Čelíme výzve rozpoznávať šťastie medzi potrebami a túžbami, ktoré nám diktuje spoločnosť

Prednedávnom sa začal nový rok. Niektorí sme si dali rôzne predsavzatia, ktoré odzrkadľujú určité osobné potreby či túžby. Ich naplnenie by nám malo priniesť šťastie, radosť či zadosťučinenie. Tie sú však často dotvárané spoločnosťou, v ktorej žijeme. Nastáva otázka, či nás spoločnosť len ovplyvňuje alebo nám dokonca aj diktuje určitý spôsob života.

Každý z nás chce byť šťastný a šťastie hľadá prostredníctvom svojich činov. Ak je toto naša najhlbšia túžba, spoločnosť nám nebude navrhovať niečo iné, ale to isté: šťastie. Musíme sa teda pozrieť, v čom tento prísľub šťastia spočíva.

Je to najmä vo vlastníctve a spotrebe. Z tohto dôvodu je dnešná spoločnosť definovaná ako konzumná, pretože potrebujeme mať viac, kupovať ďalšie a novšie predmety. Základom ponuky je teda pôžitok, spotreba a individuálna sloboda. To nás vedie k individualizmu, ktorého centrom je jednotlivec so svojím aktom spotreby.

To nás nabáda k tomu, aby sme dosahovali predovšetkým pôžitky, ktoré následne často stotožňujeme so šťastím. Je však potrebné medzi nimi rozlišovať. Pôžitok je stav pominuteľného uspokojenia túžby. Keď sa túžba uspokojí, pôžitok zmizne. Následne sa však objaví nová túžba a tento začarovaný kruh pokračuje. Šťastie je, naopak, stav stabilného a trvalého uspokojenia.

Je potrebné naučiť sa rozlišovať medzi šťastím a pôžitkom, medzi potrebou a túžbou.

Tento rozdiel nám ukazuje, že konzumná spoločnosť bude zdôrazňovať a privilegovať skôr pôžitky než skutočné šťastie. To sa odráža vo viacerých aspektoch, ktoré charakterizujú náš život:

– Všetko je bezprostredné a pominuteľné, čas je urgentný a stále máme veľa naliehavých vecí, ktoré musíme urobiť.
– Profesionálny a materiálny úspech sa stáva prvoradým. Z toho vyplýva priorita práce a peňazí, ktorá sa odráža v súčasnom ekonomickom systéme. Dobrá práca a dobrý plat sú synonymom úspešného života.
– Ako vzory sa predkladajú dokonalé telo a večná mladosť.
– Všetko je plynulé a neviazané a táto sloboda od morálnych a dokonca aj spoločenských pravidiel sa vníma ako oslobodenie.
– Vzťahy sú krehké, sme v provizóriu. Posudzujeme, hodnotíme, vyberáme si. Dlhodobé vzťahy sa opúšťajú v prospech flexibilných spojení, dočasných vzťahov a neustále sa meniacich sietí priateľstiev.

Tento životný štýl vedie k určitej krehkosti vzťahov. Usadili sme sa v dočasnom prostredí. Či už hovoríme o výzvach, ktorým čelíme, v centre všetkého je vzťah prežívaný na mnohých úrovniach (so sebou samým, s inými, s Bohom, s prírodou), ktorý je často narušený alebo zranený. Súčasná kríza je v skutočnosti krízou vzťahov. Je potrebné odhaliť tieto spoločenské diktáty, pretože nás v skutočnosti odvádzajú od problému a bránia nám dosiahnuť určitú rovnováhu.

Sú to práve reklamy, ktoré nám ako šťastie ponúkajú pôžitky a túžby prezlečené za potreby.

Jedným zo spôsobov, ako na to reagovať, je ísť k tomu podstatnému, poznať seba samého. Je potrebné naučiť sa rozlišovať medzi šťastím a pôžitkom, medzi potrebou a túžbou. Práve celý reklamný kolos, ktorým sme dnes presýtení a ktorý sa zahráva s naším podvedomím – nehovoriac o súvisiacom vizuálnom smogu, ktorý sa na Slovensku rozrástol ako huby po daždi –, hrá na túto strunu. Sú to práve reklamy, ktoré nám ako šťastie ponúkajú pôžitky a túžby prezlečené za potreby. V skutočnosti niektoré naše potreby sú len túžbami. Potreby sú totiž oveľa zásadnejšie a nevyhnutejšie ako túžby. Ich naplnenie je často priam vitálne.

Namiesto efemérnosti sa zamerajme na to, čo je stabilné a udržateľné, a to aj vyžadujme. Iste, cesta k tomu je pomalšia, no výsledky sú trvácnejšie. Preferujme stabilné a nie dočasné riešenia. Načúvajme nielen svojim potrebám, ale aj potrebám iných. Šťastie nakoniec často nachádzame v našich vzťahoch s inými, preto je potrebné ich kultivovať.

Naša kniha k téme: