Kedysi bol vyšetrovateľom, dnes sa venuje farmácii a včelám

Pätnásť rokov pracoval ako vyšetrovateľ a následne sa zamestnal ako obchodný manažér pre styk s veľkodistribúciou vo farmafirme, kde pôsobí už dvanásť rokov. Braňo Jurčo sa však venuje aj remeslu, ktoré ho presahuje, napĺňa a z určitej časti aj živí. Založil včelnicu Šťastné včielky a poctivo sa o ňu stará spolu s kamarátom Mirom. Ich med neobsahuje chémiu ani rezíduá antibiotík, lebo včely ošetrujú fyzikálnou metódou. Navyše, venujú sa aj rozmnožovaniu včelích rodín.

Ako sa niekdajší vyšetrovateľ dostane k včelárstvu?

Vlastne to nedokážem dobre vysvetliť. Postupne som začal študovať dostupnú literatúru, sledovať videá, ale až keď som prvýkrát nazrel do úľov v Bardejove, včielky ma doslova očarili a uvedomil som si, že práve toto chcem v živote robiť. Pozeral som na ne, ako si tam hovejú, a vtom ma zaliala neopísateľná energia. Práve to ma motivovalo k ďalšiemu štúdiu, ale k včelám som sa reálne priblížil cez šport. S chalanmi sme boli na zaslúženom „pofutbalovom pivku“ a začul som, ako sa dohadovali, že idú k včelám. Pridal som sa k nim a odvtedy som si začal plniť svoj sen.

Takže ste sa k ozajstnému včelárstvu prepracovali cez kamarátov? 

Áno. U nich som mal možnosť prvého fyzického kontaktu s včielkami a to ma naštartovalo natoľko, že som začal kupovať vybavenie. Chalani totiž robili med len pre radosť, pre seba a svoje rodiny, nuž a tomu zodpovedal aj medomet, snáď ešte z čias Franza Jozefa. (Smiech.) Preto som najskôr kúpil nerezový medomet, čoskoro aj pastovacie zariadenie. Smiali sa mi, že takéto nákladné vybavenie sa finančne oplatí, až keď budeme robiť 500 až 600 kíl medu ročne. Vtedy som im hovoril, že v prvom kroku to nepôjde, ale časom sa tam dostaneme. Na začiatok som si zaobstaral tri včelstvá, dnes ich spolu s Mirom zazimovávame 70. Inak, spolu máme včelnicu Šťastné včielky.

Predsa len, bolo niečo, čo vás na včelách prekvapilo?

Prekvapilo? Možno to, že pri včelách cítim zvláštny zdroj energie a v ich prítomnosti si úplne vyčistím hlavu. Je dokázané, že ich vibrácie sa prenášajú na človeka a majú blahodarný vplyv na zdravie. Ťahá ma to k nim aj počas chladných slnečných dní, keď zimujú. Chodím si k nim posedieť. 

Ako ďaleko máte včelnicu od domu?

Máme dokonca dve včelnice. Jedna je od môjho bydliska vzdialená 4,5 kilometra a nachádza sa v katastri obce Hubina pod úpätím Považského Inovca, druhú mám 700 metrov za domom v oplotenom areáli. Práve tu sa snažíme zakladať mladé včelie rodiny, preto ich máme takto poruke a vieme ich ukázať prípadným záujemcom o včelárstvo, ale aj skúseným včelárom.

V čom je vaša včelnica špecifická?

Včielkam pomáhame zbaviť sa klieštikov, teda parazitov, šetrnou formou bez použitia chémie alebo antibiotík, a to pomocou hypertermie. Ide o revolučný prístup, ktorý spočíva vo vložení plástov so zaviečkovaným včelím plodom do termokomory a ich postupnom zahrievaní na teplotu, pri ktorej klieštik hynie, po dobu dvoch hodín. Takto dosiahneme med bez rôznych rezíduí, ktoré sa do neho často dostávajú pri štandardných metódach liečenia.

Veľmi obľúbený je jarný med z nektáru jarných kvetov, ovocných stromov, javora, repky a hlohu.

Dá sa teda klieštika zbaviť takto jednoducho?

V podstate je to zdĺhavý proces, ale nám stojí za to. Ale ako ďalší krok boja proti klieštikovi sa nám osvedčila tvorba odložencov – nových včelích rodín. Aj týmto spôsobom priebežne znižujeme populáciu klieštika v kmeňových včelstvách. Tento rok sa nám dokonca podarilo rozmnožiť včelie rodiny zo 70 až na 130 včelstiev. Sme radi, že sme niekoľko desiatok z nich predali začínajúcim, ale aj skúsenejším včelárom.

