Ekuména: Teológovia objavili, že v tom najdôležitejšom sa zhodujeme

Prinášame rozhovor s evanjelickou teologičkou Evou Guldanovou o jej poslaní rozvíjať ekuménu na Slovensku, bohatých študijných skúsenostiach, o konferencii, ktorú pripravuje, a o dôležitej dohode medzi evanjelikmi a katolíkmi.

Pripravujete konferenciu, ktorá sa uskutoční 11. novembra 2024 v Košiciach. Akej téme sa bude venovať?

Tento rok je výnimočný tým, že si pripomíname 25. výročie Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení, a o tom bude i konferencia. Vyhlásenie je jedným z najvýznamnejších míľnikov na ceste svetového ekumenizmu. Má záväznú platnosť.

Oficiálne ho podpísali predstavitelia Vatikánu a predstavitelia Svetového luteránskeho zväzu, je to teda dohoda medzi evanjelikmi a katolíkmi na tej najvyššej, globálnej úrovni. Medzi signatármi bol tiež vtedajší slovenský generálny biskup ECAV Július Filo, v tom čase viceprezident Svetového luteránskeho zväzu.

Vyhlásenie podpísali 31. októbra 1999 v nemeckom Augsburgu. Dátum i miesto neboli vybrané náhodne, veď 31. októbra si pripomíname Pamiatku reformácie, keď v roku 1517 Martin Luther zverejnil 95 téz o odpustkoch.

Čo vyhlásenie prinieslo?

Napravili a vyjasnili sme si to mierovým a priateľským spôsobom, symbolicky na výročie sformulovania toho, v čom sme kedysi spolu nesúhlasili. A preto 31. október, hoci stále zostáva Pamiatkou reformácie, je v súčasnosti zároveň dňom, keď sme našli zmierenie a vyriešili niečo zásadné.

Mám ten sviatok veľmi rada. Moja vlastná cirkev sa nazýva Evanjelická cirkev augsburského vyznania práve podľa mesta Augsburg, kde s túžbou po jednote v roku 1530 evanjelici predniesli pred cisárom Karlom V. svoje vyznanie viery. Žiaľ, to vyznanie nebolo prijaté s úplne otvorenou náručou.

Teraz smerujeme k 500. výročiu spomienky na toto augsburské vyznanie. Podľa mojich informácií sa na medzinárodnej úrovni pripravuje zásadné vyhlásenie, ktoré bude plodom prebiehajúceho medzinárodného dialógu medzi katolíkmi a evanjelikmi. 

Môžete nám priblížiť, o čom je Vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení?

Hlavnou témou je téma spásy. To bola základná otázka, v ktorej mali teológovia v 16. storočí rozličný názor. Nechceli sa počúvať a nerozumeli si.

Protagonisti reformácie tvrdili o katolíkoch, že veria, že spása prichádza cez skutky – prostredníctvom chodenia na púte, spovedania sa, modlitieb k svätým, platenia odpustkov… No a katolícka strana hovorila o tej evanjelickej, že vieru rozrieďujú, keď tvrdia, že stačí viera a jedine z Kristovej milosti sme spasení. 

V druhej polovici 20. storočia skúmali teológovia z oboch strán túto tému do detailov. Prišli na to, že v tom základnom, teda v otázke, čo je evanjelium a ako sme zachránení, sa zhodujeme.

Evanjelici a katolíci spolu vyhlásili: „Jedine milosťou vo viere v Kristovo spasiteľné dielo a nie pre naše zásluhy nás Boh prijíma a dostávame Ducha Svätého, ktorý obnovuje naše srdcia, keď nám dáva schopnosť a vyzýva nás konať dobré skutky.“ (Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, paragraf 15)

K tomuto vyhláseniu sa v roku 2006 pridali metodisti a v roku 2017 reformovaní kresťania (kalvíni) a anglikánske spoločenstvo.

Čo sa podľa vás zmenilo v ekumenických vzťahoch za posledných 25 rokov od vyhlásenia?

V mnohých veciach si vážime jedni druhých. Ceníme si aj to, čo je odlišné. Je to pre nás vzájomným obohatením a popudom na hlbšie rozmýšľanie o svojej viere a o jej prežívaní.

U nás na Slovensku toto spoločné vyhlásenie viedlo k podpísaniu dohody o vzájomnom uznávaní krstu v roku 2001. Dokument sa študuje na teologických fakultách a ja mám nádej a modlím sa, aby ho budúci farári pretransformovali do života v miestnej farnosti či cirkevnom zbore.

V roku 2016 si pápež František spoločne s ďalšími predstaviteľmi Vatikánu pripomenul Pamiatku reformácie spolu s evanjelikmi. Bolo to gesto, ktoré zmenilo veľmi veľa.

