Zapálení pre život: Najväčšia hodnota tohto sveta je život sám

Zuzana Rigdová, PloDar, Košice

V poslednom čase veľmi intenzívne vnímam, že najväčšia hodnota tohto sveta je život sám. Že to, ako žijeme určuje najmä to, s kým ten život prežívame. Že každý jeden život na zemi tu má svoje miesto. Ako lektorka Creightonského modelu veľmi dobre viem, aké ťažké to majú páry, ktorým sa nedarí počať ich vytúžené dieťatko prirodzenou cestou. Akou ťažkou cestou prechádzajú. Preto je pre nás v PloDare také dôležité im túto cestu ponúknuť. Zvlášť, keď sa im z každej strany núka možnosť otehotnieť cez IVF. My ich však sprevádzame na ceste, ktorá znamená život. Tešíme sa z každého takého dieťatka.

Andrea Žiaková, koordinátorka projektov konkrétnej pomoci, Fórum života, Žilina

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože je to už život. V momente počatia prichádza duša, v momente počatia sa zázračne a krásne začína rozvíjať potenciál človeka. Je to človek, ktorý už má danú farbu očí i vlasov… Veda má v tom jasno, náboženstvo tiež – hovorí „nezabiješ“. Verím, že raz aj spoločnosť dozrie do stavu, že bezbranných bude chrániť a nie ohrozovať. Som mamou šiestich detí a jedného anjelika v nebi a aj keď viaceré z nich nás ako rodičov veľmi prekvapili – boli v brušku dvojmo ako dvojičky – každé sme obdarovali láskou a prijatím. Bolo to pekné.

Ivan Wallenfels, gynekologická ambulancia Gianna, Žilina

Muž a žena sa majú radi. Pri ich láskyplnom spojení vzniká nový ľudský život. Tajomstvo v lone ženy. Či sa ten zázrak stal, sa tí dvaja, teraz už otec a matka, dozvedia až o niekoľko týždňov neskôr. Niekedy v láskyplnom očakávaní, či sa objavia prvé príznaky tehotenstva, inokedy v zaskočení – ak náhodou zázrak nie je v ich pláne. A vtedy prichádzajú za mnou – gynekológom, aby som im potvrdil to, čo ukázal tehotenský test. Tešíme sa všetci: mama, otec, ja i Boh. Mám výsadu, vďaka ktorej chodím rád do práce. Môžem tam každý deň v opakujúcom sa a pritom vždy jedinečnom stretnutí prežívať radosť z nového vyvíjajúceho sa ľudského života. Ďakujem za to.

Dobroslava Baranová, Fórum života, Bratislava

Fórum života poznám približne od obdobia, keď som ja sama bola v očakávaní. Kampane „Biela stužka“ i „Sviečka za nenarodené deti“ sa ma dotkli z dôvodu, že v tom čase som už mala prežitý spontánny odchod do neba nášho prvého dieťatka a prirodzene som sa bála, ako to dopadne s druhým… Pri prvom som si prešla radosťou, bolesťou, smútkom i zmierením a zároveň som pochopila, aký úžasný dar je život. Aký krehký. Moje telo vtedy prežívalo stav ako po pôrode. Bola som matkou bez bábätka. Vtedy som si tiež uvedomila, akým zásahom je do organizmu, psychiky i emócií ženy spontánny potrat. O čo horšie to musí byť, keď ide o vedomý akt. Myslím, že mnohé dievčatá a ženy sú k tomuto nezvratnému riešeniu dotlačené okolím a strachom z budúcnosti. Rodina sa atomizuje, v okolí ženy potom niet podpornej siete. Verím, že vyspelá spoločnosť je taká, ktorá život chráni a váži si ho v akejkoľvek fáze. To si však vyžaduje kultúru budovania vzťahov, zodpovednosti, súcitu, neodsúdenia a ponúknutia reálnej pomoci. A to Fórum života podľa mňa robí. Preto sa aj v Centre pre rodinu snažíme aspoň trochu pomôcť tým, ktorí to potrebujú, a tak im dať najavo, že ich život má cenu. Nie vždy sa to darí, ale snažíme sa.