Vymyslel inteligentné okuliare, ktoré dokážu zjednodušiť život nielen dyslektikom, ale aj slabozrakým, nevidiacim a ľuďom, ktorých trápi porucha čítania.
V roku 2014 vznikla spoločnosť s názvom Oton Glass so zámerom pomôcť tým, ktorí sú zo zdravotných dôvodov znevýhodnení v spoločnosti. Keisuke Shimakage v tom čase stál pred obrovskou výzvou – vyriešiť problém svojho otca, ktorý sa jedného dňa stal dyslektikom.
V našej spoločnosti by nikto nemal zostať pozadu.
Na začiatku bola mozgová príhoda jeho otca, následne operácia a po nej strata schopnosti prečítať či pochopiť čítaný text správne. V tom čase zrejme netušil, že sa mu to naozaj podarí. „V našej spoločnosti by nikto nemal zostať pozadu,“ hovorí samotný Shimakage. Zároveň upozorňuje na to, aby sme nezabúdali na časy, keď sme nedokázali čítať, skôr ako sme vyrástli a stali sa gramotnými.
Shimakage sa nakoniec rozhodol pomôcť pacientom, ako bol jeho otec, a na základe vlastných odborných znalostí začal vyvíjať produkt, ktorý by poskytol ideálne riešenie. Znie to možno jednoducho, ale v skutočnosti musel pristúpiť k výskumu, testovaniu a na základe referencií svojho otca nakoniec vyvinul účinné okuliare, ktorých základy sa opierajú o moderné technológie. A takto nejako vyzerali začiatky japonského startupu.
Z obrázkov zvuk
A aké sú to okuliare? Nepredstavujte si žiadne sci-fi, sú podobné tým tradičným, len navyše obsahujú dva fotoaparáty a slúchadlo. Sofistikovaná technológia je výsledkom spolupráce s univerzitnými skupinami výskumníkov, ako napríklad Japonským národným inštitútom pre pokročilé priemyselné vedy a technológie. Jednoducho povedané, okuliare dokážu transformovať obrázky písaného textu na zvuk za pomoci cloudových výpočtov.
„Pomocou zariadenia sa obraz textu, ktorý chcete reprodukovať, odošle cez Raspberry Pi do systému a po spracovaní sa prenesie na osobu, ktorá nosí okuliare. V prípade potreby dokáže zariadenia zabezpečiť aj preklad textu do požadovaného jazyka,“ vysvetľuje technológiu svojich inteligentných okuliarov. Podnikateľ z Japonska ďalej prízvukuje, že tu išlo najmä o prepojenie technológie s implementáciou, výsledkom čoho bolo prekonanie spomínaných zdravotných bariér a problémov.
Najskôr otec a následne ďalší pacienti
Ako hovorí aj Shimakage, tieto okuliare nevznikli zo dňa na deň. Predchádzali tomu dlhé rozhovory s vlastným otcom, aby zistil, akým problémom je pri dyslexii vystavený.
„Prvá vec, ktorú som v tom období urobil, bol rozhovor s mojím otcom, aby som pochopil problémy, ktoré mal v každodennom živote, a sledoval som aj jeho správanie. Pripravil som náčrty a navrhol prototypy na počítači. Až potom som vytvoril tím inžinierov a dizajnérov, ktorí vytvorili prvý funkčný prototyp,“ hovorí mladý podnikateľ.
„Môj otec ho otestoval a na základe jeho spätnej väzby sme ho ďalej upravili, aby sme dokázali vytvoriť pokročilejšie prototypy. Tie sme už predložili ďalším piatim dyslektikom,“ opisuje, ako vznikali prvé okuliare.
Výskum v oblasti nových technológií znamená aj „starostlivosť“.
Spolupráca odborníkov a pacientov
V začínajúcej firme si ponechal tieto postupy a začal riešiť vývoj produktov v rámci komunity. „Pre nás je dôležité vytvoriť si komunitu vývojových inžinierov, programátorov, výskumníkov spolu so zrakovo postihnutými ľuďmi, ktorí sú vlastne našimi konečnými používateľmi. Ich prítomnosť, spolupráca a spätná väzba sú neoceniteľné. Teší ma, keď vidím, že im tento nástroj pomáha mať väčšie sebavedomie. Dokážu opustiť domov, ľahšie komunikovať s ostatnými a to aj v pracovnom prostredí,“ hovorí Keisuke Shimakage.
Pri týchto okuliaroch však nekončí, stále má dosť projektov, ktorými ich môže ešte vylepšiť. Budúcnosť vidí aj v nádeji na vybudovanie novej ekonomiky, ktorá bude schopná prijať ľudské slabosti a dať zároveň konkrétne odpovede. Výskum v oblasti nových technológií znamená aj „starostlivosť“.
A tak si Shimakage myslí, že práve inteligentné okuliare môžu poslúžiť ako nástroj, ktorý podá pomocnú ruku ľuďom s hendikepom, aby sa dokázali lepšie začleniť v spoločnosti.
Zdroj: www.edc-online.org