Päť inšpiratívnych žien, pre ktoré materstvo nebolo brzdou

Gianna Berettová-Mollová

Príbeh lekárky, pre ktorú bol život jej štvrtého dieťatka viac, ako jej vlastný, nám už snáď trošku zovšednel. Možno aj preto, lebo nepoznáme pozadie Gianninho života a jej nastavenie hodnôt. Dôsledne sa starala o svoju dušu – no nielen o ňu. Ani ako vydatá manželka a matka nebola žiadna sivá myš: jej manžel Pietro vedel, že ju veľmi poteší, ak jej zo svojich služobných ciest privezie časopisy s módou.

Neostalo však len pri pozeraní pekných modelov. Gianna si podľa nich dávala šiť pôvabné šaty, lebo pekné oblečenie aj upravený zovňajšok považovala za samozrejmosť u zrelej veriacej ženy. Podľa nej sa stav duše a srdca, vnútra ženy mal odrážať navonok aj cez starostlivosť o seba. Stíhala to napriek trom deťom, ktoré sa narodili tesne po sebe a štvrtému tehotenstvu, dokonca aj popri precíznej práci lekárky. To bol ďalší rozmer, v ktorom bola napriek či práve vďaka materstvu špičková: ako lekárka sa neustále vzdelávala a mala výborné renomé aj ako odborníčka, aj ako človek. Toto povolanie vnímala ako poslanie od Boha a často slúžila tým, ktorí si nemohli dovoliť zaplatiť lekára, zadarmo.

A ešte jeden fascinujúci rozmer dokázala žiť a naučila ho žiť aj svojho manžela, ktorý sa „zabúdal“ v práci: oddychovať! Gianna milovala prírodu a turistiku, preto už od začiatku vzťahu s Pietrom stanovila pravidlo vydýchnutia si mimo prostredia práce. Jej manžel, hoci to pre neho bolo prudkou, nepoznanou zmenou, veľmi rýchlo pochopil, akým múdrym darom je tento čas. V nádhere stvoreného sveta trávili čas nielen ako manželia, ale aj ako rodina. Jej deti a rodina však boli po Bohu na prvom mieste, im venovala plnohodnotný čas a lásku.

Tip od Gianny pre teba: Staň sa krásnou, staraj sa o seba zvnútra aj zvonku. Buď špičková v tom dare, ktorý ti Boh dal, rozvíjaj ho a slúž ním. Nezabúdaj na oddych.

Zélia Martinová

Mamu svätej Terezky Martinovej asi netreba predstavovať – vychovala predsa svätú dcéru! A to nielen jednu. No aj u Zélie môžeme objavovať spôsob života mamy. Bola výbornou čipkárkou, ktorej výrobky sa predávali do prestížnych módnych salónov v Paríži. Jej biznis šiel tak výborne, že Louis, jej manžel, sa zriekol svojej praxe dobrého hodinára a stal sa jej obchodným manažérom. Aby zvládli neustále sa zvyšujúci dopyt, bolo nutné v čipkárskej dielni zaučiť a zamestnať ďalšie ženy. No Zélia ich nikdy nebrala ako podradnú pracovnú silu, ako to bolo v tých časoch zvykom. Pre ňu a jej manžela sa každá z nich stala členom rodiny, zaujímali sa o ich život, ich starosti aj radosti. Nie raz im veľkodušne pomohli, nehovoriac o tom, že tieto ženy dostávali veľmi slušnú, poctivú mzdu.

Deň sa však pre Zéliu vďaka dielni a veľkej rodine začínal veľmi skoro: o piatej ráno už spolu s Louisom kľačali na prvej rannej svätej omši, bez toho si úvod dňa nevedela ani predstaviť. Cestou z kostola domov často pozvali k sebe na raňajky aj nejakého žobráka. Po príchode nielen energicky, no predovšetkým láskavo Zélia rozdelila prácu ženám pri čipkách, ale postarala sa aj o svoje dcéry a o chod domácnosti. Dievčatá Martinové vo svojich listoch veľmi často spomínajú, koľko času im venovali Zélia a Louis: dcéram veľa čítali, rozprávali sa, no najčastejšie sa spolu s nimi hrali. Všetkým ich dcéram sa to hlboko vrylo do pamäti. Zélia svoju úlohu mamy milovala a veľmi trpela, keď jej pre chorobu umreli deti, ešte viac však po tom, čo sama ochorela na rakovinu. Mala obavy, aby jej dievčatá odchod mamy nezasiahol príliš, no všetko zverovala do Božích rúk.

