Zootropolis 2: Stále bezkonkurenčne zábavný, no už o čosi predvídateľnejší animák (recenzia)

Písal sa rok 2016, keď štúdio Disney prišlo s filmom Zootropolis, animovanou odpoveďou na žáner policajnej komédie. S rozpočtom 150 miliónov dolárov sa film stal megaúspechom, pretože zarobil vyše miliardu dolárov. Kritici sa zhodovali, že tento počin bol v kontexte tvorby štúdia Disney závanom sviežeho vzduchu, a chválili kreatívne pohrávanie sa s možnosťami nového sveta.

A že sa tam veru bolo s čím pohrať! Celý dej stojí na premise existencie Zootropolisu, veľkomesta, v ktorom žijú antropomorfné zvieratá. Mesto je špecificky upravené a rozdelené na štvrte s odlišnými podnebiami, aby v nich mohli žiť rozmanité druhy zvierat. 

Podobne inkluzívna musí byť aj infraštruktúra či budovy. (Pobavia také veci ako dvere rozličných veľkostí na vagónoch v metre či rôzne veľkosti plechoviek na výber v automatoch s občerstvením.)

Do tohto mesta prichádza ešte v prvom diele králička Judy Hoppsová, ktorá sa chce stať prvou policajtkou králičkou. Zatiaľ čo sa snaží preraziť v odvetví, ktorému dominujú veľké a silné zvieratá, príde do styku s pouličným podvodníkom lišiakom Nickom Wildeom.

Prekvapivo nuansovité

Vyšetrovanie prípadu zvierat, ktoré bez zjavnej príčiny zdiveli, postupne Judy a Nicka zblíži a na začiatku druhej časti sú už policajnými parťákmi. Ich komplikovaný vzťah však sťažuje vyšetrovanie prípadov, a keď pokazia jednu neautorizovanú akciu, ocitnú sa dokonca na úteku.

Sú totiž podozriví z toho, že pomáhajú hadovi, ktorý sa infiltroval do mesta. Všetky plazy majú do Zootropolisu zakázaný vstup pre vraždu, ktorá sa odohrala pred mnohými rokmi. Jeden had však teraz ukradol denník zakladateľa mesta a Judy a Nick boli spozorovaní pri jeho úteku.

Dvojka teda ide žánrovo v stopách jednotky – opäť ide o animovanú policajnú komédiu. Na svojho predchodcu sa nový film podobá aj dejovo – ústrednou témou je opäť strach jednej skupiny zvierat z inej skupiny zvierat a následná diskriminácia.

To možno znie na detskú rozprávku trochu desivo, ale žiaden strach. Zootropolis sa ani v prvej, ani v druhej časti nezmení na moralizátorskú, politicky korektnú kázeň. 

Jednotka napríklad dáva veľký dôraz na individuálnu zodpovednosť a schopnosť zmeniť nespravodlivý svet. A takisto v súlade so Solženicynovým princípom, že hranica medzi dobrom a zlom neleží medzi triedami ľudí, ale uprostred srdca každého človeka, prináša viacero prekvapivých momentov, v ktorých sa odhalí, že príslušnosť k takej alebo onakej skupine zvierat z postavy nerobí automaticky dobrú alebo zlú.

Trochu predvídateľnejšie

Tento aspekt je v dvojke trochu oslabený. Zvraty sú už predvídateľnejšie – tí, ktorí majú v meste veľké uznanie, skončia ako zlosynovia, a tí, ktorých všetci považujú za nebezpečných, sa ukážu ako utláčaní.

Z morálneho hľadiska ma však vyslovene potešili dejové línie aspoň dvoch postáv. Keďže sa túto recenziu snažím podať bez spoilerov, poviem to tak, že jedna z nich v kľúčovom momente deja ukáže, akú dôležitú rolu v našich morálnych rozhodnutiach zohráva slobodná vôľa, že nie sme determinovaní. A druhá ukáže, že sa kedykoľvek môžeme vrátiť späť k dobru, ak úprimne oľutujeme svoje hriechy.

Čo sa týka technickej stránky, tu fakt nie je čo riešiť. Disney stále nemá konkurenciu, čo sa týka animácie a réžie animovaných filmov, a keď som sa v kine pozeral na dokonale animovaný sneh, vodnú hladinu alebo púšť, doviedlo ma to až k myšlienkam, či sa na súčasnom stave animácie dá vôbec ešte niečo zlepšovať.

Možno by som jemne vytkol dynamiku deja, ktorá v poslednej tretine už trochu pokrivkávala (všimol som si, že detskí diváci okolo mňa sa už vrteli), ale to je iba drobný detail, ktorý divákovi neskazí zážitok z inak dobrej animovanej rozprávky.

Už teraz film Zootropolis 2 zarobil rozprávkovo (momentálne siaha už na dve miliardy dolárov), takže o absenciu ďalšieho dielu by som sa prehnane neobával. Ak dosiahne aspoň kvalitu dvojky, budem spokojný.

Moje hodnotenie: O čosi slabšia, ale stále bezkonkurenčná animovaná komédia. 8/10.