Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Rozhovor si môžete v rozšírenej verzii vypočuť ako podcast.
Predtým, ako si vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení, si študoval niečo iné. Aká bola tvoja profesijná cesta?
Po gymnáziu som nevedel, akou cestou sa vybrať. Viem dobre po nemecky, tak som si hľadal odbory s nemčinou a našiel som si prekladateľstvo-tlmočníctvo. K tomu boli rôzne kombinácie, tak som si vybral nemčinu a taliančinu. Takto som vyštudoval bakalára a potom som išiel na cirkevné konzervatórium.
Chcel som robiť niečo s umením, tak som chcel zistiť, o čom to herectvo je. Hrával som v študentských filmoch mojej spolužiačky zo strednej, ktorá študovala strihovú skladbu, a ona mi hovorila, nech skúsim ísť na hudobno-dramatické umenie. Tak som to vyskúšal, sám som nevedel, či to vôbec chcem. Prijali ma, pobudol som tam dva roky a zistil som, že to divadlo ma fakt baví. Tam mi povedali, aby som okamžite šiel na prijímacie pohovory na VŠMU. Išiel som a prijali ma.
Tvoju diagnózu, achondropláziu, si nebral na začiatku ako prekážku? Nemal si preto obavy, že v herectve by si sa nemusel uplatniť? Lebo napríklad pri prekladateľstve a tlmočníctve až tak nezáleží na tom, ako vyzeráš.
Problém uplatniť sa v herectve má každý, kto vylezie zo školy. Ľudí, ktorí vyštudujú herectvo a majú diplom, že môžu hrať, je veľmi veľa a divadiel je na Slovensku málo, takže stále angažmán dostane iba malé percento z nich. Samozrejme, bral som to tak, že to bude ťažké, ale vnímal som to ako výzvu.
Nemôže to byť pre teba, naopak, aj výhoda, že si týmto originálny a hercov s nízkym vzrastom na Slovensku veľa nenájdeme, ak vôbec ešte niekoho?
Tým, že som špecifický, tak tá malá divadelná obec na Slovensku o mne vie. V tom je to výhoda, že nemusím sa nejako extra prezentovať alebo ukazovať. Ľudia o mne vedia a ja nemám na výber, iba čakať, že mi príde nejaká ponuka. Celé je to o tom, akú optiku má režisér, ako ma chce interpretovať do určitej hry. Divadlo je v tomto podľa mňa ešte otvorenejšie ako film a seriál, kde rôzne postavy môžu hrať rôzni ľudia a záleží iba na interpretácii, ako ich režisér chce dosadiť.
Keď hovoríš, že čakáš na ponuky, že ľudia o tebe vedia, išlo to samo vybudovať si toto povedomie o sebe?
Keď ma zobrali na vysokú školu, tak sa to nejako rozkríklo, divadelná obec sa o tom dozvedela a vnímala ma. A či mi to išlo samo? V podstate aj áno, ale, samozrejme, pracoval som na svojich projektoch na škole, a keď videli, že viem aj hrať a nielen vyzerať na javisku, tak potom prichádzali ďalšie a ďalšie ponuky. No tak ako každý herec, aj na voľnej nohe, mám také obdobia, keď mám viac ponúk a potom obdobia, keď neprichádza nič.
Žarty si robím zo seba aj preto, aby sa človek, ktorý má ešte nepozná, pri mne dokázal uvoľniť.
Teraz máš aké obdobie?
Teraz mám veľmi dobré obdobie, som zahltený robotou minimálne do novembra a potom uvidíme.
Môžeš už teraz prezradiť niečo z toho, na čom budeš pracovať tento rok?
Čaká ma práca na rôznych seriáloch, ktoré sa budú vysielať možno až o rok, o dva. Momentálne mám sedem projektov v divadle, v ktorých budem pokračovať aj v ďalšej sezóne.
Berieš všetky ponuky, čo ti prichádzajú, alebo si medzi nimi už môžeš aj vyberať?
Boli časy, keď som si nemohol vyberať, a musel som aj tak niektoré ponuky odmietať, lebo to neboli ponuky o tom, že som hercom, ale o tom, ako vyzerám. Tu je veľmi dôležité dať si nejakú hranicu, aby sa človek neponižoval.
Keď však ide o seriózne ponuky, tam v podstate nemáš problém s ničím?
Tam nemám žiaden problém. Ide, samozrejme, o to, čo tá divadelná hra chce povedať, aké má posolstvo a čo by som tam robil. Tiež je to niekedy zradné, že môže to byť seriózna ponuka a zrazu odo mňa chcú rôzne veci.
Čiže mávaš niekedy aj nejaké morálne zábrany alebo zábrany vo svedomí, že s týmto si nerátal a musíš sa s tým nejako vyrovnať?
Nemám problém si zo seba spraviť srandu, len tá sranda tiež má nejaké svoje hranice. Možno to režisér myslí dobre, že by som spravil nejaké „akrobatické kúsky“ alebo že by som na niekoho vyliezol a tak ďalej. Napríklad v tomto mám už niekedy problém. Závisí to, samozrejme, od toho, akú postavu hrám, aký to má mať zmysel.
