Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
História Zeme je definovaná interakciami medzi jej „časťami“. Zamerajme sa na vzduch (atmosféru), živé organizmy (biosféru) a ľudí (antroposféru).
Pred 350 miliónmi rokov sa z odumretých stromov v močiaroch vytvorilo uhlie a pred 100 miliónmi rokov vznikli z mŕtvych mikroorganizmov v oceánoch ropa a zemný plyn. Tieto organické látky sa usadili na zemskom povrchu a boli zakomponované do geologických vrstiev. Tieto procesy umožnili živým organizmom odstraňovať oxid uhličitý z atmosféry: počas svojho života stromy a mikroorganizmy absorbovali molekuly oxidu uhličitého, premieňali ich na atómy uhlíka fixované v ich štruktúre a uvoľňovali kyslík do atmosféry. Na tomto príklade vidíme, ako živé organizmy pozitívne vplývali na atmosféru.
Nárast spotreby zdrojov a emisie znečisťujúcich látok nebude možné vyvážiť technologickým pokrokom.
Ľudský vplyv bol však deštruktívny. Od 19. storočia sme začali vo veľkom spaľovať uhlie, ropu a zemný plyn, čím sme opätovne uvoľnili oxid uhličitý do atmosféry. To viedlo k zvýšeniu skleníkového efektu, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie.
Renomovaný vedecký časopis Science publikoval 11. septembra 2020 graf, ktorý sumarizuje desaťročia výskumu. Jedným pohľadom naň možno obsiahnuť históriu teploty našej planéty od dávnej minulosti – až spred 67 miliónov rokov – až po blízku budúcnosť. Ak nebudeme kontrolovať emisie skleníkových plynov, pevninské ľadové pokrývky zmiznú do roku 2100 a polárne ľady do roku 2300, čím sa klimatické podmienky vrátia späť o 50 miliónov rokov. Planéta prežije, ale dôsledky pre ľudstvo budú vážne: extrémne meteorologické javy, cyklóny, záplavy, zosuvy pôdy, vlny horúčav, suchá, požiare, dezertifikácia, topenie ľadovcov, zvyšovanie hladiny morí, otepľovanie a okysľovanie oceánov. A budú oveľa horšie ako dnes.
Nemáme veľa času na riešenie tejto výzvy, no stále spotrebúvame uhlie, ropu a zemný plyn. Pápež František sa touto otázkou zaoberal v encyklike Laudato si’ z roku 2015 a zhrnul ju v roku 2019 počas prejavu k predstaviteľom banského priemyslu:
„Neisté podmienky nášho spoločného domova sú spôsobené predovšetkým ekonomickým modelom, ktorý sa uplatňoval príliš dlho. Je to nenásytný model, orientovaný na zisk, s obmedzeným horizontom a založený na ilúzii neobmedzeného ekonomického rastu. Hoci sme často svedkami jeho katastrofálneho vplyvu na prírodu a životy ľudí, stále sa zdráhame zmeniť ho.“
Aj keď niektorí tvrdia, že nové technológie na recykláciu odpadu, znižovanie znečistenia, zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnoviteľné zdroje energie umožnia neobmedzený ekonomický rast, čoraz viac odborníkov sa domnieva, že nárast spotreby zdrojov a emisie znečisťujúcich látok nebude možné vyvážiť technologickým pokrokom.
Nemáme na výber. Musíme prekonať imperatív neustáleho rastu.
Autor: Luca Fiorani. Prevzaté z cittanuova.it.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
