Bola to práve matka Ignazia Angeliniová, bývalá opátka benediktínskeho kláštora Viboldone, ktorá ponúkla azda najvýstižnejšiu interpretáciu toho, čo sa udialo na prvom generálnom zasadaní Synody biskupov v októbri tohto roka. Matka Ignazia, ktorá v tandeme s dominikánom otcom Timothym Radcliffom diskrétne sprevádzala celý priebeh skrze biblické meditácie, dospela k záveru, že synoda bez hluku dosiahla prospešný… rozvratný čin! V tom zmysle, že vyzvala všetkých, predovšetkým Cirkev, aby išli proti prúdu.
Aby bez „ak“ a bez „ale“ nasledovali cestu vytýčenú Ježišom. Cestu, ktorá nie je cestou polarizácie, ktorá ide až k systematickému ničeniu náprotivku, z ktorého je spoločnosť čoraz viac znetvorená. A to až do takej miery, že otázka, v ktorej sa človek ocitne, sa stáva jedinou bez ohľadu na skutočné a často pálčivé otázky, ktoré sa skrývajú pod ňou a kruto na nás interpelujú: „Ale na ktorej strane si ty?“
Otázka, ktorá vyvoláva tragické následky, keď predmetom sporu je živé telo mnohých – a vždy je ich priveľa, aj keby to bolo len jedno! – bezbranných obetí vojny, hladu, útlaku, ľahostajnosti.
Je potrebné sa zastaviť. Zo strany všetkých. Aby sme sa znovu naučili, a to nielen kvôli tomu, aby sme to povedali – ako dôrazne poznamenal pápež František počas modlitbovej vigílie 4. októbra –, stíšiť sa, „aby sme počúvali Otcov hlas, Ježišovo volanie a vzdychanie Ducha Svätého. Prosme – dodal –, aby synoda bola časom kairos (milostivým časom) bratstva, miestom, kde Duch Svätý očisťuje Cirkev od ohovárania, ideológií a polarizácie“.
Bola synoda týmto? Myslím si, že áno. Malé semienko – ako to, o ktorom hovorí Ježiš v podobenstvách o kráľovstve – bolo zasiate v znamení dôvery v Boha a nádeje. Teraz počas celého roka – až do druhého zasadania v októbri 2024 – majú cirkvi na celom svete zodpovednosť rozlišovať a vyskúšať to, čo sú schopné spoločne prijať v úprimnom cvičení počúvania.
Prevzaté z cittanuova.it.
V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Jesúsa Morána a Piera Codu. Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť.