V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Zapájať deti do domácich prác je dôležité, lebo v nich ako rodičia rozvíjame zmysel pre vzájomnú pomoc a vzťah. Okrem toho platí – Čo sa za mladi naučíš, neskôr akoby si našiel. Psychologička vysvetľuje, ako motivovať deti a správne zadeliť povinnosti v domácnosti medzi všetkých členov rodiny.
Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.
Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.
Sme rodičia dvoch synov vo veku šesť a osem rokov. Snažili sme sa ich odmala viesť k pomoci v domácnosti, naučili sa upratať si hračky, vyložiť umývačku a odpratať si zo stola. Teraz sú však už starší, ja chodím do práce a predstavujeme si, že by mohli pomáhať aj viac. Odmietajú, hovoria, že ani ich spolužiaci nemusia doma pomáhať. Ako ich máme motivovať?
Milí rodičia,
motivovať deti, keď majú jasné argumenty (ktoré sú veľa ráz ovplyvnené aj kamarátmi a ich komentárom), keď sú komunikačne obratné, je neraz veľmi ťažké. Azda je to o to ťažšie, že i vy rodičia toho máte veľa na starosti, pretože chodíte do práce, možno vozíte deti do školy, na krúžky a tak ďalej.
Motivujte deti svojimi potrebami. Povedzte im jasne, čo od nich očakávate, z akého dôvodu je to pre vás dôležité. I vy sa potrebujete na chvíľu zastaviť, odpočinúť si, relaxovať.
Motivujte deti svojimi potrebami.
Skúste si navzájom povedať, ako sa máte radi a čo pre seba navzájom robíte. Podporíte tak vzájomnosť a vzťah medzi sebou. Pripomeňte deťom (nie formou výčitky), že im niekedy či pravidelne nachystáte desiatu do školy, učíte sa s nimi, chystáte im jedlo, periete, venujete im čas, hráte sa s nimi, počúvate ich. A skúste sa ich opýtať, čo ony vedia urobiť pre vás.
Hovorte o tom, ako vás poteší, keď si všimnú, že ste unavení alebo vás bolí hlava. Vyzdvihnite ich záujem o vás, že vám vedia pomôcť skutkom – pohladia vás, ponúknu vám čaj či podporia slovom.
Odporúčala by som motivovať deti vhodným spôsobom. Nenavrhujem dávať deťom peniaze za to, že niečo doma urobia. Nenavrhujem dať im motivačnú tabuľku a potom, čo napríklad päťkrát poskladajú ponožky, im niečo kúpite.
Odporúčam napísať si, čo by ste od nich ako rodičia potrebovali, čo robíte i vy a následne im nechať vybrať si jednu činnosť na týždeň, ktorú budú mať na starosti ony.
Nezabudnite im, napríklad v nedeľu, za to poďakovať. Aj deti vám môžu vyjadriť vďačnosť za to, čo ste pre ne urobili. Ďalší týždeň si môžete úlohy vymeniť – napríklad, ponožky bude skladať ocko, jeden syn môže vykladať veci z umývačky a druhý bude odkladať po večeri zo stola.
Vnímajte doma radosť z toho, že robíte veci pre seba navzájom. Vďaka tejto zodpovednosti rastie aj sebadôvera.
Vďaka zodpovednosti rastie aj sebadôvera.
A pokiaľ budú chlapci niekedy príliš komentovať to, čo musia doma robiť, zvážte, či tomu máte v danej chvíli venovať pozornosť alebo je lepšie to nekomentovať. Neraz je lepšie vrátiť sa k tomu, keď bude daná vec urobená a povedať im len to, čo to vo vás vyvolalo.
Je dôležité, aby ste mali rozpis s úlohami na viditeľnom mieste, napríklad na chladničke a aby mali rozdelené povinnosti všetci štyria členovia rodiny. Chlapci tak uvidia, že sa všetci snažíte o pomoc jeden druhému.
Toto sú moje odporúčania pre vás rodičov. Navrhujem tiež, aby ste si pred tým, než budete niečo realizovať, sadli spoločne k stolu a v pokoji si povedali, ako chcete novú zodpovednosť doma nastaviť a hlavne kvôli čomu to robíte (už spomínaný vzájomný vzťah a pomoc).
Prajem vám veľa síl a radosti do spoločnej práce.