Kultový triler, animák aj horor: Čo si pozrieť počas obdobia Dušičiek

Keďže máme pred sebou Sviatok všetkých svätých a deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, ľudovo Dušičky, oplatí sa na toto silné obdobie liturgického roka pripraviť aj kultúrne a pozrieť si nejaký tematicky súvisiaci film.

Ide o obdobie začínajúce sa dňom, keď si ako kresťania pripomíname všetkých svätých, nielen tých, ktorí sú oficiálne kanonizovaní, a deň nato sa modlíme za duše v očistci. Je teda prirodzené, že nás v tomto čase o čosi viac zaujímajú témy ako spása, smrť, posmrtný život či nadprirodzeno.

Okrem katolíkov tieto témy fascinujú aj sekulárnu spoločnosť. Nie vždy ich však uchopí šťastne. Vo svete súčasnej kinematografie nie je počas obdobia „Halloweenu“ náročné naďabiť na filmy, ktoré temnejšie námety tematizujú nihilisticky, s dôrazom na násilie a niekedy dokonca zbytočnú erotiku.

Portál nm vám preto prináša prehľad tipov na filmy, ktoré sa oplatí pozrieť si túto sezónu. Autor textu vopred avizuje, že sa nebojí ani desivejších námetov či žánrov. Podstatné je však to, aby aj v takýchto filmoch boli náznaky pravdy o človeku, jeho živote a Bohu.

Šiesty zmysel (triler, USA, 1999)

Začneme kultovou klasikou v žánri trileru. Špičkovému psychológovi Malcolmovi Croweovi sa do domu vláme jeho bývalý pacient, ktorého nedokázal vyliečiť. Pacient v rámci pomsty Malcolma postrelí pred tým, ako spácha samovraždu.

Potom sa dej presunie o niekoľko mesiacov. Malcolm prežíva manželskú krízu, pretože sa s ním jeho žena nerozpráva, a navyše do jeho života vstupuje nová kariérna výzva, keďže sa objavil nový osemročný pacient, ktorý trpí úplne rovnakými príznakmi ako pacient, ktorý spáchal samovraždu.

Tento film nám pripomína, aké dôležité je sústrediť sa na prítomný okamih, pretože fixácia na minulosť môže úplne zabrzdiť konanie dobra, ktoré je možné v prítomnosti. Podobne sa venuje téme odpustenia, keďže nás neodpustené krivdy vedia väzniť v minulosti.

Je tu však aj otvorene nadprirodzená rovina – film rozpráva o tom, že je možné „pomáhať“ dušiam zosnulých. Ako katolíci vieme, že je to pravda, a presne o to sa v období Dušičiek snažíme.

Ak ste Šiesty zmysel ešte nevideli, nič si o ňom na internete nečítajte a pozrite si ho čo najskôr.

Vekové obmedzenie: PG-13 pre desivosť a násilné scény.

Znamenia (triler, USA, 2002)

Rovno pripájam aj ďalší triler od toho istého režiséra, M. Nighta Shyamalana. Znamenia na prvý pohľad síce nevyzerajú ako film súvisiaci s katolíckym prežívaním tohto obdobia, ale aj v nich sa dajú nájsť hlboké a relevantné posolstvá.

Žánrovo je tento film totiž až na hranici sci-fi. Graham Hess je vdovec, ktorý so svojimi deťmi žije na farme a jedného dňa príde na to, že sa v obilí za domom objavili obrovské vzory. Podobné vzory sa objavia na viacerých miestach na Zemi a nie je jasné, čo ľudskú civilizáciu čaká.

Kresťanský rozmer v tomto filme súvisí so smrťou Hessovej ženy, ktorá tohto bývalého pastora výrazne poznačí, a to až tak, že stratí svoju vieru. Bez toho, aby som prezradil kľúčové časti deja, viem povedať asi len toľko, že svoju vieru bude musieť znovu nájsť, ak chce prežiť v ohrozenom svete.

Znamenia takisto tematizujú námety ako zmysel utrpenia či Božia prozreteľnosť, čo z nich robí dobrý film na obdobie Dušičiek.

Veľkým plusom tohto filmu je aj rodinná atmosféra, hoci by ho bolo možné natočiť aj ako globálnu sci-fi drámu. Použitím tejto perspektívy sa Znamenia stávajú filmom, s ktorým sa dokážeme stotožniť, keďže mimozemskú inváziu by sme najskôr naozaj prežili v kruhu svojich najbližších.

Ale pozor – Znamenia majú radi aj milovníci hororov a niektoré ľakačky sú už kultovo známe ako príčina tráum celej generácie. Boli ste varovaní…

Vekové obmedzenie: PG-13 pre desivosť a emočnú intenzívnosť.

Coco (animovaný, USA, 2017)

Tento animovaný film od štúdia Pixar, ktorého značka bola svojho času zárukou špičkovej kvality, je v zoznamoch „dušičkových“ filmov už povinnou jazdou. Do svojho zoznamu ho zaradím aj ja, no s výraznými výhradami.

Najprv však k deju. V rodine chlapca Miguela z nejakého dôvodu prevláda nenávisť k hudbe, čo nie je v súlade s jeho osobnosťou, pretože sám sa chce stať uznávaným hudobníkom, podobne ako jeho idol Ernesto de la Cruz.

