Košická tvorivá skupina ponúka netradičné krížové cesty na celé pôstne obdobie

Písalo sa štvrté storočie po Kristovi, keď jeden z pútnikov, ktorí sa zúčastnili púte do Jeruzalema, vo svojich spomienkach na púť okrem iného spomenul aj iniciatívu jeruzalemského biskupa, ktorý veriacich zhromaždil na miestach dôležitých v príbehu Kristovho ukrižovania a zmŕtvychvstania.

Kresťania mali už od Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania vo zvyku pripomínať si Ježišovo utrpenie a smrť. Zúčastniť sa púte do Jeruzalema, na miesto, kde sa tieto udalosti skutočne odohrávali, bolo a je pre každého kresťana špeciálnou skúsenosťou.

V priebehu dejín sa však okolnosti týkajúce sa cesty do Jeruzalema vyvinuli takým spôsobom, že nie vždy bolo bezpečné zúčastniť sa takejto cesty. Po náboženských konfliktoch v tejto oblasti preto mohli Európania pozorovať, ako sa aj v ich krajinách objavujú symbolické miesta pripomínajúce Ježišovu krížovú cestu.

Od obdobia reformácie je vyobrazenie jednotlivých zastavení krížovej cesty v katolíckych kostoloch už štandardom. Tieto často nenápadné obrazy zavesené na stenách chrámov si budeme počas Pôstneho obdobia, ktoré sa začalo včera, všímať o čosi viac.

Smrťou smrť premohol

Ako rád pripomína kanadský psychológ Jordan Peterson, na príbehu ukrižovania je niečo zvláštne. Zdá sa, akoby išlo o intenzívny koncentrát všetkých foriem utrpenia, ktoré človek môže zažiť. Známy americký biskup Robert Barron tieto typy utrpenia zhŕňa nasledovne: fyzické utrpenie (samotné mučenie a ukrižovanie), psychické utrpenie (opustenosť a zrada) a existenciálne utrpenie (Ježišov výkrik na kríži).

Barron však pripomína, že kresťania tento príbeh nečítajú iba ako hororový príbeh o strašnej smrti. Keďže už vedia, že o tri dni neskôr Ježiš vstal z mŕtvych a že nebol iba človekom, uvedomujú si, že to bol Boh sám, kto trpel na tom kríži, a tým „zabalil“ všetky formy utrpenia do svojho milosrdenstva.

Božia láska je teda väčšia ako akékoľvek utrpenie, a ak budeme k pobožnosti krížovej cesty pristupovať, uvedomujúc si tento rámec, apel na Ježišove utrpenie bude dávať väčší zmysel – čím horšie utrpenie, tým väčšia láska, ktorá ho prekonáva.

Netradičná slovenská zbierka krížových ciest

Chcel by som čitateľom ponúknuť jeden konkrétny knižný tip, ktorý im môže pomôcť pri rozšírení ich pohľadu na krížovú cestu za hranicu prostého „desivého príbehu“. Je ním publikácia Živý. Mŕtvy. Večný od Zuzany Eperješiovej a Tvorivej skupiny Poetica Musica, ktorá vyšla minulý rok.

Ide o zbierku krížových ciest na Popolcovú stredu, pôstne piatky a nedele a Veľký týždeň. V štrnástich krížových cestách sa vždy rozvinie iný motív, pričom je úmyselne vybraný práve tak, aby liturgicky zapadal do príslušnej časti Pôstu.

Čitateľ zažije napríklad krížovú cestu z pohľadu Ježišovej matky Panny Márie s dôrazom na kontrast jej rozhodnutia s diablovým rozhodnutím neslúžiť Bohu; verziu tejto pobožnosti, v ktorej je ku každému zastaveniu pripojená iná osobnosť z histórie Cirkvi na Slovensku, alebo krížovú cestu rozprávanú človekom bez domova. Rozmanitosť námetov, ktoré autorka používa pri rozvíjaní klasického príbehu krížovej cesty, poukazuje na jeho nadčasovosť.

Táto kniha je zaujímavá aj tým, že ide o spojenie knižnej publikácie a hudobného albumu. Tento album je spracovaním krížovej cesty s názvom Živé spomienky, ktorá sa odohráva z pohľadu Krista. CD nosič je priamo vložený do knihy.

Multižánrový album bol odohraný aj naživo ešte počas pandémie koronavírusu v roku 2021 v prázdnom Farskom kostole Svätej rodiny na košickom sídlisku Dargovských hrdinov. Koncert vtedy odvysielala TV LUX.

Celý projekt skupiny Poetica Musica ponúka možnosť dvihnúť pohľad na kríž, „trpkú, no uisťujúcu predzvesť večného života“, ako ho opisuje autorka Eperješiová. Odporúčam ho ľuďom, ktorí chcú nahliadnuť za oponu „prostého násilia“ prítomného v príbehu o Ježišovom ukrižovaní a hlbšie kontemplovať o tom, čo tento príbeh znamená konkrétne pre náš život.