Aforizmus, ktorý jedného dňa vyslovil Ježiš, akoby chcel preniknúť do bežného spôsobu, akým posudzujeme veci, a obrátiť ho: „Poslední budú (sú) prvými“ – úmyselne vyjadrené v budúcom čase, ale zároveň v prítomnosti.
Je to silná výzva – a práve dnes, keď všetci (alebo takmer všetci) v našej spoločnosti aj vo svete hovoria pravý opak, pokiaľ ide o miesto, ktoré patrí vylúčeným, chudobným, utláčaným, cudzincom alebo bezdomovcom, odstrčeným, teda všetkým tým, ktorých my – ako prví, druhí alebo dokonca predposlední – vnímame ako posledných.
Ježišovo slovo nás pozýva pozerať sa iným pohľadom.
Ježišov výrok je paradoxný – ba pre bežné myslenie, ktoré uplatňuje zaužívané normy racionality pri posudzovaní reality, až bláznivý. Zjavne mieri k radikálnej premene pohľadu – k pohľadu inému, ako je ten „ľudský, až príliš ľudský“, ktorým zvyčajne interpretujeme a riadime veci.
Ježiš pozýva opustiť tento pohľad a „vstúpiť“ do perspektívy, ktorú prináša príchod Božieho kráľovstva – Boha, ktorého Ježiš nazýva Abba, Otec všetkých bez výnimky. Treba však ísť až na dno tohto posolstva. Lebo ak zostaneme uväznení v logike tohto sveta, mohli by sme Ježišovo tvrdenie zredukovať na prísľub povýšenia, akoby tí poslední raz mali byť odmenení tým, že sa stanú prvými – ale vďaka slovu „budú“ by sa takýto výklad odsúval do nejasnej budúcnosti.
V takom prípade by príchod Božieho kráľovstva bol len utópiou. Zostalo by iba márnou útechou – a navyše ľahko zneužiteľnou voči toľkým, ba príliš mnohým nespravodlivostiam, ktoré doliehajú na naše životy. Nie. Ježišovo slovo nás pozýva pozerať sa iným pohľadom.
Ide o to, aby sme pozerali na budúcnosť („budú“) v perspektíve prítomnosti – prítomnosti Božej lásky a spravodlivosti už tu a teraz: v prítomnosti, ktorá si vyžaduje premenu nášho pohľadu a našu zodpovednú účasť na uskutočňovaní logiky Kráľovstva – Kráľovstva, ktoré už prišlo v Ježišovi a ktoré sa má uskutočňovať dnes cez nás.
To „budú“ je zároveň aj „sú“. Podľa Ježišovej logiky sa nevylučujú skutočnosti byť posledným a byť prvým – lebo poslední sú skutočne prví, a to práve preto, že sú poslední. Nenaznačil azda, že bol poslaný „hlásať chudobným radostnú zvesť, oznámiť prepustenie zajatým, navrátiť zrak slepým, oslobodiť utláčaných a ohlásiť Pánov milostivý rok“?
Prevzaté z cittanuova.it. Redakčne krátené.