Tip od Zélie pre teba: Začni každý deň najprv s Bohom, inak nebudeš svoje materstvo zvládať. Neľutuj čas, ktorý investuješ do hier a rozhovorov s deťmi, potrebujú to. A nezabúdaj: tvoji kolegovia či podriadení nie sú pred Božou tvárou nikým menším, ako ty – prejav im úctu a prijatie.

Zita Habsburgská

Táto krásna a vzdelaná žena, manželka už blahoslaveného kráľa Karola Habsburgského, zažila doslova adrenalínový život. Zita nikdy nemala ambície dostať sa vysoko: smiala sa na prorockom videní pápeža Pia X. pri požehnaní pred sobášom, keď v nej videl budúcu cisárovnú. V rodine dostala vynikajúce vzdelanie a formáciu v duchu viery, okrem toho hovorila plynule po francúzsky, nemecky, taliansky, španielsky, anglicky a portugalsky, dobre hrala na klavíri.

Všetky tieto svoje talenty výborne použila ako mama pri vzdelávaní a formácii ich ôsmich detí, keď sa s celou rodinou po náročnej situácii a abdikácii Karola ocitli v exile. Bola ženou do koča aj do voza: kým Karol dosiahol nejaké postavenie vo vojsku a tým aj lepší príjem, žili veľmi skromne napriek šľachtickému titulu. Zitu to nijako netrápilo a svoju skúsenosť vyžiť z mála využila aj neskôr, počas vojny, hoci už boli na cisárskom poste. Nepokladala za správne, aby v čase, keď sa toľko ľudí ocitlo v biede, ich rodina žila v dostatku. Vedome obmedzila výdavky na minimum, a to aj u seba. Napriek obmedzeniu svojej rodiny vždy našla spôsob a prostriedky pomôcť tým, čo sa mali ešte horšie ako oni. Netušila, ako veľmi jej táto schopnosť radostne a dôstojne prežiť v biede bude nápomocná predovšetkým počas vyhnanstva na ostrove Madeira. S manželom mali na tie časy a spoločenské pomery veľmi pekný život: bola mu oporou, radkyňou a inšpirátorkou. Aj po jeho smrti mali ich deti v mame veľký vzor a inšpiráciu.

Tip od Zity pre teba: Vzdelanie je dôležité tak pre teba – aby si neprestala rásť ako človek – ako aj pre tvoje deti. Dávať môžeš z toho, čo máš. Nesťažuj sa pri nedostatku, skromnosť a vynachádzavosť nie sú hanbou. Skôr sa obzri po tých, čo sa majú horšie ako ty – je ich stále dosť.

Chiara Corbellová-Petrillová

Husle, prelepené oko a úsmev, ktorý priťahoval. Presne takto si pamätajú Chiaru tí, čo ju zažili aj tí, ktorí sa dostali k jej príbehu až po jej smrti. Františkánska spiritualita, upevňovaná dlhoročným duchovným sprievodcom o. Vitom, sa jej stala oporou v postojoch dôvery a radosti – a to napriek náročným skúškam, ktoré si musela prejsť práve ako mama. Dvakrát nosila pod srdcom deti, ktoré mali neštandardné postihnutie, nezlučiteľné so životom. Našlo sa aj dosť katolíckych priateľov, ktorí ju presviedčali, že v tomto prípade je potrat riešením. Nikdy s tým nesúhlasila a spolu s Enricom, svojím manželom, vytrvalo šli cestou bezpodmienečnej lásky aj voči týmto svojim deťom. Obe zomreli krátko po narodení, no boli od počiatku do konca milované.

