Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Vydavateľstvo Nové mesto vydalo v spolupráci s Vydavateľstvom Skala knihu Cesta k vnútornej zrelosti od španielskeho kňaza a psychiatra Francisca Insu.
Ako v anotácii na zadnej strane knihy upozornil kňaz Juraj Vittek, táto publikácia sa dá vnímať ako odpoveď na výzvu, ktorú formulovala Synoda o synodalite – aby sa v Cirkvi dbalo na integrálnu formáciu osôb, ktorá nebude zohľadňovať len intelektuálnu či vôľovú, ale aj afektívnu, emočnú časť duše.
Táto publikácia má totiž byť akýmsi sprievodcom svetom psychológie pre ľudí, ktorí chcú formovať iných ľudí, ako napríklad pre učiteľov, duchovných sprievodcov či rodičov. Významným aspektom knihy je pritom práve správna formácia emócií.
V tom sa Cesta k vnútornej zrelosti vymyká súčasným trendom v self-help literatúre. V tejto oblasti sa totiž v poslednom čase znovu obnovil záujem o stoicizmus, antickú filozofiu, ktorá kládla dôraz na potlačenie emócií a nezávislosť nášho duševného stavu od vonkajšieho sveta – „mudrc je blažený aj na mučidlách“.
Kresťanská antropológia nikdy neučila, že by sme mali potláčať svoje emócie ako také.
Do atmosféry, v ktorej sa píšu stoické knihy, nahrávajú sa stoické podcasty a ľudia si stoicky na stenách vyškrtávajú políčka v tabuľke, v ktorej počet štvorčekov zobrazuje počet týždňov priemerne dlhého života (čiže si vizualizujú svoje približovanie sa k smrti), prichádza kniha, ktorá zdôrazňuje dôležitosť emócií a ich správnej integrácie do celistvého obrazu zdravej osobnosti.
Ako viackrát Insa vo svojej knihe zdôrazňuje, kresťanská antropológia nikdy neučila, že by sme mali potláčať svoje emócie ako také. Emócie sú predsa našou reakciou na vonkajšie podnety či na náročnosť ich dosiahnutia, a preto sú cennými ukazovateľmi.
Podstatným však je správne ich zasadiť do nášho života, ktorý musí byť formovaný praktickou racionalitou a v neposlednom rade cnosťami, ktoré nám umožnia naše vysoké ideály aj pretaviť do reality (v tomto je pre kresťanských filozofov a psychológov cenným spojencom Aristoteles a jeho etika). Inými slovami, emócie môžu byť kontrolkou v kokpite lietadla, ale nemali by sa stať kapitánom.
Môžeme sa na to však pozrieť aj z iného uhla pohľadu. Emócie nie sú len tolerovanými reakciami duše a tela, ale v niektorých situáciách sú vyslovene žiaduce.
To tiež vyplýva z aristotelovskej etiky, v ktorej konať dobro neznamená len nasledovať odosobnené, chladné pravidlá (ako u Kanta). Byť cnostným v aristotelovsko-kresťanskom ponímaní znamená skôr rozlíšiť, čo je dobré, byť schopným to vykonať a zároveň túžiť po tom, čo je dobré, v čom spočíva úloha správne formovanej emocionality.
Ilustrujme si to na príklade. Muž na povrchnej, pudovej úrovni zatúži po nevere. Jeho správne formované svedomie, čiže vlastne racionalita, tieto pocity vyhodnotí ako navádzajúce na nemorálny skutok. Keďže oplýva cnosťou umiernenosti, je schopný tento svoj racionálny súd preklopiť aj do skutkov (alebo ich absencie) v reálnom živote.
Ak je správne emočne formovaný, bude však zároveň cítiť radosť z toho, že sa tak rozhodol a že je schopný správať sa cnostne. Je to niečo iné, ako len nasledovať chladné, racionálne formované pravidlá správania.
A ako na formáciu, aby sa dosiahol takýto stav? Práve to je predmetom tejto knihy.