Katolíci spolu s evanjelikmi ďakovali za to, čo bolo na reformácii dobré, a zároveň prosili Boha o odpustenie a kajali sa za vzájomné zranenia. Od tohto momentu kráčame spolu a spoločne chceme prinášať evanjelium.

Vráťme sa k pripravovanej konferencii o Spoločnom vyhlásení k učeniu o ospravedlnení. Kto ju organizuje a aký bude jej program?

Konferencia sa bude konať v Košiciach a organizátori sú traja. Košická Teologická fakulta KU, kde bude konferencia prebiehať, ďalej ECAV a Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice.

Jej súčasťou budú slávnostné ekumenické služby Božie, ktoré budú viesť najvyšší predstavitelia našich cirkví. Hlavným rečníkom konferencie bude Mons. John Radano, profesor z Ameriky, ktorý dlhé roky žil vo Vatikáne.

Vyše 20 rokov pôsobil v Pápežskej rade na podporu jednoty kresťanov, kde bol riaditeľom sekcie pre dialóg so západnými cirkvami. Bolo to v čase, keď vznikal spomínaný dokument o ospravedlnení.

Ďalšími rečníkmi budú emeritný biskup ECAV Július Filo, predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi a metodistov. Na záver bude panelová diskusia k téme.

Paralelne bude prebiehať program pre mladých ľudí z evanjelického a katolíckeho gymnázia v Košiciach, aby konferencia nebola len pre „ekumenických dinosaurov“, ale aby boli jej súčasťou aj mladí ľudia.

Všetkých teda srdečne pozývame 11. novembra na konferenciu do Košíc! Dátum sme vybrali na výročie krstu Martina Luthera.

Aké ďalšie podujatia pripravuje Ekumenický výbor ECAV, ktorého ste predsedníčkou? Aké sú jeho vízie do budúcnosti?

Už tretíkrát organizujeme ekumenickú duchovnú obnovu. Myšlienka vznikla v roku 2021, keď Slovensko navštívil pápež František. Vyzval zástupcov Ekumenickej rady cirkví, aby zdôrazňovali kontempláciu a akciu. Tieto myšlienky sa aj snažíme zaraďovať do týchto duchovných obnov.

Popri duchovnom programe sa usilujeme o konkrétnu charitatívnu činnosť. Najlepšie je robiť to spoločne, lebo tak sa budujú mosty a rúcajú sa múry. Teším sa, že táto iniciatíva má podporu tak z evanjelickej, ako aj z katolíckej cirkvi.

Rada pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy ide v tom s nami a rovnako nás podporujú biskupi. Srdečne pozývame na toto vzácne podujatie, ktoré bude tento rok 16. – 19. októbra v Nitre.

Okrem toho od čias pandémie ponúkame počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov každý večer online ekumenické duchovné zamyslenia.

Veľkou výzvou pre nás sú tiež medzikonfesionálne manželstvá. Uchopiť ich tak, aby sme nikoho nezranili a nestratili.

Pre ekuménu pracujete okolo 20 rokov. Čo vám dáva táto služba? Ako vás formuje?

Mám dve vnútorné motivácie. Jednou je obrovská radosť zažívať podujatia a vzťahy s inými kresťanmi. Je nesmierne obohacujúce vidieť, ako prežívajú vieru či bohoslužby.

Tá druhá motivácia je smutná skúsenosť. Počas štúdia na mmatfyze som spolu s niekoľkými perfektnými kamarátmi patrila do jedného katolíckeho stretka. No nemohla som s nimi prijímať eucharistiu.

V ten najkrajší duchovný moment, keď sa hmatateľne stretávame s Ježišom, keď vytvárame spoločenstvo s ním a medzi sebou navzájom, som sa nemohla naplno stať toho súčasťou.

Alebo sme boli na duchovných cvičeniach a ja som mohla s kňazom viesť pastorálny rozhovor, no nemohli sme to nazvať spoveďou. A to ma veľmi bolelo. Motivuje ma to prispieť k zmene.

Ako ste sa zmenili Vy?

Záleží mi na dobrých vzťahoch, nemám rada konflikty. A preto sa snažím niečo s tým robiť na medzicirkevnej úrovni. Pán Boh mi vložil do srdca ekuménu a ja s tým nemôžem a ani nechcem bojovať.

Ekumenické skúsenosti ma formujú. V mnohých momentoch musím rozmýšľať nad podstatou veci. Napríklad, bratia katolíci sa zvyknú pri vstupe do kostola prekrižovať. U nás to nie je zvykom. Premýšľala som nad tým.

Vyhodnotila som, že je to hlboké, krásne gesto. Nie je nič lepšie pri vstupe do Božieho stánku, ako si pripomenúť svoj krst a to, že patríme do Kristovho spoločenstva. Ekuména ma vedie k rozmýšľaniu nad svojou identitou a tá moja je v prvom rade kresťanská.

Foto – archív Evy Guldanovej