Aké druhy medu vyrábate?

Na Slovensku ako „topku“ vnímame agátový med a medovicové medy. Veľmi obľúbený je jarný med z nektáru jarných kvetov, ovocných stromov, javora, repky a hlohu, ktorý vďaka svojmu zloženiu rýchlejšie kryštalizuje. Pastovaním, čiže miešaním v špeciálnom zariadení, sa však jeho štruktúra zmení na jemnú pastu stálej konzistencie, ktorá je priam predurčená na natieranie obľúbeného rožka s maslom. Vyrábame z neho aj ochutené medy so škoricou, zázvorom alebo holandským kakaom. Táto sezóna mu doslava priala. Ďalší med je z agáta a lipy, ale toho máme tento rok menej, lebo bolo sucho a veterno, a tak vietor vyfúkal z kvetov nektár. No a za poslednou znáškou zo slnečnice sme už druhý rok museli kočovať, keďže slnečnicu sme nemali v dolete našich včielok. Výsledkom je veľmi chutný slnečnicový med.

Kde sa dajú vaše medy kúpiť?

Medy zo včelnice už tradične ponúkame firmám, ktoré ich využívajú ako vianočné darčeky pre zamestnancov a partnerov. Naším najväčším odberateľom je však jeden slovenský potravinový reťazec, ktorý podporuje včelárske remeslo a v našej včelnici má adoptovaných 20 úľov.

Využívate v úľoch aj moderné technológie?

Áno, primárne ide o monitorovanie hmotnosti. Podľa týchto údajov vieme odhadnúť výdatnosť znášky, dobu stáčania medu, ale aj to, kedy sa včely vyrojili. Takisto máme zariadenia monitorujúce frekvenciu. Podľa zvuku, ktorý vydávajú včely, vieme určiť, či náhodou neprišli o matku alebo či ich niečo vyrušilo. Včielky zle reagujú na silvestrovské oslavy, ktoré môžu mať na ne negatívny dosah. Keďže môže dôjsť k narušeniu zimného chumáča, čiže guľového útvaru, v ktorom zimujú, prichádzajú o teplo. Takisto míňajú viac zásob jedla a o to viac sa im plní výkalový vačok, ktorý musia na jar vyprázdniť. Môže sa teda stať, že keby bola krutá zima, tak by vonku uhynuli.

Ako sa zakladajú nové včelie rodiny?

Odložence, čiže mladé rodiny, vytvárame z inseminovaných matiek od registrovaných šľachtiteľov zo Slovenska a Rakúska. Vyberáme si ich na základe vlastných skúseností, ale aj podľa dobrých referencií od iných včelárov. 

Chodíte po včelie matky osobne?

Niekedy áno, ale väčšinou matka pricestuje poštou. Na jej prepravu slúži špeciálna klietka, do ktorej sa vloží spolu s niekoľkými robotnicami, ktoré sa o ňu na ceste starajú. A tá sa zase vloží do priedušnej obálky.  

Ako zabezpečíte, aby matku prijalo domáce včelstvo?

Včelstvo musíme na jej príchod poctivo pripraviť. Každá matka má totiž špecifický feromón a za bežných okolností ju včelstvo neprijme. Ale keď je osirelé, tak ju uvíta. Najskôr preložíme rámiky so včelami a s plodom (vajíčka, larvy aj zaviečkovaný plod) do iného úľa, pričom z nich vytvoríme nové včelstvo. Včielky sa tak hneď začnú snažiť o výchovu novej kráľovnej matky, lebo inak by vyhynuli. Z vajíčok si natiahnu matečníky, ktoré zhruba do 10 dní zaviečkujú a o ďalších 6 dní by sa im vyliahla nová matka. Ibaže včelár im ich vyláme, a tak im túto možnosť vezme. V tomto štádiu sú najochotnejšie prijať cudziu inseminovanú matku.

Vyberáte si matky podľa špecifických vlastností?

Samozrejme. Včela typická pre našu oblasť je mimoriadne pracovitá, má miernu povahu, mierny až dobrý medný výnos a tiež má vyvinutý dobrý čistiaci pud. Snažíme sa preto zachovať jej genetické vlastnosti, čo sa nám darí až na 90 percent.