoval, Kirk sa Hornovi za tieto videá poďakoval. Páčilo sa mu, keď ľudia racionálne argumentovali.
A práve počas vedenia diskusie so študentmi ho zabili. Nie počas kampane za republikánov, nie počas nejakého presúvania z miesta na miesto. Počas toho, ako viedol dialóg.
Kirka som sledoval asi šesť rokov, často kriticky, nesúhlasil som s ním vo všetkom. Napríklad jeho popieranie víťazstva Joea Bidena vo voľbách v roku 2020 považujem za jednoznačné nadradenie lojality nad pravdu. Nesúhlasil som s ním ani vo veci covidu-19 či Ukrajiny. Ak by vás zaujímalo, aké postoje tento aktivista zastával, môžete si prečítať prehľad, ktorý som po jeho smrti napísal pre denník Postoj.
Na druhej strane v témach, ktoré pápež Benedikt XVI. označil za „non-negotiables“ (nedohaduje sa o nich) pre katolíckych politikov, by sme s Kirkom našli takmer úplnú zhodu. Kirk dokázal byť veľmi efektívnym komunikátorom, keď rozprával o ochrane života od počatia po prirodzenú smrť či o inštitúcii manželstva.
Nie sme povolaní zľahčovať úmrtia.
Napriek môjmu občasnému silnému nesúhlasu je však hrozné sledovať, ako časť používateľov internetu Kirkovu smrť buď priamo a neskrývane oslavuje, alebo ju zľahčuje a naznačuje, že si za svoje zastrelenie môže v podstate sám. Obzvlášť vtedy, keď tieto reakcie prichádzajú od tej časti verejnosti, ktorá sa k hodnotám dialógu či jednoty nominálne hlási.
Je úplne prirodzenou reakciou, keď po kontakte s takýmito reakciami cítime frustráciu či hnev, ak neprerastú do zúfalstva, zatrpknutosti či nenávisti, ktoré rozhodne nie sú kresťanskými cnosťami.
Ustrážiť si tento vývoj však často nie je v našich silách, v silách hriešnych a nedokonalých bytostí. A vtedy prichádza na pomoc Boh.
Keď som tieto emócie po vražde pociťoval ja, siahol som po Svätom písme, konkrétne po evanjeliových pasážach v liturgickom kalendári. Úryvok zo šiestej kapitoly Evanjelia podľa Lukáša, ktorý pripadal na deň po vražde (verše 27 až 38), pripájam v plnom znení:
„Ježiš povedal svojim učeníkom: ,Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!
Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!
Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.
Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.
Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám! Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.‘“
Keď som pred niekoľkými rokmi natrafil na komentár populárneho biskupa Roberta Barrona k tejto pasáži, úplne to zmenilo môj pohľad.
Pôvodne som sa na ňu totiž pozeral cez prsty. Nastaviť druhé líce? To mi znelo ako pasívne podriadenie sa agresorovi a nespravodlivosti.
Až vďaka tomuto komentáru som si uvedomil pravý význam danej pasáže – nejde o pasivitu, nejde o akceptovanie nespravodlivosti.
Ide o neagresivitu, no zároveň o udržanie svojho pevného postoja. Keď niekomu nastavím druhé líce, neudieram ho späť ani neutekám. Naďalej zachovávam svoj postoj a ukazujem protivníkovi, že agresivita je zbytočná.
V čomsi sa to podobá na japonskú fúziu viacerých bojových umení s názvom aikido, ktorá je založená na kombinácii defenzívnych taktík z viacerých štýlov boja, ale s vynechaním smrtiacich prvkov. Svojimi pohybmi pohlcujete súperove údery, pričom cieľom je vyčerpať ho, ukázať mu, že jeho násilie je zbytočné.
V súčasnosti nie sme povolaní urážať ľudí, ktorí šíria klamstvá o danom prípade. Nie sme povolaní ani zľahčovať úmrtia ľudí z „druhej strany“ a už vonkoncom nie opätovať útok na Kirka útokom na niekoho iného.
Áno, niekedy si odpustiť urážlivú poznámku alebo cieľavedome želať druhým dobro, hoci s nimi nesúhlasím a považujem ich názory za škodlivé, je asi nad moje ľudské sily.
Ako kresťania však nie sme povolaní len k tomu, aby sme robili veci, ktoré zvládneme bez pomoci.
Bože, pomáhaj nám v tom.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