Cítiť, že Insa o danej téme prednáša už roky. Dokáže ju vysvetliť úplne prirodzene, laikom prístupnou formou, jeho text sa číta plynulo (hoci nie je „popularizačne“ zábavný). O emocionalite a formácii viedol množstvo kurzov a v tejto knihe sa vlastne snaží o syntézu ich obsahu.
Čitateľa tak prevedie od základov osobnostnej psychológie, kde sa naučí napríklad o rozličných typoch osobnosti, či o tom, ako rozliční ľudia preberajú zodpovednosť za svoj život, cez vývinovú psychológiu, kde sa čitateľ dozvie, ako sa výzvy na formovanie emocionality menia v priebehu života, až po psychopatológiu, kde Insa zhŕňa poznatky o nezdravých stavoch.
Na psychológiu sa totiž stále množstvo kresťanov pozerá cez prsty.
Mimoriadne rozsiahlu časť (asi 80 strán) venuje Insa cnosti čistoty, keďže tá je veľmi dôležitá pre celistvé formovanie ľudskej bytosti a práve v problémoch s ňou sa často prejaví nejaký širší problém s emóciami.
Táto časť je tiež nabitá praktickými podnetmi, akými sú napríklad tipy na boj so závislosťou od pornografie. Zaujímavými boli aj rady, ako k tejto cnosti a jej porušeniu pristupovať v kontexte sviatosti zmierenia.
V poslednej vete som spomenul niečo, čo je zároveň prítomné v celej publikácii a čo z nej robí mimoriadne cenný tovar na našom knižnom trhu – kresťanský pohľad.
Na psychológiu sa totiž stále množstvo kresťanov pozerá cez prsty. Obávajú sa toho, že je táto veda beznádejne infikovaná šarlatánstvami Sigmunda Freuda, či toho, že má terapeutická prax ambíciu nahradiť sviatostný život.
Je možné, že takéto riziká v niektorých prúdoch existujú, ale keďže Insa vychádza z aristotelovsko-kresťanského rámca, to v tejto knihe nehrozí.
Psychológia sa venuje prirodzenej rovine ľudského života, podobne ako medicína či profesionálny koučing. Svätý Tomáš Akvinský nás učí, že nadprirodzené nemá ambíciu nahradiť, ale zdokonaliť prirodzené.
Presne takto k viere pristupuje aj Insa v tejto knihe. Takmer pri každej psychologickej téme, o ktorej hovoril, či už to bolo nejaké konkrétne štádium vo vývine, nejaká patológia, alebo nejaký typ osobnosti, zároveň povedal aj to, ako zasahuje do duchovného života daného človeka.
S knihou som mal iba jeden zásadnejší problém, hoci vlastne neviem, či je férové vytýkať jej to. Zdalo sa mi totiž, že jej trochu chýbala nejaká jednotiaca téza. Z kapitoly na kapitolu som prechádzal na inú tému týkajúcu sa psychológie, napríklad rozprávanie o celibáte ma úplne prekvapilo, a niekedy som nevedel, ako preberané témy zapadajú do celkového konceptu knihy.
Keď však hovorím, že neviem, či to tejto knihe vôbec vyčítať, mám na mysli to, že Cesta k vnútornej zrelosti je zhrnutím množstva prednášok a kurzov. To z nej robí v podstate čosi ako encyklopédiu či všeobecný prehľad psychologických poznatkov, ktoré sa vám môžu niekedy v priebehu života hodiť.
Knihu Cesta k vnútornej zrelosti teda rozhodne odporúčam, a to nielen formátorom, ale aj ľuďom, ktorí chcú byť formovaní. Určite sa v niektorých veciach v tejto knihe nájdete a posunie vás smerom k ešte o čosi zrelšiemu kresťanskému životu.
Moje hodnotenie: Obsahovo nabité „psychologické minimum“ pre kresťanov. 8/10.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
