Ako si sa zoznámil s Ekonomikou spoločenstva a Františkovou ekonomikou?
Ekonomiku spoločenstva som registroval už dlhšie. Pamätám si, že asi pred siedmimi rokmi som o nej počul hovoriť ekonóma Petra Lásku. Vtedy mi to ako študentovi strojníctva v Brne nič nehovorilo, a tak som informáciu o Ekonomike spoločenstva pustil z hlavy. Františkova ekonomika vtedy ani neexistovala. Keď som na ňu niekedy v roku 2020 narazil v jednom článku, svojím názvom ma príliš nezaujala.
Čo ťa napokon priviedlo k tomu, aby si sa na čiastočný úväzok venoval ES a FE?
Spätne to vnímam ako dlhodobejší proces v mojom osobnom a duchovnom živote. Boh sa mi prihováral cez rôzne situácie, príbehy ľudí a knihy, ktoré sa mi v tom období dostali do rúk. Nazval by som to takým procesom zrenia, keď som sa po svadbe, presťahovaní do Prahy, nástupe do prvého zamestnania a celkovom osamostatnení musel začať zamýšľať, ako si usporiadam život, čo sú moje priority a aké malé kroky k nim môžem podniknúť. Bol a je to komplexný proces, ktorého centrom je pre mňa partnerstvo s nebeským Otcom.
Ak by som mal hovoriť o konkrétnych udalostiach, ktoré ma na túto cestu nasmerovali, tak prvou z nich bol životopis Martina Luthera Kinga, ktorý som našiel na Veľký piatok počas covidového obdobia pri prehliadke kostola v poličke s knižkami, ktoré donedávna patrili istému zosnulému kňazovi. Kingov príbeh ma veľmi zaujal. Jeho urputnosť a nasadenie v boji proti segregácii vo mne prebudili vnútorný zápal k odovzdanosti pre dobro.
Nasledovalo niekoľko príbehov ľudí, ktorí prejavili vernosť kresťanským ideálom aj napriek ohrozeniu vlastného života. Napríklad Franz Jägerstätter, ktorý odmietol bojovať za nacistické Nemecko a zaplatil za to životom. Alebo Lucia Pisapia Apicellová, ktorá po 2. svetovej vojne, vedená láskou k všetkým padlým vojakom, zhromažďovala ich pozostatky v kostole, kde sa za nich modlila a oplakávala ich ako ich vlastná matka.
Veľmi sa ma tiež dotýkali myšlienky pápeža Františka. Niekoľko týždňov po prečítaní jeho encykliky Fratelli Tutti o bratstve som si intenzívne uvedomil, že by som sa mohol venovať šíreniu pápežových myšlienok. Skrátil som si pracovný úväzok o jeden deň a začal som sa v knižnici na miestnej fare modliť a zamýšľať, čo konkrétne by to mohlo pre mňa znamenať. Zisťoval som, či niečo podobné už neexistuje, a náhodou som po nejakom čase narazil na stretnutie Františkovej ekonomiky, ktoré malo byť o niekoľko dní v Prahe. A tam sa to začalo.
Rád by som v ľuďoch objavil nový vnútorný zápal pre spoločné dobro a citlivosť voči ľuďom na okraji spoločnosti.
Čo na tvoje rozhodnutie povedala tvoja manželka?
Všetko spolu konzultujeme, takže bola v tom procese so mnou a plne ma podporovala.
Čo ťa na práci pre ES a FE baví?
Vo svojej bývalej práci som zistil, že ma baví prepájať ľudí. Preto si užívam, keď môžem byť v kontakte s rôznymi inšpiratívnymi ľuďmi a objavovať, ako môže vzájomné pôsobenie vzťahov, projektov alebo iniciatív vytvárať dohromady nový obraz reality alebo nové spôsoby, ako môžu veci fungovať.
Máš nejaké sny a vízie, ako by si nám priblížil ES a FE?
Rád by som v ľuďoch objavil nový vnútorný zápal pre spoločné dobro a citlivosť voči ľuďom na okraji spoločnosti. Myslím si, že toto je jedna z esencií sociálneho učenia cirkvi a evanjeliových hodnôt, ktoré ES a FE reprezentuje. Pápež František nás vyzýva, aby sme boli protagonistami zmeny, a preto považujem za dôležité vnášať tento nový pohľad ekonomického myslenia do diskusie vo verejnom priestore a nachádzať nové cesty, ako ho naplniť. K tomu je potrebné šíriť o Františkovej ekonomike povedomie, ale predovšetkým ju žiť.
Aké aktivity plánujete s ES a FE v najbližšom období?
Aktuálne sa zameriavame prevažne na prezentáciu Františkovej ekonomiky. Preto v sobotu 11. júna organizujeme jednodennú konferenciu v Centre Mariapoli v Prahe s názvom Ekonomika zajtrajška. Radi by sme tiež vytvorili vzdelávací program hlavne pre stredné školy, cez ktorý chceme mladým odovzdať nový spôsob uvažovania v ekonomicko-sociálno-environmentálnej oblasti. A okrem iného sme koncom mája o FE hovorili aj na kresťanskej podnikateľskej konferencii na Velehrade.
Autorka: Marie Trutnovská, prevzaté z časopisu Nové město 5/2022