Peter, skala, kľúče a chybička krásy seriálu The Chosen

Seriál The Chosen je fascinujúci fenomén. Príbeh inšpirovaný evanjeliami, ktorý popri notoricky známych príbehoch z Biblie rozvíja aj vedľajšie dejové línie (je to tak trochu biblická „fan-fiction“), je najväčším fanúšikmi dotovaným seriálom v histórii a oslovuje aj divákov mimo tradičného okruhu fanúšikov kresťanských filmov.

Domnievam sa, že je to tak kvôli tomu, že sa tomuto seriálu darí vyhýbať častému neduhu amerických kresťanských filmov – prvoplánovej schematickosti. Vďaka fiktívnym vedľajším dejovým linkám sa vieme s biblickými postavami viac stotožniť a ich správanie, v biblických textoch ukryté za citovo neutrálny jazyk, môže odrazu súčasným divákom dávať väčší zmysel.

Kresťanskí diváci môžu oceniť ešte jeden aspekt seriálu, ktorý je ekumenický. Samotný režisér, Dallas Jenkins, ktorý je protestant, sa pri tvorbe The Chosen radil so zástupcami rozličných denominácií vrátane populárneho katolíckeho biskupa Roberta Barrona.

Seriál už ocenilo aj viacero katolíckych klerikov a komentátorov. Spomedzi slovenských publicistov spomeňme aj evanjelikálneho publicistu Lukáša Krivošíka, ktorý The Chosen považuje za príklad úspešného kresťanského prieniku na poli populárnej kultúry, ktorá je často vplyvnejšia a dôležitejšia ako politické víťazstvá.

Katolícka streamovacia platforma Formed dokonca vytvorila seriál Catholic Commentary on The Chosen (Katolícky komentár k The Chosen). Za pozoruhodný tento seriál považuje aj autor tohto textu.

Sledovať kriticky, no nezavrhnúť

Tento úvod som nenapísal z alibistických dôvodov, ale kvôli tomu, že The Chosen naozaj považujem za dobrý projekt, ktorý môže prehĺbiť duchovný život svojich divákov. Seriály však nesledujeme kvôli tomu, aby sme ich brali ako neomylné teologické prednášky, a keď sa v populárnom kresťanskom seriáli objaví nejaká zásadná chyba, upozorniť na ňu nie je to isté ako daný seriál úplne zavrhnúť.

Profesor katolíckej teológie Richard G. DeClue, ktorý pôsobí v evanjelizačnom projekte Word on Fire, takisto považuje tento seriál za dobrý projekt, no vo svojom najnovšom texte upozorňuje na dosť podstatný detail, ktorý tento seriál poňal nesprávne.

Ide o pre katolíkov kľúčovú scénu (slovná hračka použitá úmyselne) z Evanjelia podľa Matúša, v ktorej Ježiš dá Šimonovi nové meno Peter a povie mu, že je skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev, a že mu dá kľúče od nebeského kráľovstva.

Katolíci z tejto časti evanjelia vyvodzujú legitimitu pápežského úradu, poukazujúc na 22. kapitolu Izaiáša, v ktorej je kľúč použitý ako symbol prenosnej autority nadobudnutej v prípade neprítomnosti panovníka.

Zmätenie jazykov

Krátke jazykové okienko: v slovenčine je datív druhej osoby jednotného čísla (tebe) a množného čísla (vám) jednoznačne odlíšený. Rovnako je to v gréčtine, v ktorej bol napísaný Nový zákon: jednotné číslo je „soi“, množné číslo je „humin“.

Slovenskému čitateľovi Svätého písma je tak jasné, že Ježiš v 19. verši 16. kapitoly Evanjelia podľa Matúša oslovil priamo Petra, nie širší okruh ľudí, a tým mu dal špeciálnu autoritu. To je však v angličtine menej zjavné, pretože sa v oboch prípadoch používa „to/for you“.

Tento zmätok sa preniesol aj do seriálu The Chosen, v ktorom je táto scéna zobrazená tak, že Ježiš zmení Šimonovo meno, potom sa otočí smerom k celému davu a povie všetkým ľuďom, že im dá kľúče od nebeského kráľovstva. Tento pohľad je nasledovne utvrdený ďalšou scénou, v ktorej Matúš hovorí o tom, ako dal Ježiš kľúče celej komunite.

Zobrazenie Panny Márie

Tvorcovia seriálu sa v prípade kontroverznejších scén až doteraz snažili vyriešiť ich neutrálnejším, ekumenickým spôsobom. Toto spracovanie evanjeliovej scény sa však jednoznačne stavia na stranu určitého spôsobu jej interpretácie, ktorá je navyše v rozpore s biblickým jazykom.

Seriál The Chosen sa už v minulosti dopustil prešľapu, keď zobrazil pôrod Ježiša Krista ako sprevádzaný pôrodnými bolesťami.

Takéto zobrazenie je však v rozpore so skutočnosťou, že pôrodná bolesť je dôsledkom hriechu (por. Gn 3, 16), čiže Bohorodičky sa týkať nemohla, a navyše by išlo o popretie dogmy jej večného panenstva. Upozornil na to kňaz Brian Graebe, ktorý sa vo svojej dizertačnej práci venoval práve problematike Ježišovho narodenia.

Aj tento problém považujem za dôležitý, no úloha Petra a z nej vyplývajúci pápežský úrad je niečo, s čím sa stretávame častejšie a z čoho vyplýva veľká časť života katolíka. Pokiaľ by Ježiš dal kľúče všetkým, všetci sme pápeži.

Pozerať teda The Chosen? Určite áno. Kvalitné spracovanie biblických príbehov dokáže prehĺbiť spôsob, akým tieto večné príbehy vnímame (spomeňme si napríklad na Umučenie Krista), a navyše ide o silný evanjelizačný prostriedok.

K sledovaniu The Chosen teda treba pristupovať tak ako k čítaniu kníh protestantských teológov – s otvorenou mysľou voči pravde, ktorú sa snažia sprostredkovať, no zároveň obozretne a s pevnou oporou v katolíckej tradícii.