Otec: Ten, ktorého náruč ostáva pre teba otvorená bez ohľadu na to, či víťazíš alebo padáš

Aktuálne je u nás veľmi ťažko. Už viac ako tri roky sa so mnou nechce rozprávať. Nezvláda, že mám toľko detí sekciou, ani ich počet a tiež, že môj manžel je lepším otcom, ako bol kedy on. Len ho odovzdávam do Božieho milosrdenstva. Môj dedko a krstný mi ho suplovali láskou, modlitbou a prítomnosťou. A na poslednej obnove otec Štefan, takým otcovským dlhým objatím, po akom som vždy túžila. Bola som v bezpečí otcovho náručia a žiadne starosti neboli zrazu priveľké. Takže nebeský Otec mi takto fyzicky poslal iných ockov, za čo mu veľmi ďakujem.
Veronika, Vrútky

Ja osobne veľmi ďakujem Pánu Bohu, že som v mojom, už vo večnosti prebývajúcom oteckovi dostal obrovský dar ozajstného vzoru otcovstva. Určite, každý človek zápasí so svojimi ľudskými slabosťami, ale mne ostáva otecko v pamäti ako ten, ktorý mal vždy pre mňa a môjho brata čas. Keď som sa ho na niečo pýtal, vždy odložil všetko, čo mal v rukách a pozorne počúval. Bol to on, ktorý viedol večernú modlitbu a v nedeľu nám čítal z Biblie pre deti. Snažil sa brať nás na bicykle a sprevádzal nás na svojom mopede Babetta. Bol nám vzorom v práci, účasti na svätej omši, v ochote pomôcť druhým. Nenásilne bdel nad naším sviatostným životom. Pamätám si, že keď som pre svoje vnútorné duchovné boje nešiel na sväté prijímanie, bez toho, aby sa vypytoval na príčinu, ponúkal mi možnosť, že ma zavezie aj do susednej dediny na svätú spoveď, ak by som mal ostych ísť u nás v meste, kde ma poznali, len aby som si to čím prv vyriešil. Bol vzorom úcty a lásky k našej mamičke. Aký by otec nemal byť? Neviem, osobne som to nezažil, ale rozhodne by nemal byť tým, ktorého sa deti boja. Rešpekt a autorita áno, ale strach nie. Mal by mať čas pre svoje deti, byť ich sprievodcom a vzorom v práci. Nemal by sa vyhýbať službe byť kňazom rodiny.
Ján, kňaz v Báhoni

Skutočným otcom je podľa mňa muž, ktorý je pevný vo svojich zásadách a hodnotách, ktorý chráni, keď treba, ale zároveň dôveruje tvojim schopnostiam, ktorý ťa s láskou vedie, aj keď prísne, ale s jasným cieľom. Pre ktorého si dôležitá a nájde si na teba čas. V detstve som veľmi nezažila blízkosť otca, ale o to viac ju cítim teraz, keď som už vydatá, a on vidí, že sa viem o seba, o rodinu postarať. Váži si ma a to ma robí šťastnou.
Renáta, Nová Dedinka

Skutočný otec je ten, kto už dávno prevzal zodpovednosť za seba a teraz to robí aj za druhých.

Otec je pokojný prístav. Kamarát, na ktorého sa dá spoľahnúť. Pre teba prítomný 24 hodín.
Andy, Báhoň

Otec je istota, spoľahnutie, múdrosť, životná skúsenosť, zainteresovanosť o dobro môjho života. Nebeský Otec mi dal pozemského otca, pozemský otec mi pomáhal spoznať, milovať a spoliehať sa na nebeského Otca.
Pavol, Bratislava

Môj ocko bol úžasne múdry, veril Bohu, mal nás rád. Miloval svoju prácu, učil nás logike, športom, dobrote, hrdosti.
Anna, Žilina

Skutočný otec je ten, kto už dávno prevzal zodpovednosť za seba a teraz to robí aj za druhých.
Jozef, Trenčín