Keď spomínaš žarty, robia si ich aj tvoji kolegovia z teba, ale v únosnej miere?
Samozrejme, ale hlavne ja si zo seba robím žarty, a keď to vidia, tak aj oni si dovolia. Samozrejme, ako kto. Ale áno, žartujú dosť.
Čomu to pripisuješ, že si schopný sám zo seba si robiť žarty?
Pripisujem to tomu, že mám dobrú rodinu, ktorá ma vo všetkom podporovala, takže som sa stal otvoreným človekom. Od narodenia som bol v spoločnosti, medzi ľuďmi a mám veľa kamarátov, tak s tým nemám problém. Žarty si robím zo seba aj preto, aby sa človek, ktorý má ešte nepozná, pri mne dokázal uvoľniť.
Keby si porovnal herectvo v divadle, v seriáloch a vo filmoch, je niečo, čo preferuješ, čo ti najviac vyhovuje?
Všetko to má svoje plusy a mínusy. Napadla mi k tomu taká pekná otázka, ktorú sa v jednej relácii spýtali herca: Máš radšej divadlo alebo peniaze? (Úsmev.) Divadlo má svoje čaro, divadlo je v tom super, že ním človek žije dlhodobo, aj viac sezón hrá tú istú hru. Laik by si povedal, či to nejde na mozog… No nejde, lebo stále ja ako herec s tým môžem nejako pracovať a nejako to „obmieňať“, aby mi tá postava ešte aj po premiére nejako rástla. Vo filme je to zase také, že natočíme obraz a už sa s tým vlastne nič nedeje. Nevieme to ďalej zveľaďovať, ostane to tak navždy.
Bariéry vidím v tom, že človek si musí nájsť stabilnú prácu a tiež životného partnera.
Vyjdime teraz von z divadla a zo všetkých „pľacov“ do bežnej spoločnosti. Teraz si na tento rozhovor prišiel taxíkom. Stretávaš sa v kontakte s neznámymi ľuďmi s tým, že ti nejako dajú pocítiť, že si ťa všimli?
To je veľmi zaujímavá otázka. Ja toto nejako nevnímam. No keď idem s kamarátmi po meste alebo cestujeme hromadnou dopravou, všímajú si, že ľudia na mňa zízajú. Ani nie malé deti, na tie som zvyknutý – pozerajú sa, hlasno sa pýtajú alebo ma nejako oslovujú. To vnímam ako prirodzenú vec, keďže takého človeka v živote nevideli a je to pre ne zvláštne. To, že na mňa zízajú aj dospelí ľudia, nevnímam. Stalo sa mi dokonca, že boli aj nejaké posmešky od dospelých ľudí. Tomu už naozaj nerozumiem.
Máš pocit, že spoločnosť by sa mala ešte niekam posunúť, aby ľudí s malým vzrastom brala ako úplne seberovných?
Spoločnosť by sa podľa mňa mala posunúť, aby vedela prijať každého. Keď nevie prijať ani ľudí normálneho vzrastu, nemôžeme očakávať, že prijme ľudí malého vzrastu.
Veľa sa dnes hovorí o predsudkoch voči rôznym menšinám. Považuješ sa aj ty za nejakú menšinu, ktorá by mala mať povedzme viac práv, alebo ku ktorej by sa malo viac vzhliadať v spoločnosti?
Poviem iba svoju osobnú skúsenosť. Zatiaľ nejakú väčšiu pozornosť od spoločnosti nepotrebujem. Ja som spokojný a nemyslím si, že by sme mali mať viac práv. Podľa mňa máme tých práv dosť.
Stretávaš sa s nejakými bariérami v spoločnosti?
Moje bariéry vnímam tak, že už to nie sú ani moje bariéry. Mal som nejaké fyzické bariéry, že som na niečo nedočiahol. Dnes som už na to taký zvyknutý, že si vezmem nejaký stupienok alebo stoličku a vyleziem na ňu. Už sa nad tým nezamýšľam, že je to prekážka. Bariéry skôr vidím v tom, že človek si musí nájsť stabilnú prácu a tiež životného partnera.
Prácu si si už našiel. Ako si na tom s tou druhou bariérou?
To zatiaľ nechávam otvorené, ale nie som depresívny, takže uvidíme, čo príde.
Kto z hercov ťa najviac v živote posunul alebo ovplyvnil, či už počas štúdia alebo teraz počas pracovnej kariéry?
Od môjho štúdia som si veľmi dobre sadol s Milanom Ondríkom, ktorý ma určitým spôsobom viedol, respektíve skôr mi kamarátsky dával rady, čo a ako. Ťažko to takto povedať. Každý ma nejako posunul, či už to bola Jana Oľhová, Roman Poláčik alebo pani Vášáryová.
Máš nejaké sny, čo by si chcel v herectve dosiahnuť?
To nemám, asi nie. Mňa baví hrať, chcem hrať najdlhšie, ako sa len dá, a nejako sa uživiť.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
