Výber nm: Pápež František varoval diplomatov pred ideologickou totalitou

Prinášame prehľad udalostí, ktoré ukazujú, že dialóg je možné viesť aj v dnešnej polarizovanej dobe.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pápež František varoval diplomatov pred ideologickou totalitou
Foto: Flickr

Tento rok má byť rokom vzývania mieru vo svete, v ktorom stúpa počet rozporov a vojen, uviedol pápež František počas tradičnej novoročnej audiencie veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici. Jeho príhovor pri tejto príležitosti sa považuje za najdôležitejší pápežov geopolitický prejav roka. Informoval o tom vatikanista Bohumil Petrík z denníka Štandard.

Pápež sa počas svojho príhovoru venoval najmä vojne na Ukrajine. „Najbližší a nedávny príklad je vojna na Ukrajine so svojimi následkami smrti a ničenia. S útokmi na civilnú infraštruktúru, ktoré vedú k stratám ľudských životov nielen kvôli bombám a násiliu, ale aj pre hlad a zimu. Dnes nemôžem inak, než zopakovať môj apel na okamžité ukončenie tohto nezmyselného konfliktu, ktorého účinky sa týkajú celých regiónov aj mimo Európy pre dôsledky v oblasti energetiky a produkcie potravín najmä v Afrike a na Blízkom východe,“ povedal Svätý Otec.

Súčasný systém fungovania geopolitiky sa podľa neho potrebuje zmeniť tak, aby skutočne reprezentoval potreby a citlivosť všetkých národov. To by sa malo diať bez mechanizmov, ktoré niektorým prikladajú väčšiu váhu na úkor iných.

„Nie je to teda otázka budovania spojeneckých blokov, ale vytvárania príležitostí pre všetkých, aby mohli viesť dialóg,“ vysvetlil pápež František.

Na medzinárodných fórach sa však podľa neho vyskytuje nebezpečenstvo unifikovaného myslenia, ktoré ostrakizuje ľudí premýšľajúcich iným spôsobom. Toto riziko ideologickej totality vytláča na okraj ľudí, ktorí sa nedržia údajných pozícií pokroku.

Pápež uviedol, že táto ideologická kolonizácia zasahuje najmä chudobnejšie štáty, ktoré sú donútené podľahnúť jej kvôli tomu, že od bohatších štátov poberajú materiálnu pomoc.

Náboženská sloboda však môže byť ohrozená aj v krajinách, v ktorých kresťania nie sú menšinou. Môže ju ohrozovať napríklad to, keď veriacim nie je dovolené prejavovať svoje presvedčenie vo sfére spoločenského života.

Náboženskú slobodu totiž nie je možné redukovať iba na slobodu súkromného uctievania. Zároveň je jednou zo základných požiadaviek na dôstojný život človeka a základom pre ďalšie ľudské práva. Štát je podľa pápeža povinný zabezpečiť, aby sa ľudia mohli pridŕžať hodnôt svojho náboženstva aj v oblasti verejného života a pri výkone svojho povolania.

František sa neskôr prihovoril priamo Európskej únii, ktorá len pred mesiacom vymenovala belgického diplomata Fransa val Daeleho za osobitného vyslanca na presadzovanie náboženskej slobody.

„Želám si, aby nový osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody alebo viery mimo EÚ mal zdroje a prostriedky potrebné na primerané vykonávanie svojho mandátu,“ povedal pápež.

Pokoj na zemi je podľa pápeža Františka potrebné budovať zvlášť s ohľadom na ženy, ktoré považuje za prvých spojencov mieru. Podľa neho je potrebné podporovať vzdelanie, solidaritu, vhodnú migračnú politiku, starostlivosť o životné prostredie a ochranu demokracie vo svojej podstate.

Čo sa týka vojnových konfliktov, pápež spomenul napätie a násilie na Haiti, v Jemene, Libanone, na Kaukaze, Kórejskom polostrove, v Mjanmarsku, Peru, Sýrii či v celej západnej Afrike. S ľútosťou sleduje aj vývoj situácie v Konžskej demokratickej republike, ktorú na konci januára navštívi v rámci svojej apoštolskej cesty.

František sa zmienil aj o Jeruzaleme, ktorý podľa jeho slov nemá byť miestom konfliktov, ale Mestom mieru, v ktorom bude garantovaný prístup ku svätým miestam kresťanom, moslimom aj židom. Izrael a Palestína by mali otázku dvoch štátov vyriešiť prostredníctvom dialógu.

František pripomenul 60. výročie encykliky Pacem in terris, ktorú pápež Ján XXIII. vydal v súvislosti s tzv. kubánskou krízou.

Mimoriadnu pozornosť venoval pápež František právu na život, ktoré platí od počatia až po prirodzenú smrť. Líder Katolíckej cirkvi upozornil aj na súčasnú situáciu v Iráne, kde je trest smrti častým trestom za účasť na protestoch, ktoré sa začali v septembri minulého roka.

Pozornosť diplomatov však upriamil aj na nízku pôrodnosť, o ktorej povedal, že je často dôsledkom strachu zo života a z ťažkostí so zakladaním rodiny v súčasných podmienkach.

„Myslím napríklad na Taliansko, kde je nebezpečný pokles pôrodnosti skutočnou demografickou zimou, ktorá ohrozuje samotnú budúcnosť spoločnosti. Chcel by som znovu povzbudiť drahý taliansky ľud, aby čelil výzvam doby s húževnatosťou a nádejou, silný vo svojich vlastných náboženských a kultúrnych koreňoch,“ povedal pápež.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články