Lebo medveď

Dvaja horskí cyklisti sa rútia dolu neoznačenou trasou v lese v Kláštore pod Znievom a uvidia medvedicu s mláďaťom. Celú situáciu zachytí kamera na prilbe. Dajú sa na ústup, vyľakané zviera sa proti nim rozbehne, odháňajú ho výkrikmi. Samica sa otočí a ujde. Zatiaľ čo celé Slovensko rieši, že medvede sú premnožené, chlapi na konci videa majú na rozume jediné. „Máš to na GoPro?“ pýta sa jeden hrdina druhého. Druhý mu kladne odpovie a na adresu vodiacej medvedice hlesne: „Buzerant.“ Na sociálnej sieti jeden z nich zakrátko napíše, že začína kariéru „plašiča medveďou“. A publikuje „virál“, o ktorý mu po incidente v lese šlo v prvom rade. Páni touto senzáciou práve zožali päť minút slávy a vyvolali ďalšiu vlnu paniky.

Pravda je, že človek svojím správaním v prírode často zvyšuje riziko obranného útoku medveďa. Privádza ho do stresu, keďže je sám v strese.

Médiá informujú o zúrivom útoku medvedice a akosi v tom zmätku nevidia, že sama bola vydesená cyklistami a inštinktívne si chránila mláďa. Ďalší stret medveďa s človekom si diskutujúci pod početnými príspevkami vyhodnotia kognitívnym skreslením, ktoré znie: medvede sú premnožené. A to i napriek tomu, že tento fakt vyvrátila štúdia Karlovej univerzity uskutočnená na základe metód DNA analýzy.

Politickí plašiči

Na strachu sa dá stavať. A Slováci sa boja. Podľa online prieskumu Trnavskej univerzity má obavu z prítomnosti medveďov v prírode takmer 75 % respondentov a až 77 % sa ich subjektívne domnieva, že sú premnožené. Z medveďa sa tak stala vriaca predvolebná téma. Na scénu vychádzajú hluční politici so svojimi rýchlymi riešeniami bez ohľadu na odborné poznatky a prevenciu. Boris Kollár vytiahol do boja emočný kaliber a rečnícky sa pýta, či „budeme konať, až keď medveď roztrhá prvé dieťa“. Zároveň upozornil, že z medveďa sa stáva „ľudožrút“. Peter Pellegrini zase usporiadal tlačový briefing na Podpoľaní. Obklopil sa regionálnymi politikmi a prezidentom Slovenského poľovníckeho zväzu s tým, že všetci prítomní za riešenie považujú „cielenú a oficiálnu reguláciu a preriedenie stavov“.

Za posledných 20 rokov má medveď na svedomí jeden ľudský život.

A čerešničku na tortu hysterického populizmu nasadil Miroslav Suja, podpredseda hnutia Republika a podpredseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý fundovane vyhlásil, že „medveď je ministerstvom životného prostredia používaný ako biologická zbraň“. Napriek tomu, že na poslednom mimoriadnom výbore to vrelo, neprijal žiadne uznesenie. Nebol uznášaniaschopný. Možno sa dočkáme mimoriadnej schôdze parlamentu, ak ju podporí dostatok poslancov.

Zdravý rozum

Problematika medveďov je komplexná. Na sociálnych sieťach ich vídame stále častejšie, ľudia si ich natáčajú z posedov, bicyklov, áut, ale aj z okien vlastných príbytkov. Pravda je, že človek svojím správaním v prírode často zvyšuje riziko obranného útoku medveďa. Privádza ho do stresu, keďže je sám v strese. Napriek tomu sa prevažná časť stretov skončí tak, že medveď utečie. Človeka nepovažuje za korisť, medveď hnedý nie je ľadový medveď, ani grizly. Keď pochopíme jeho správanie, budeme vedieť stretom predchádzať, alebo eliminovať riziko zranenia v prípade hroziaceho útoku. Žiaduce však je nechať riešenie straty ich plachosti či zvýšeného výskytu v konkrétnych lokalitách na odborníkov. Súčasťou riešenia by mal byť celý balík opatrení vrátane nevyhnutnej, no adresnej regulácie ich populácie. Vyhneme sa tak ďalšiemu pogromu, ktorých máme v našej krajine na rováši už niekoľko. A vždy sme si ich ospravedlnili ignorantským „lebo medveď“.

Na záver varovanie pred ostatnými predátormi. Za posledných 20 rokov zomrelo na našom území 22 ľudí po bodnutí sršňom, včelou či osou, 18 ľudských životov majú na svedomí psy a pozor, až traja ľudia zomreli po útoku krokodíla alebo aligátora. Medveď má na svedomí jeden ľudský život. Má smolu, že správy o ňom sú všade a že sa stali nástrojom politickej kampane, v ktorej ide o jediné. Trofej.