Otec je muž činu. Ten, ktorý je nablízku vždy, keď si dieťa rozbije kolienko, i vtedy, keď je potrebné zabojovať v práci. Kráľ rodiny, no i úprimný radca. Milujúci a láskavý k manželke, no zároveň tvrdý a jasný v rozhodnutiach. Jednoducho muž, ktorého „áno“ je „áno“ a „nie“ je „nie“.
Michal, Trnava

Skutočným otcom je pre mňa Boh, pretože je verný, milujúci a skutočný ochranca. Pri slove „otec“ sa mi vynorí pocit, že tu nie je ten môj, iba nebeský.
Benedikt, Liesek

Posledné mesiace si čistím vzťah s vlastným otcom – zasa raz a zas ešte hlbšie… Prvé, čo mi teda napadlo, je z Evanjelia podľa Lukáša: „Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, objal ho…“ (15) Kto je skutočným otcom a prečo? Ten, kto rozumie vzťahu medzi slobodou a hranicami a aplikuje to na seba aj na všetkých okolo seba.
Lenka, Bratislava

Skutočný otec je môj manžel, lebo nás miluje.
Lucia, Trnava

Otec zomrel, keď som mala tri roky. V mojom vnímaní je teda otec ten, koho som ľúbila a kto odišiel veľmi skoro a ostalo prázdno. Skutočným otcom je však ten, kto napĺňa to, čo mi v detstve nenávratne chýbalo – niekto, kto dáva mužským spôsobom nezištnú lásku a nehu, chráni, dodáva odvahu, pomáha definovať životné výzvy a sprevádza ťa, keď sa s nimi pasuješ. A jeho náruč ostáva pre teba otvorená bez ohľadu na to, či víťazíš alebo padáš.
Alena, Bratislava

Skutočný otec rozumie vzťahu medzi slobodou a hranicami a aplikuje to na seba aj na všetkých okolo seba.

Otec je veľký človek, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Viem, že sa s ním môžem kedykoľvek poradiť, keď budem potrebovať.
Maroš, Bratislava

Pri slove „otec“ sa mi vynorí myšlienka na povolanie, do ktorého treba dozrievať a v ktorom sa treba stále učiť a napredovať, pretože stagnácia a rezignácia pripravuje deti o veľa. Je to veľmi veľký dar, ktorý muži dostali od Boha, aby ho rozvíjali. Skutočným otcom je podľa mňa každý, kto si buduje s deťmi vzťah. Tak, ako si ho buduje s nami Boh, tak by ho v tom mali nasledovať aj otcovia. Otcovstvo je totiž o aktivite, interakcii. Otcovia majú ísť v prvom rade príkladom, nielen mamy. Majú ukazovať deťom spoločnú lásku a rešpektovať pri budovaní vzťahu s deťmi ich jedinečnosť.
Beata, Galanta

Mala som milujúceho, láskavého otca, ktorý sa nám venoval, hral sa s nami, v zime sa chodil s nami korčuľovať na dedinské jazierko. Nikdy som od neho nepočula, že sa niečo nedá urobiť. Keď možno ešte nepoznal riešenie istej veci, vždy odpovedal: „Neboj sa, pošpekulujeme, niečo vymyslíme!“ Bol neskutočne empatický. Zomrel pred dvomi rokmi. Posledných sedem rokov svojho života však bol ležiaci a museli sme ho prebaľovať, kŕmiť, umývať. Mentálne bol v pohode, ale keď sa možno cítil zle, nefrflal, nenadával, nesťažoval sa, prečo tak dopadol. Keď sa ho sestra spýtala, čo by chcel vidieť, kam by chcel ísť, keby vedel chodiť, odpovedal, že do kostola. Takto nám bol príkladom a dal nám najavo, čo je najväčšou hodnotou v našom živote. Cítim to tak, že jeho prioritou bol vždy Boh.
Zita, Bratislava

Otec je bezpečnosť a istota, ochrana. Skutočný otec ostáva s rodinou alebo s deťmi za každých okolností, lebo je to dôležité.
Ľuba, Nové Zámky

