Zobudili sme sa do politickej reality

Na výsledky volieb sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu.

Víťaz je jasný. Ešte pred pár rokmi bol Smer odsúvaný do politického dôchodku a Hlas sa javil ako jeho nástupca, no nepotvrdilo sa to. Napriek kauzám a masívnym protestom spred pár rokov mu ľudia stále veria alebo ľahko zabúdajú. Slováci chcú lídra, chcú istoty, chcú stabilitu. Presne to, istým spôsobom, Robert Fico prináša. Otázka je, za akú cenu?

Príznačným faktom týchto volieb je tiež to, že prvé tri strany neboli posledné volebné obdobie vo vláde. Na druhej strane, pre tých, ktorí v nej boli, sú výsledky katastrofálne. A ak sa ešte pozrieme na strany, ktoré sa dostali do parlamentu, sú tam dve, ktoré za posledné volebné obdobia neboli vo vláde či parlamente (samozrejme, neberiem do úvahy jednotlivcov alebo skupinky politikov).

Slováci chcú lídra, chcú istoty, chcú stabilitu. Presne to, istým spôsobom, Robert Fico prináša. Otázka je, za akú cenu?

Z toho je evidentné, že na jednej strane ľudia neboli spokojní s predchádzajúcou vládou (tu mám na mysli Matoviča a Hegera). A na druhej, že na Slovensku chýba ešte aspoň jedna konkurencieschopná alternatíva pre tú časť volebného spektra, ktorá sa nestotožňuje s politikmi, ktorí premrhali svoju príležitosť.

Za povšimnutie tiež stojí výsledok Republiky a Sme rodina. Nezabúdajme, že v prvom prípade mal do značnej miery podobnú rétoriku Smer a pravdepodobne Republike takto prebral aj voličov. V tom druhom minulosť dobehla lídra.

Z výpočtov je jasné, že jazýčkom na váhach bude Hlas. Z minulosti vieme, a to platí pre všetky strany, že niektoré povolebné spolupráce boli fatálnymi. O to viac zvažovanie, koho si vybrať, nebude ani tentokrát jednoduché. Zároveň to bude príležitosť, aby Hlas ukázal, do akej miery sa odlišuje od strany, z ktorej vychádza.

Počas kampane vládli ideálne predstavy o programoch a možných koalíciách. No v nedeľu sme sa zobudili do politickej reality. To, čo pre niekoho bolo nemysliteľné, je na stole. Napríklad koalícia s PS a KDH. Predvolebná rétorika sa už v prvý povolebný deň zmiernila, až na jedného politika. Opäť sa potvrdzuje, že to, čo sa deje v kampani, je viac o naháňaní voličov a emóciách ako o realizme.

Opäť sa potvrdzuje, že to, čo sa deje v kampani, je viac o naháňaní voličov a emóciách ako o realizme.

Práve preto sledujme koherentnosť súčasných vyjadrení a pozícií. Všímajme si, kto je schopný viesť dialóg a akým spôsobom to robí. Kto dokáže spájať – nie z oportunizmu, ale pre dobro spoločnosti.

Smer v minulosti vládol už viackrát. No oproti predchádzajúcim obdobiam a za pomerne krátky čas sa súčasná spoločnosť a situácia zmenila. Prešli sme si covidom, stále trvá vojna na Ukrajine. Sú tu tiež rôzne nové geopolitické výzvy a krízy. Ak teda Smer zostaví vládu, bude to musieť reflektovať. Komplexnosť dnešnej doby narastá, uvidíme teda, do akej miery jej táto strana dokáže čeliť a zároveň ako bude rásť vedomie o nej u voličov, lebo istotu a stabilitu v dnešnej dobe nedokáže dokonale zabezpečiť žiadna strana.