Krstné mená

Súčasťou osobnosti každého človeka je po celý život jeho meno, ktorým ho oslovujú rodičia, súrodenci, priatelia, najbližší ľudia. V kalendári, či svetskom, či cirkevnom, každý deň slávi niekto meniny.

Meno dávajú svojmu dieťaťu rodičia. Vyberajú ho starostlivo a motivuje ich jednak rodinné prostredie, jednak príklon k obľúbenosti mien v tej-ktorej dobe. V niektorých rodinách majú potomkovia aj v niekoľkých generáciách to isté meno.

V minulosti sa v omnoho väčšej miere vyberali také krstné mená, ktoré pochádzali od známych svätcov alebo svätíc. To súviselo s intenzitou a vrúcnosťou náboženskej viery. Každý jednotlivec nesúci meno nejakého patróna mal mať k nemu blízky vzťah a mohol ho považovať za svojho osobného ochrancu.

Ľudia pokladali tieto bytosti za spriaznené a o ich živote a činoch aj mnoho vedeli. Tradične sa dávalo novorodeniatku meno toho svätca, ktorého sviatok sa v deň jeho narodenia slávil.

Počet detí v rodinách bol kedysi tiež vysoký, a tak sa paradoxne stávalo, že pri dvanástom či štrnástom dieťati sa už repertoár vyčerpal. Rodičia už mali Janka, Marienku, Jožka, Miška, Katku, Barborku, Helenku, Evu či Margitku. Vtedy musel s výberom mena poradiť farár či skúsená pôrodná baba. Chlapec sa tak stal Tadeášom, Cyrilom, Benjamínom, dievča Agnesou, Dorotou či Paulínou.

Takmer všetky krstné mená majú svoje veselšie zdrobneniny. Gabriela voláme Gabi, Gabko, Juraja Ďurko, Jána Janíčko a východniari dobre rozumejú, kto je Pišta, Pali, Ďoďo, Mižo či Ďula. V mnohých slovenských regiónoch sú pomenovania Iľa, Iľka, Ilča, Ela, Juca ľudovými domáckymi podobami krstného mena Helena.

Ak listujeme v kalendári, niekedy nájdeme prípady, že v ten istý deň oslavujú sviatok nositelia odlišných mien. Nie je to náhoda, ale zámer zostavovateľov, ktorí prihliadali na tesnú spätosť niektorých dvojíc. Ich životné dráhy boli natoľko späté, že ich nerozdelila ani smrť, ale pripomíname si ich spoločne po stáročia v určitý konkrétny deň. Tak je to aj v prípade mužských mien Peter a Pavol, Cyril a Metod či dvojice Adam a Eva.

Dievčatá a ženy, ktoré sa volajú Mária, sa možno neraz posťažujú, že dostali také frekventované meno. Zaiste sa vo  svojom bežnom živote neraz dostali do situácie, keď zareagovali na volanie, a pritom neboli oslovené ony. Na rozlíšenie v kolektíve tak máme Marienky, Maríny, Mane, Marče, Maje, Mariky či cudzokrajnejšie podoby tohto mena ako Marion, Mary, Maridži, Mimi, Mici, Miriam či Ria.

Sviatok menín sa slávi takmer všade v rámci rodiny, priateľov i známych. V porovnaní s narodeninami je oslava menín staršieho dáta. Obzvlášť veselo sa slávia sviatky s veľmi rozšírenými a obľúbenými menami. Ak máme veľa priateľov na facebooku, úmerne s nimi dostaneme aj pekné, neraz originálne blahopriania. Vo virtuálnom svete dneška je to zaiste milé, príjemné a očakávané, a veru aj ľahko opätované.

Ja však stále preferujem osobné blahoprianie s kvetom či malým darčekom a v písomnom styku pridám menovcovi charakteristiku jeho patróna aj s vyobrazením, ktoré som sama našla niekde na starom obraze, ikone, soche alebo starej fotografii.