Tretia skúška zasiahla ju: počas tehotenstva so zdravým synčekom Francescom jej lekári diagnostikovali agresívnu formu rakoviny. Jej postoj však ostáva rovnaký: dieťatko donosí, život jej synčeka je vzácnejší, ako ten jej. Kto by však čakal pasívnu, zlomenú a utrápenú ženu, mýlil by sa. Aj tí priatelia a známi, ktorí prišli Chiaru povzbudiť v jej ťažkom zdravotnom stave, odchádzali po salvách smiechu, modlitbe, rozhovoroch a hre na husliach – kým ich vládala držať – občerstvení. Načerpali z Chiarinej nákazlivej radosti, ale aj z hĺbky, ktorú v jednoduchých vetách, bez zložitých teologických konštrukcií, odkrývala. Žila prepojená s Bohom naplno a nikdy – napriek všetkému – nepociťovala dôvod hnevať sa naňho. Neostala smutná, uzavretá ani zranená. Taká bola do konca: zamilovaná do Ježiša, Eucharistie, do svojho Enrica a života.

Tip od Chiary pre teba: Uver, že Boh je k tebe neuveriteľne dobrý. Objavuj ho, žasni, ďakuj a raduj sa. Radosť a dôvera v takéhoto parťáka musí z teba kypieť, musí byť nákazlivá a pravdivá. Vedz, že náš Boh je Bohom spoločenstva: stretávaj sa s priateľmi, rozprávaj sa s nimi, smej sa, modli sa s nimi. A to, čo je dané ako pravda, bráň a ži pevne napriek tlakom okolia, lekárov, kohokoľvek.

Maria Corsiniová-Quattrocchiová

Hoci študovala na obchodnej škole, veľmi skoro sa u nej prejavil výnimočný pisateľský talent. Jej prvé literárne práce vyšli ešte pred jej dvadsiatymi narodeninami a písať nikdy neprestala. Talent však mala aj na iné: po sobáši žili s manželom Luigim v jednom dome v centre Ríma spolu so svojimi rodičmi a prarodičmi – a to v absolútnej zhode, prijatí a pokoji.

Keď sa Márii a Luigimu narodili ich štyri deti, domácnosť sa stala štvorgeneračnou, no ostala súdržnou a milujúcou. Tí, čo poznali Máriu a jej manžela, vedeli, čo je za tým: denné pristupovanie k Eucharistii a láska k Panne Márii a k ružencu. Spôsob, ako žila s Bohom, ju naučil veľmi citlivému rozlišovaniu a odvahe v konaní: a to nielen pri očakávaní štvrtej dcérky pri veľmi náročnom tehotenstve, kde hrozila smrť jej aj dieťatku. Situáciu spolu s manželom pevne ustála a rovnako ustála odvážne iné výzvy: v čase zemetrasení v Taliansku pomáhala ako dobrovoľníčka Červeného kríža, mala okrem iného chirurgický kurz a viedla pojazdnú ambulanciu. Bola všade tam, kde vnímala potrebu pomoci a blízkosti: pomoc poskytovala tak rukami, ako aj slovom – tým prostým ľudským – aj duchovným. Spolu s manželom boli členmi viacerých hnutí a spoločenstiev, ktoré im pomáhali žiť rozmer služby iným.

Tip od Márie pre teba: Nič nie je nemožné, ak čerpáš denne silu z Eucharistie a učíš sa žiť Ježišovu lásku. Dokážeš tak prijať iných – svokrovcov, kolegov, neznámych, susedov – a žiť s nimi v pokoji. Vnímaj výzvy, ktoré ti Boh kladie do srdca a odpovedaj na ne odvahou vykročiť, nech je to z pohľadu iných akokoľvek „bláznivé“. Objavuj svoje dary a talenty, vybrús tento diamant výnimočnosti prácou na sebe a slúž ním.

Päť žien, päť príbehov, päť ciest. Čo sa od nich naučíš?