Táto snaha ho však náhodou dovedie do pestrofarebnej ríše mŕtvych. Tam sa dozvie, aké je dôležité, aby ešte žijúci ľudia spomínali na svojich predkov, a zároveň dospeje k zásadným odhaleniam o svojej rodine.

V tomto je Coco pozitívnym príkladom – na svojich predkov musíme naozaj spomínať a modliť sa za ich duše, keďže je matematicky dosť pravdepodobné, že niektorí z nich sú v očistci, kde naše modlitby akútne potrebujú.

Moje výhrady sa však týkajú konkrétností posmrtného života v snímke Coco. Samozrejme, nikto od mainstreamovej rozprávky neočakáva exaktnú teologickú prednášku, ale v tomto filme život po smrti funguje spôsobom, ktorý si vyžaduje doplnenie kresťanského pohľadu zo strany rodičov.

Neexistuje tu napríklad peklo – duše automaticky prejdú na „druhú stranu“, kde nekontemplujú Božiu esenciu, ale skrátka žijú naďalej tak ako na zemi. Je tu však háčik – ak na vás vaša rodina na zemi zabudne, stanete sa obeťou „konečnej smrti“. Zomriete teda aj v posmrtnom živote.

To, samozrejme, nie je v súlade s kresťanským učením o nesmrteľnosti duše. A ak ste niekedy v živote pričuchli k tomistickej metafyzike, všimnete si tiež, že vo filme Coco funguje v udržiavaní bytia opačná kauzalita – ľudia po smrti existujú len vďaka spomienkam ľudí v časnej realite, pričom v skutočnosti je to práve naša existencia, ktorá je udržiavaná „nadčasovým“ Bohom, absolútnym bytím, čiže je to presne opačne.

Vekové obmedzenie: PG (odporúča sa rodičovský dohľad), keďže film sa venuje ťažkým témam.

Exorcista (horor, USA, 1973)

Je pochopiteľné, že sa ľudia začnú v období Dušičiek zaujímať o nadprirodzeno, a je to dokonca zdravé, ak to neprerastie do monotematickej obsesie zameranej na rituál exorcizmu, démonov či posadnutosť.

Túto oblasť katolíckej viery Hollywood miluje a niet sa čomu diviť, pretože je to vďačný námet na napínavé a strašidelné filmy plné neskutočných efektov. Vedeli ste však, že tento trend spustil práve katolík?

Spisovateľ William Peter Blatty bol hlboko veriacim katolíkom, ktorý sa netajil svojou nádejou, že jeho knižná predloha filmu Exorcista privedie ľudí k uznaniu duchovnej reality, v ktorú ako kresťan veril. Blatty napísal aj scenár.

Hlavnou postavou je dievča Regan, ktoré sa po zdanlivo nevinnom zahrávaní sa s okultnom stane obeťou posadnutia démonom. Jej zúfalá matka ju vodí po rôznych lekárskych vyšetreniach, až je napokon nútená uznať, že tento boj nie je bojom proti nepriateľom z tohto sveta.

Duchovne je však podstatné, že je v tomto filme zdravá metafyzika – zlo nie je nadradené dobru, a keď dobro nasadí svoje najsilnejšie zbrane, zlo musí kapitulovať. Takisto je tu tematizovaná osobná kríza viery či dôležitosť sebaobetovania.

Ak vás neodrádza fakt, že ľudí z kinosál pred 50 rokmi odvážali sanitky, skúste dať tejto klasike šancu.

Vekové obmedzenie: R – obsahuje desivé prvky, násilie, nadávky a rúhanie.

Utrpenie panny Orleánskej (dráma, Francúzsko, 1928)

Uvedomil som si, že všetky filmy na mojom zozname súvisia skôr s dušičkovou tematikou ako so Sviatkom všetkých svätých. Pripojím teda ešte jeden film, ktorý zachytáva život jednej svätice.

Sviatok všetkých svätých môžete, samozrejme, osláviť pozretím akéhokoľvek filmu o vašom obľúbenom svätcovi, ale ak by som mal dať konkrétny tip, bolo by to Utrpenie panny Orleánskej, francúzsky nemý film, ktorý je neskutočne vplyvný.

Tento film zachytáva súdny proces so sv. Janou z Arku, pričom zaujímavosťou je, že nevychádza z nejakého literárneho spracovania týchto udalostí, ale priamo zo súdnych protokolov. 

Ide na svoju dobu o prelomové dielo. Je v ňom tak veľa strihov, že jeden záber trvá priemerne tri sekundy, čo je na film z 20. rokov minulého storočia neskutočné tempo. Kamera sa zameriava na tváre hercov, ktorí nimi musia pre absenciu iných výrazových prostriedkov vyjadrovať naozaj veľmi veľa. Režisér Carl Theodor Dreyer hojne používa rozličné uhly svetla, aby dosiahol cielený efekt, je to z filmárskeho hľadiska úctyhodný výkon.

O tomto filme sa pritom asi pol storočia predpokladalo, že je nadobro stratený, pretože existovali iba jeho značne upravené verzie. Až v roku 1981 sa v ústave pre mentálne postihnutých v Nórsku našla úplne zachovaná dánska verzia.

V roku 1995 sa film dostal na vatikánsky zoznam 45 najvýznamnejších filmov, ktorý vznikol na želanie sv. Jána Pavla II.

Vekové obmedzenie: Spojené štáty tento film neohodnotili, ale v Nemecku ho vysielali s označením 12+ pre náročnosť námetu a odkazy na násilie.