Keď som „stratila“ toho biologického, ktorý síce ešte žil, našla som v Otčenáši toho, ktorému som verila, že ma neopustí, a on ma nikdy neopustil. Teraz to už viem, asi som skôr opustila ja jeho. Raz som mu vyčítala, prečo nemám otca, hoci môj biologický otec žije… Vyriešil to tak, že mi poslal do cesty náhradného, ktorý ma má rád ako svoju dcéru, a viem, že to nebola náhoda. Boh vtedy vypočul moju prosbu, ktorú mi splnil dvojnásobne. Pár rokov som mala troch otcov. Biologického, ktorý sa vrátil, jedného vyproseného ako bonus od Boha a Otca tam hore, ktorý to všetko zariadil. Musí ma neskutočne milovať, stále sa o mňa stará.
Alžbeta, Galanta

Skutočným otcom je podľa mňa ten, kto má srdce láskavé a dobrotivé. Prečo? Lebo aj Boh je taký. Láskavý a dobrotivý.
Martina, Pezinok

Keď sa povie otec, je to neskutočný pokoj. Vždy bol pokojný, tichý a jeho tvár pôsobila ako slnko. Až doteraz mám pri ňom pocit neskutočného pokoja. Na rozdiel od mojej mamy otec všetko riešil v pokoji.
Daniela, Stupné

Vynorí sa mi obraz muža, ktorý je prítomný vo svojej rodine, u ktorého som si istý jeho láskou a ku ktorému sa nemusím báť prísť s čímkoľvek, lebo vždy chce moje dobro. Skutočným otcom je podľa mňa ten, ktorý je schopný a ochotný sa obetovať a dávať potreby svojej rodiny pred svoje vlastné, pretože tým dáva najlepší príklad svojmu okoliu, že dávanie a nesebecká láska je kľúčom k naplnenému životu.
Adam, Brno

Skutočný otec ostáva s rodinou alebo s deťmi za každých okolností, lebo je to dôležité.

Hneď prvé, čo mi prišlo na um bol môj otec. A potom to boli slová ako: povzbudenie, istota a odvaha. A úplne niekde v pozadí je to strach, bolesť a nepochopenie. To prvé som kedysi hľadal u svojho pozemského otca a to negatívne ma dlho sprevádzalo. Potom sa mi vynorila fotografia, ktorú mám uloženú v mobile. Pri istej príležitosti mi slúžila ako kľúč, ktorý mi pomohol objaviť to, čo bolo dlhé roky schované v hĺbke môjho srdca. Chlapec sediaci na pleciach otca, ktorý ho drží. Je to momentka, ktorá, myslím, úplne vystihuje podstatu otcovstva. Otec je ten, ktorý vedie, učí ťa bicyklovať, plávať, pracovať v dielni. Otec, ktorý má s tebou trpezlivosť, keď ti to nejde a hovorí ti: „Neboj sa, to zvládneš.“ Ja som chcel počuť od otca tieto slová, ale realita bola úplne iná. Keby som dostal danú otázku pred desiatimi rokmi, asi by sa mi v pamäti vynorili úplne iné súvislosti. Dnes, aj napriek tomu, že môj vzťah s otcom bol veľmi, veľmi komplikovaný, plný nedorozumení, hnevu, strachu a nedôvery, sa na svojho otca pozerám tak, ako je zobrazený na danej fotografii. Aj keď väčšinu môjho života to medzi nami nefungovalo, v posledných rokoch pred jeho smrťou sme obaja nastúpili na cestu zmierenia a uzdravovania. Na tejto ceste zohral hlavnú úlohu náš nebeský Otec, ktorý liečil moje rany spôsobené otcom. Tento rok uplynie desať rokov, odkedy môj otec odišiel do večnosti, teda domov k nášmu Otcovi. Veľa ráz si na neho spomeniem a ďakujem Bohu, že mi ho dal. Kedysi, v období dospievania, som vyslovil vetu: „Nikdy nechcem byť ako môj otec!“ A dnes, keď sa pozriem do zrkadla, často vidím na svojej tvári jeho črty, jeho pohľad, úsmev… Uvedomujem si všetko, čo mi dal, to, akým bol a hovorím: „Ďakujem ti, Pane, za môjho otca, za jeho bezprostrednosť, srdečnosť, dobroprajnosť a priateľskosť, lebo to sú práve črty, ktoré sú mojím dedičstvom po otcovi.
Imrich, Cífer