Kresťanská láska sa riadi presným poriadkom

Žijeme vo svete neustálych a nepoddajných protikladov. Je to jeden z najznepokojujúcejších paradoxov tejto doby globalizácie, ktorá by nás sama osebe mala medzi sebou zbližovať a mali by sme sa v nej cítiť viac bratmi. Namiesto toho je myseľ plná starých a nových predsudkov, zatiaľ čo srdce sa začierňuje hnevom a nenávisťou.

Na zmenu kurzu je teda potrebná rozhodná a radikálna reakcia. Najprv sa musíme uchýliť k „etickému minimu“, ktoré sa opiera o hodnoty, ako sú úcta, slušnosť (vrátane spoločenskej slušnosti), dialóg, vzdelanie, zákonnosť. Mám však dojem, že to nestačí.

Potrebujeme niekoho, kto by mal odvahu uvažovať o „maximálnej etike“, o etickom „viac“, niekoho, kto by sa povzniesol nad konsenzuálne hodnoty a práve preto by ich udržal v čase krízy. Niekto povedal, že rana zneužívania detí v Cirkvi a spoločnosti je spôsobená priemernosťou mnohých. Naopak, ak existuje skupina, ktorá inklinuje k hodnotám, ktoré sú nad priemerom, nielenže sa vyhne zločinom, ale môžeme očakávať, že minimálne hodnoty sa udržia.

Zvyčajne sú to náboženstvá, ktoré navrhujú „maximálnu morálku“, ktorá pozdvihuje etický rámec ľudstva. Kresťanstvo v tomto smere ponúka skutočnú perlu: lásku k nepriateľovi.

Ak my kresťania nebudeme brať evanjeliovú etiku vysokej úrovne vážne, nebudeme schopní prispieť svojím dielom v týchto nepokojných a vzrušujúcich časoch.

Pre Origena, veľkého kresťanského autora 3. storočia, sa kresťanská láska riadi presným poriadkom: nemôžem milovať štvrtú osobu, ak najprv nemilujem tretiu, druhú a prvú. To znamená, že nemožno hovoriť o „univerzálnej láske“, ak nezačneme preukazovať úprimnú lásku k blížnemu, k tomu, ktorý prechádza popri nás. Prekvapujúcim dôsledkom je, že dodržiavaním poradia lásky, ako tvrdí Origenes, dospejeme k láske k nepriateľovi, ktorého treba milovať tak, ako treba milovať každého blížneho.

Pre cirkevných otcov je kresťanskú maximu (pravidlo) lásky k nepriateľovi potrebné zasadiť do kontextu náboženskej tradície ľudstva ako naplnenie širokého okruhu lásky. Ježiš z Nazareta napomínal: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48) Kruh lásky sa teda završuje v dokonalosti lásky, ktorá nachádza svoj zdroj v Otcovi, ktorý „posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5, 45).

Ak my kresťania nebudeme brať túto evanjeliovú etiku vysokej úrovne vážne, nebudeme schopní prispieť svojím dielom v týchto nepokojných a vzrušujúcich časoch.

Prednedávnom som cestoval po Ázii a Oceánii. Nepochybujem, že kórejskí a japonskí mučeníci, ktorých dejiny som bližšie spoznal, boli vynikajúcimi svedkami tejto evanjeliovej etiky, vďaka ktorej nielenže Katolícka cirkev v týchto krajinách stále existuje, ale oživila tieto spoločnosti veľkými hodnotami.

Prevzaté z cittanuova.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Jesúsa Morána a Piera Codu. Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť.