Dejiny vykazujú známky návratu do minulosti

Vojna: „Ak sa nevyslobodíme z jej dávneho otroctva, nevieme, kam nás potiahne zlá cesta, na ktorú sme sa vydali.“ Nevracať sa späť.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Slová Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré dnes silno rezonujú v našich mysliach a srdciach. Pretože nás zraňuje pohľad na nekonečné utrpenie, ktoré spôsobuje vojna: tie tváre posiate slzami, deti a starci, bezmocne blúdiaci medzi ruinami, mnohé utrápené obete…

Vieme, že toto je vojna. Ale sú aj takí, ktorí ju zažívajú na vlastnej koži! A nikto z nás sa už nemôže cítiť od nej dostatočne ďaleko. Pretože je to „tretia svetová vojna po kúskoch“ – ako varuje pápež František –, ktorá už vypukla.

Pokušením je zostať v nečinnosti medzi ľahostajnosťou a falošnou nádejou.

Za konfliktmi medzi národmi, ktoré sú vo vojne, sa skrývajú aliancie, otvorené alebo skryté, v ktorých proti sebe stoja bloky národov a ideologické voľby. V ktorých sa stretávajú obrovské a zvrátené ekonomické záujmy a neskrývané úklady brutálnej hegemónie.

A čo my? V zákulisí prebieha intenzívna diplomatická činnosť a pocity ľudí sú iné, ba priam opačné. To však nestačí. Pokušením je zostať v nečinnosti: medzi ľahostajnosťou tých, ktorých netrápi, že sme na pokraji priepasti, a „falošnou nádejou“ tých, ktorí sa utiekajú k akémusi fatalizmu, ktorý verí, že všetko sa vyrieši.

Nie. Situácia je vážna. Vážnejšia ako kedykoľvek predtým. Nielen preto, že úroveň deštrukcie, ktorú sme schopní dosiahnuť, je katastrofálna, ale aj preto, že vidíme pošliapané najzákladnejšie normy úcty k ľudskej dôstojnosti, ktoré spoločné svedomie namáhavo dosiahlo a slávnostne uzákonilo.

Dejiny vykazujú (znepokojujúce!) známky návratu do minulosti, ktorú sme považovali za mŕtvu a pochovanú. So zjavným (nádej nám to hovorí) miznutím horizontov, ktoré by nás dokázali spojiť – ak nie v jednote, tak aspoň v nejakej forme praktického spolužitia.

Nadišiel čas, keď musíme fenomén vojny posudzovať s úplne novou mysľou a srdcom.

Nadišiel čas – vyzýva nás koncil –, keď musíme fenomén vojny posudzovať s úplne novou mysľou a srdcom: „Vojna je zločinom proti Bohu a proti ľudskosti.“

Počnúc malými vojnami, ktorých – priznajme si to – protagonistami sa stávame každý deň. Máme tendenciu ospravedlňovať ich tými istými „zákonmi“, ktoré sa potom vo veľkom meradle uplatňujú vo veľkých vojnách: zákon silnejšieho a zákon „oko za oko a zub za zub“.

Ježišova myseľ a srdce, to je to, čo potrebujeme ako soľ: „Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli deťmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 43 – 45).

Opäť nastáva evanjeliová hodina bláznovstva a slabosti, lebo „Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia“.

Prevzaté z cittanuova.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články