Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Kostol vo Francúzsku zničený v priebehu bojov pri Somme počas prvej svetovej vojny získa späť svoj kríž, ktorý sa stratil počas bojov. Informoval o tom portál GNN.
V roku 1916 ho z bahna vytiahol britský reverend, ktorý ho priniesol do Británie. Od roku 1936 sa krucifix vynímal na oltári Kostola Všetkých svätých v Tinwelli.
Kríž sa má vrátiť do svojho pôvodného domova v júni tohto roku. Stane sa tak po tom, čo niektorí farníci z Kostola Všetkých svätých zistili, že kostol v Doingt-Flamicourt bol len niekoľko rokov po skončení vojny obnovený.
Skupina desiatich veriacich sa vydá na 297 kilometrov dlhú púť, aby 107 rokov po skončení bitky priniesli kríž späť do pôvodného kostola.
Obec Doingt a jej kostol boli počas bitky na Somme takmer úplne zničené. Dedina a kostol však boli po prímerí obnovené. Krucifix mnohí ľudia vnímajú ako vzácny prvok spájajúci Doingt s obdobím pred vojnou.
„Kedysi zničená dedina sa obnovuje. Tam, kde bola v roku 1917 trauma a smrť, je dnes život a spoločenstvo. Kríž je posledným kúskom skladačky v tejto obnove,“ povedala reverendka Olwen Woolcocková z Tinwellu.
Obyvateľka britského Tinwellu Katharine McDevittová začala uvažovať o návrate strateného kríža do francúzskej dediny po tom, ako sa v roku 2018 dozvedela, že kostol v obci Doingt bol v roku 1925 prestavaný.
„Napísala som list starostovi obce Doingt-Flamincourt a požiadala som Katharine, aby ho preložila do francúzštiny. Po niekoľkých mesiacoch sme poslali ďalšiu správu a tentoraz sme dostali odpoveď od zástupcu starostu, ktorý ma spojil s členom ich historickej spoločnosti. Povedali, že by veľmi chceli späť svoj kríž, a tak sme začali organizovať jeho prepravu,“ uviedla Woolcocková.
Organizácia cesty trvala štyri roky a vyžadovala si špeciálne povolenie od kancelára diecézy Peterborough na to, aby sa z kríža v kostole mohla sňať postava Krista.
„Keď sme dostali e-mail, bol som veľmi prekvapený a dojatý,“ povedal Hubert Boizard, člen miestnej historickej skupiny Mémoire de Doingt-Flamicourt.
„Teším sa na stretnutie s našimi anglickými priateľmi, aby sme si pripomenuli minulosť, keď ich krajina bránila Francúzsko a slobodu. Náš región citlivo vníma osudy všetkých mladých britských vojakov, ktorí padli na našom území. Návrat kríža symbolizuje priateľstvo medzi našimi dvoma národmi,“ dodal.
Pápež František a ďalší kresťanskí lídri vyzvali na modlitbu za mier, ktorý bol v Severnom Írsku zabezpečený tzv. Veľkopiatkovou dohodou v roku 1998. Kresťanskí lídri však uznali, že „otvorené rany“ z konfliktu ešte stále existujú, informuje Catholic News Agency.
„Dnes si pripomíname 25. výročie takzvanej „Veľkopiatkovej dohody“ alebo „Belfastskej dohody“, ktorá ukončila desaťročia trvajúce násilie, sužujúce Severné Írsko. S vďačným duchom sa modlím k Bohu pokoja, aby sa to, čo sa dosiahlo pri tomto historickom prechode, upevnilo v prospech všetkých mužov a žien na ostrove Írsko,“ uviedol pápež František po pondelkových modlitbách Regina Caeli v Ríme.
Katolícky arcibiskup Armaghu Eamon Martin privítal pápežove modlitby a povedal, že hlava Katolíckej cirkvi prejavila „veľký záujem“ o mierový proces.
