Do akej miery sme ochotní za svoju nechuť k cudzincom zaplatiť klesajúcou životnou úrovňou?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nachádzajme ďalšie spoločné riešenia!
Hlasujte za aspoň sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Kto sa zapojil?
Postoj k cudzincom je hlavnou štiepiacou líniou medzi zúčastnenými skupinami A a B.
Skupina A podporuje uľahčenie zamestnávania pracovníkov z tretích krajín. Uznáva, že „pracovnú politiku by sme mali robiť na základe dát, a nie pocitov“. Aj preto deklaruje, že kým neexistujú iné efektívne krátkodobé riešenia, mali by sme tolerovať otvorenie nášho trhu práce. Takmer úplne sa tiež zhoduje na tom, že cudzinci sú prínosom, ak rešpektujú našu kultúru a zákony.
Skupina B vyhlasuje „na Slovensku nechcem žiadnych migrantov“. V skupine panuje jednoznačne odmietavý postoj k otvoreniu slovenského trhu práce pracovníkom z tretích krajín. Ani polovica tejto skupiny si nemyslí, že cudzinci môžu byť pre slovenskú spoločnosť aj prínosom, ak rešpektujú našu kultúru a zákony. Paradoxne, takmer polovica (49 %) skupiny zároveň deklaruje, že nemá problém s cudzincami s podobnou kultúrou.
Prekonáme strach rozumnou a suverénnou politikou?
Napriek viacerým nezhodám panuje silný konsenzus na podstate problému – odliv mozgov a starnutie populácie sú väčšími problémami, než sa zdá. Zhodujeme sa preto aj na tom, že Slovensko potrebuje suverénnu politiku, ktorá plne reaguje na problémy nášho trhu práce.
Diskutujúci sa rozdelili na dve zhodné polovice v otázke, či sú súčasné podmienky zamestnávania cudzincov nastavené dobre. Veľká časť tej, ktorá je s aktuálnym stavom spokojná, je presvedčená, že cudzincov na pracovnom trhu vôbec nepotrebujeme. Hlavný rozpor tak spočíva v tom, akú úlohu by v tejto suverénnej politike trhu práce mali zohrávať pracovníci z tretích krajín.
Už druhý najkonsenzuálnejší komentár nám objasňuje pôvod odmietavého postoja k zamestnávaniu cudzincov. Diskutujúci oboch skupín sa výrazne zhodli na tom, že „ľudia sa obávajú cudzieho“ a je to práve strach, ktorý bráni Slovensku vo väčšom zamestnávaní ľudí zo zahraničia.
Pokojná chudoba či neprehľadný blahobyt?
Kým skupina A si netoleranciu cudzincov v časti slovenskej spoločnosti vysvetľuje najmä strachom, ktorý zneužívajú politici, v skupine B ide najmä o obavu z iných kultúr.
Panuje relatívna zhoda na tom, že „cudzí pracovníci sú začiatok multi-kulti spoločnosti a problémov s ňou spojenými“. Väčšina diskutujúcich sa zároveň prikláňa k tvrdeniu, že „ľudia na Slovensku si môžu vybrať: hospodársky blahobyt spojený s problémami multi-kulti spoločnosti alebo menší blahobyt bez problémov“. Ako si vybrať?
Aj keď zhodne deklarujeme neochotu zostať chudobnou krajinou, aby nebola príťažlivá pre cudzincov, zdá sa, že veľká časť našej spoločnosti by radšej volila menší blahobyt bez problémov vlastných multikultúrnej spoločnosti. Aká suverénna však bude naša politika, ak bude ovládaná strachom z neznámeho?
O projekte
DEMDIS je občianske združenie, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live výsledky môžete sledovať tu.
Jedna odpoveď
Ak problem vyriesime naborom cudzincov, tak sa znizi nasa motivacia riesit problem dlhodobo a sice podporit rodinnu politiku
politici sa uspokoja s riesenim ktore je v ramci volebneho obdobia a nebudu uvazovat statnicky, nepodporia rodinu a prorodinnu politiku co by bola skoda