Ako zvíťaziť nad trémou?

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Tréma je pre mnohé deti veľkým postrachom. Zväzuje im ruky, bráni v sebarealizácii. Vedia im rodičia pomôcť? Psychologička radí, ako naučiť deti pracovať s vlastnou vôľou aj obavami.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Naša 11-ročná dcéra chodí na ZUŠ na gitaru už štvrtý rok. Hra na hudobnom nástroji ju baví, no má veľký stres z koncertov. Má strach z verejných vystúpení, lebo sa obáva, že sa pri hre pomýli a strápni. Neviem jej celkom pomôcť, hoci sa snažím situáciu nadľahčiť alebo pred vystúpením presunúť jej pozornosť na niečo iné. Školský rok sa začal a vidím na nej, že veľmi zápasí sama so sebou, či v hre na gitare pokračovať, alebo nie. Mám nástojiť na tom, aby sa prekonala a aj napriek strachu zo zlyhania na koncertoch pokračovala na ZUŠ?

Jana z Košíc

Milá pani Jana,

predstavujem si vašu dcéru aj celú situáciu. Dcérku vnímam ako milé, zodpovedné dievča, azda trochu ostýchavé. Zdá sa, že sa v nej bijú dve veci – pokračovať v hre na hudobnom nástroji alebo s tým prestať. Myslím, že problém nie je ani tak v tom, či ísť ďalej alebo nie, ale skôr v tom, ako si poradiť s trémou.

Predstavujem si ju tiež ako dievča, u ktorého sa začína predpubertálne obdobie. Tento vek sa zvykne spájať s otázkami ako napríklad: Som dobrá? Budú sa mi smiať? Zvládnem to? Strápnim sa? Chlapec a dievča v tomto období hľadajú samých seba, svoju sebadôveru. Veľmi vám odporúčam, aby ste dcére pomohli.

Navrhujem vám, aby ste nepresúvali pozornosť na niečo iné, keď si uvedomujete, že dcéra v sebe „bojuje“ alebo rieši nejaké otázky. Môže sa totiž stať, že ju síce v danej chvíli rozveselíte alebo zabavíte inou témou, no otázka či neistota v nej, podľa môjho názoru, zostanú. Zastavte sa spolu s ňou a opýtajte sa jej, čo všetko jej chodí po rozume. Má nejakú zlú skúsenosť? Vytvorte taký priestor, aby vám mohla všetko porozprávať.

Pokúste sa ju povzbudiť, aby dokázala pomenovať pocit, ktorý v danej chvíli prežíva.

Pokúste sa ju povzbudiť, aby dokázala pomenovať pocit, ktorý v danej chvíli prežíva. Je to strach, neistota? Majte účasť na jej prežívaní. Môžete ju silnejšie objať, urobiť jej obecenstvo spolu s rodinou, pred ktorým si skladbu ešte raz zahrá. Môžete ju naučiť poriadne sa nadýchnuť a vydýchnuť, napríklad päť ráz, aby ju stres aspoň trochu opustil. Môžete jej navrhnúť, aby sa pozerala iba na gitaru a nevnímala pri hraní skladby ľudí v obecenstve. Môžete ju naučiť, ako sa dá uvoľniť telo pred koncertom – môže si zaskákať, rozhýbať sa.

Tiež vám odporúčam, aby ste pracovali na jej sebadôvere. Je fajn, keď si napríklad večer pred spaním na chvíľu sadnete a dcéra sa sama pokúsi povedať, čo sa jej počas dňa podarilo – či zvládla niečo, z čoho mala obavu, alebo pracovala so svojou vôľou. Tak jej dodáte väčšiu sebaistotu, ktorá sa môže prejaviť aj pri koncerte.

Všeobecne by som vám navrhovala, aby dcérka zo ZUŠ neodchádzala a brala to ako jedno cvičisko, kde môže získať väčšiu istotu v sebe.