Ako nás Šiesty zmysel učí žiť prítomný okamih

Je pravdepodobné, že množstvo ľudí, ktorí poznajú legendárne rozuzlenie filmu Šiesty zmysel (1999), je vyššie ako množstvo ľudí, ktorí tento film reálne videli.

Zvrat na konci Šiesteho zmyslu sa stal synonymom dobrej filmovej pointy a v súčasnosti sa v rámci bežnej debaty o filmoch prakticky ráta s tým, že ľudia tento zvrat už poznajú, a preto nie je spoločenským faux pas ho „prezradiť“.

Sám som tento film pred niekoľkými rokmi po prvýkrát videl už s tým, že mi jeho pointu niekto prezradil, no dokážem si predstaviť, že na človeka, ktorý nemá o legendárnej pointe ani potuchy, môže Šiesty zmysel zapôsobiť mimoriadne silným spôsobom.

Preto by som teraz chcel začať varovaním, že tento text bude obsahovať zásadné „spoilery“ týkajúce sa tohto filmu. V prípade, že ste Šiesty zmysel ešte nevideli, odporúčam si tento skvost kinematografie čo najskôr pozrieť (skôr ako vám jeho pointu prezradí niekto iný) a až potom si prečítať tento text.

V odlišnom veku oceníte odlišné aspekty

Film Šiesty zmysel na svetlo sveta znovu vytiahol Matt Paolelli, člen vedenia katolíckej evanjelizačnej organizácie Word on Fire, otec štyroch detí a preživší rakoviny. Ten vo svojom texte ocenil, že Šiesty zmysel je odlišným druhom zážitku v závislosti od toho, v akom veku si ho človek pozrie.

Paolelli spomína na to, ako tento film videl ako sedemnásťročný tínedžer v kine, a píše, že vtedy ocenil najmä strašidelné momenty a, samozrejme, záverečnú pointu.

Príbeh sa venuje workoholickému psychológovi Malcolmovi Croweovi, ktorého stvárňuje Bruce Willis. Jeho idylka manželského večera je narušená psychicky chorým mužom a bývalým Malcolmovým pacientom, ktorý Malcolma postrelí za to, že ho v minulosti nedokázal zbaviť jeho psychických problémov.

Film sa vtedy presunie o niekoľko mesiacov do budúcnosti, keď už Malcolm lieči Colea, chlapca, ktorý trpí psychózou spôsobenou zrejme rozvodom jeho rodičov.

Malcolm si začína zúfať, pretože Colea nedokáže vyliečiť a jeho prípad mu veľmi pripomína prípad muža, ktorý ho na začiatku filmu postrelil. Nehovoriac o tom, že Malcolmovo manželstvo sa ocitlo na bode mrazu, pretože sa s ním jeho žena vôbec nerozpráva.

Paolelli píše, že až ako dospelý muž v manželstve so štyrmi deťmi plne ocenil aj túto časť deja, týkajúcu sa Malcolmových rodinných a vzťahových problémov, a ako preživší rakoviny zrejme aj osobne precítil dôraz deja na zásadu memento mori – Malcolm na začiatku filmu prežíva pekný rodinný večer a už o pár momentov neskôr sa všetko radikálne mení.

V kultúre, v ktorej je myšlienka na vlastnú smrteľnosť považovaná za čosi nežiaduce a v ktorej sa pomocou eutanázie a plastických operácií pokúšame čo najviac ovládnuť smrť a starnutie, je Šiesty zmysel naliehavým pripomenutím našej smrteľnosti.

Aha, on je mŕtvy!

Ako divák zistí až na konci filmu, Malcolmova žena sa s ním nerozpráva nie kvôli vzťahovým problémom, ale kvôli tomu, že je mŕtvy a ona ho nevidí.

„Reálne sme si mysleli, že sa s ním žena vyše roka nerozprávala, a to nám dávalo väčší zmysel ako to, že je mŕtvy. Na začiatku vidíme, ako ho zastrelili, a napriek tomu strávime dve hodiny s myšlienkou, že ho chápeme, že tento film je o manželstve a o tom, aké ťažké dokáže byť. Dokonca aj vtedy, keď vás zastrelia, je to vaša chyba,“ zhodnotil sarkasticky pointu filmu komik Nate Bergatze.

Cole Malcolma vidí len preto, že jeho psychóza je v skutočnosti nadprirodzená schopnosť, ktorá mu umožňuje vidieť mŕtvych ľudí, ktorí však ešte nie sú stotožnení so svojím odchodom z tohto sveta, pretože potrebujú niečo napraviť alebo vyriešiť. To je konzistentné s problémami Malcolma, ktorý cíti potrebu doliečiť Colea a hlavne uzmieriť sa so svojou ženou.

Pred nezmierením sa s odchodom, ktoré prežívajú mŕtve postavy v tomto filme, nás varuje aj Evanjelium podľa Matúša, konkrétne 24. a 25. kapitola, v ktorých sa dozvedáme, že nevieme dňa ani hodiny, a preto by sme mali vždy žiť tak, aby sme boli pripravení na „príchod ženícha“.

Šiesty zmysel divákovi predkladá aj riešenie tohto problému (aj keď sa k nemu niektoré z postáv prepracujú až po svojej smrti) – neustále žiť v prítomnom okamihu a pomáhať ľuďom okolo seba práve tak, ako to teraz a pomocou darov, ktoré máme, dokážeme.

(Nehovoriac o tom, že nám prednedávnom skončené obdobie okolo Dušičiek znovu pripomenulo, že ako katolíci vieme reálne pomáhať mŕtvym ľuďom, aj keď trochu iným spôsobom, ako je to znázornené v tomto filme.)

Fixácia na minulosť

Okrem pomoci druhým Šiesty zmysel otvára aj inú tému, a to odpustenie a odpútanie sa od minulosti. Viacero postáv v tomto filme niečo ľutuje – Malcolma trápi nevyliečený pacient z minulosti, Cole je zas posadnutý myšlienkami na rozvod svojich rodičov.

Cole v jednej scéne (keď ešte nevieme, že Malcolm je duch) povie, že mŕtvi vidia iba to, čo chcú vidieť. Na Malcolmovom prípade to vidno napríklad tak, že si myslí, že dvere svojej pracovne nevie otvoriť kvôli tomu, že ich zamkla jeho zatrpknutá žena. No v skutočnosti je pred nimi skriňa, ktorú tam jeho žena presunula po jeho smrti.

Paolelli píše, že ide o výbornú metaforu toho, ako vidíme svet okolo seba cez optiku neodpustenia a pripútanosti k minulosti. Prehnaná fixácia na chyby a krivdy minulosti nám neumožňuje vidieť to, čo pre nás pripravil Boh, a až po odpustení vidíme svet taký, aký naozaj je.

V kultúre, v ktorej je myšlienka na vlastnú smrteľnosť považovaná za čosi nežiaduce a v ktorej sa pomocou eutanázie a plastických operácií pokúšame čo najviac ovládnuť smrť a starnutie, je Šiesty zmysel naliehavým pripomenutím našej smrteľnosti a obmedzenosti v rámci času a toho, čo z nej vyplýva pre náš život – k plnej dispozícii máme iba prítomný okamih a ten by sme mali v čo najväčšej miere darovať ľuďom okolo seba.