„Keďže si dnes pripomíname 25. výročie Belfastskej dohody či Dobrého piatka, pápež František by chcel, aby sme zdvojnásobili svoje úsilie pri hľadaní riešení našich pretrvávajúcich problémov a horlivo pracovali na obnove tunajších vzťahov, aby sme dosiahli hlbšie uzdravenie a zmierenie na tomto ostrove a medzi týmito ostrovmi,“ povedal arcibiskup v pondelok.
Dohoda v roku 1998 ukončila obdobie známe ako „The Trobles“, počas ktorého dochádzalo ku konfliktom medzi protestantskými unionistami, ktorí chceli, aby Severné Írsko zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva, a katolíckymi nacionalistami, ktorí chceli, aby sa stalo súčasťou Írskej republiky.
Od konca šesťdesiatych rokov 20. storočia do Veľkopiatkovej dohody v roku 1998 bolo zabitých viac ako 3 000 ľudí a desiatky tisíc ľudí boli zranené.
Násilie medzi protestantmi a katolíkmi sa začalo, keď katolíci, ktorí v prevažne protestantskom Severnom Írsku trpeli právnym a sociálnym vylúčením, zorganizovali niekoľko demonštrácií za občianske práva. Tieto demonštrácie boli potlačené bezpečnostnými silami.
Následne prepukli ďalšie nepokoje, násilné útoky, bombové útoky a iné odvetné akcie. Do potýčok sa zapojili aj policajné sily a britská armáda.
Niektorí ľudia sa obávajú, že v prípade nárastu napätia v tejto krajine by sa mladí ľudia mohli vrátiť ku násiliu. V súčasnosti politická moc unionistov v šiestich severných grófstvach slabne a vplyv nacionalistov narastá.
Arcibiskup Eamon Martin a arcibiskup írskej cirkvi v Armaghu John McDowell vydali spoločné posolstvo k Veľkému týždňu a Veľkej noci. Toto posolstvo obsahovalo aj komentáre týkajúce sa Veľkopiatkovej dohody.
Katolícki a protestantskí predstavitelia v spoločnom vyhlásení uviedli, že aj Ježišovo zmŕtvychvstanie bolo určitým spôsobom zmierením. Zástupcovia cirkví zároveň vyzvali írskych kresťanov, aby pokračovali v hľadaní pravdy a zmierenia a prinášali obete potrebné pre mier.
Arcibiskup Eamon Martin vo svojom vlastnom vyhlásení uviedol, že je vďačný za to, že v súčasnosti už existuje generácia, ktorá si násilnosti vôbec nepamätá. Vyjadril vďačnosť všetkým stranám dohody, ktoré „tak veľa riskovali pre mier“ a urobili „politické kompromisy“, aby „zabezpečili lepšiu budúcnosť pre nás všetkých“.
Napriek tomu však arcibiskup varoval pred pretrvávajúcim rozdelením medzi ľuďmi, ktorých rozdeľuje „nedôvera, sektárstvo a pretrvávajúca hrozivá prítomnosť polovojenských jednotiek“. Arcibiskup preto vyzval na snahu zahojiť „strašné rany z minulosti“.
V Maďarsku sa začali objavovať bilbordy vyzývajúce na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny, informoval portál Telex. „Na Ukrajine bude mier vtedy, keď sa stiahne okupantská ruská armáda,“ píše sa na bilbordoch, ktoré boli nainštalované v mestách Gyula, Eger a Miškovec.
Pútače objednala facebooková skupina Nyugati Pályán. Celý projekt podporilo aj americké veľvyslanectvo v Budapešti.
„Veríme, že Maďarsko patrí k Západu a v budúcnosti by malo pokračovať v západnom smerovaní. Poskytujeme k tomu argumenty a chceme presvedčiť čo najviac Maďarov,“ uviedla na internete skupina Nyugati Pályán.
Skupina takisto pripomenula, že poslanci vládnych maďarských strán v parlamente schválili rezolúciu odsudzujúcu aj sankcie EÚ voči Rusku, no za tieto sankcie v Bruseli hlasoval aj samotný Viktor Orbán, maďarský premiér.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
