Keď sa Európa hanbí za svoju históriu a vymazáva ju

Vo Francúzsku na plagátoch k olympijským hrám zmizol kríž z kupoly Invalidovne. Invalidovňa, inštitúcia na prijímanie veteránov, je komplex, ktorý je teraz z veľkej časti venovaný Armádnemu múzeu. Veľký Kostol svätého Ľudovíta Invalidov, známy ako „kostol vojakov“, je katedrálou francúzskeho vojenského ordinariátu a v jeho krypte je pochovaný Napoleon. Kríž na kupole je vďaka výške pamiatky dobre viditeľný. Prečo zmizol z plagátu? Strach z urážky iných náboženských citov? Potvrdenie francúzskeho laicizmu? Zdá sa, že je tu snaha vymazať históriu pamätníka, ktorý dal postaviť Ľudovít XIV. a ktorý predstavuje prelínanie histórie, politiky, vojny, katolicizmu a umenia.

Kresťanstvo poznačilo dejiny Európy: to však neznamená, že by sa dnes mali opakovať vzorce vzťahov medzi cirkvou a štátom, aké boli po stáročia.

Autocenzúra amputuje kostolu kus histórie. Ak by sa niekto hanbil za túto históriu, mohol by si vybrať iný pamätník. Dnešný Európan je však dieťaťom tejto histórie. Aj keď ju v budúcnosti nemieni opakovať. Invalidovňa je poznačená aj smutnou spomienkou na napoleonské vojny (ktoré tiež zmenili Európu): jeden a pol milióna mŕtvych civilistov a tri milióny padlých vojakov. Kríž na kupole manifestuje našu históriu: históriu európskej krajiny, pre ktorú bol katolicizmus náboženstvom mnohých, ba dokonca náboženstvom štátu alebo väčšiny. Táto história vytvorila umelecké diela, rozvíjala predstavivosť, podieľali sa na nej milióny ľudí.

Kresťanstvo skutočne poznačilo dejiny Európy: to však neznamená, že by sa dnes mali opakovať vzorce vzťahov medzi cirkvou a štátom, aké boli po stáročia. Ján Pavol II. vyzýval, aby sa kresťanské korene Európy zahrnuli do novej európskej ústavy. Bol to zle vedený boj, ktorý sa stretol s „laickým“ odmietaním tohto postoja. Navyše tieto korene nepripomína ani talianska ústava, napísaná v čase veľkej autority Cirkvi. Problémom nie je formálne pripomenutie v textoch, ale zmysel histórie a zmysel budúcnosti. Je nesporné, že kresťanstvo poznačilo Európu a jej hranice, kultúru a dejiny kontinentu.

Kríž nevzbudzuje strach. Kresťanstvo, ktoré na Veľkú noc ohlasuje evanjelium, mŕtveho a zmŕtvychvstalého Ježiša, je dnes rozhodujúce pre milióny Európanov. Niekedy sme hovorili o jeho úpadku, ktorý súvisí s duchom európskeho úpadku. Môžeme sa však opýtať, čím by dnes bola Európa bez európskeho kresťanstva. A na druhej strane, čím by bolo kresťanstvo vo svete bez prítomnosti európskeho kresťanstva. Nie je možné žiť život Cirkvi v duchu úpadku, možno len redukciou a reorganizáciou zostávajúcich síl. Musíme sa zbaviť tohto trochu dekadentného „európskeho“ postoja.

Veľkonočné posolstvo je tým pravým východiskom, aby sme sa pozerali do budúcnosti, a nie do minulosti. Východiskom je evanjelium vzkriesenia, a nie analýza síl organizácie, Cirkvi, ktorá sa zdá byť v úpadku. Toto východisko si vyžaduje byť nasmerovaní na budúcnosť s nádejou a odvahou. Pápež František vo svojom liste k Jubileu 2025 napísal: „Musíme udržiavať zapálenú pochodeň nádeje, ktorá nám bola daná, a urobiť všetko pre to, aby každý opäť získal silu a istotu pozerať sa do budúcnosti s otvorenou dušou, dôverujúcim srdcom a prezieravou mysľou.“ V Cirkvi a v Európe je potrebné vytvoriť atmosféru nádeje, ktorá vychádza z Veľkej noci.

Prevzaté z famigliacristiana.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.