Pri trávení času s deťmi je dôležitá kvalita i kvantita

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Snažím sa byť dobrým otcom svojim trom deťom (11, 8 a 3 roky), no často sa mi nedarí nájsť si pre ne počas pracovného týždňa dosť času. Prichádzam domov neskoro a veľmi unavený. Víkendy delíme často medzi starých rodičov, pretože aj oni potrebujú našu pomoc. Deti sú prirodzene viac s manželkou ako so mnou, keďže je s najmenším doma. Bojím sa, aby sa mi to neskôr pri ich dospievaní nevrátilo. Mám sa uspokojiť s myšlienkou, že viac sa ráta kvalita ako kvantita?

Ako dobre vám rozumiem! Snaha skĺbiť prácu s časom venovaným rodine je výzva pre mnohých rodičov. Niekedy mám podozrenie, že výrok o dôležitejšej kvalite než kvantite si vymysleli príliš zaneprázdnení rodičia, aby si nejako ospravedlnili, že s deťmi netrávia čas. Ale nemyslím si, že je to váš prípad.

Pri trávení času s deťmi je dôležitá kvalita i kvantita.

Je jasné, že ste vyťažený prácou (a je veľmi dobre, že sa o svoju rodinu takto staráte) a zároveň nežije vaša rodina iba pre vás piatich, ale snažíte sa byť aj so starými rodičmi.

Myslím, že pri trávení času s deťmi je dôležitá kvalita i kvantita. Kvalitou myslím výlučný čas s deťmi, ktorý máte len pre ne – spoločne aj pre každého zvlášť. Venovať sa naplno deťom, hrať sa s nimi, rozprávať sa, čítať im pred spaním, pomáhať im so školskými úlohami alebo pomôcť manželke so starostlivosťou o najmenšie dieťa, cez víkend ísť na prechádzku alebo na výlet – to všetko je veľmi dôležité. Takto stráveného času skutočne nemusí byť mnoho, zvlášť v pracovnom týždni, pokiaľ sa vraciate z práce večer, ste unavený, deti idú potom spať… Ale ten čas, keď ste naplno pre ne a nerobíte pri tom nič iné (napríklad sledovanie televízie či kontrolovanie mailov) by ste si mali skúsiť nájsť každý deň, aspoň na pol hodinky.

Pokiaľ je detí viac, je pre ne veľmi cenný aj výlučný čas s jedným rodičom, keď ho majú iba pre seba.

Pokiaľ je detí viac, je pre ne veľmi cenný aj výlučný čas s jedným rodičom, keď ho majú iba pre seba. Nájdite si priestor a choďte len s jedným dieťaťom na prechádzku, na nákup, so staršími deťmi si zájdite do kina a podobne. V takýchto situáciách sa deti viac dokážu otvoriť a komunikovať aj svoje priania, potreby, ťažkosti, pretože vnímajú, že ich rodič vníma a nie sú tam iní súrodenci, ktorí o pozornosť rodiča prirodzene súperia.

Ďalej je tu už spomínaná „kvantita“. Ja ju vnímam ako čas, keď ste skôr „vedľa seba“ než „spolu“, teda ste síce spolu, no zároveň každý sám – každý robí niečo iné (napríklad sa deti hrajú a vy dospelí vykonávate nejakú prácu) a zároveň sa delíte o jeden priestor. Aj takýmto spôsobom sa vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti („patríme k sebe“). Takého času je prirodzene väčšina a aj ten je pre deti hodnotný.

Deti sa najviac učia napodobňovaním a je pre ne dôležité, aby vás videli pri práci i odpočinku, pri komunikácii s manželkou a známymi, pri pomoci starým rodičom. Tým im dávate model správania do ich vlastného života. Keby ste tam fyzicky neboli, nemajú čo „odpozorovať“ a neskôr napodobovať.

Dôležité je tiež nájsť si čas pre partnerský vzťah, aby sa láska medzi manželmi udržiavala živá.

Všetko toto platí nielen pre deti, ale i pre manželský či partnerský vzťah. Aj tu je dôležitá kvalita (spoločne strávené chvíle, komunikácia, delenie sa o radosti i starosti). Vieme, že kým sú deti malé, je náročné nájsť si čas pre seba navzájom, ale pre vzťah je to zásadné, aby sa láska medzi partnermi udržiavala živá. Zároveň sa to nedá robiť neustále, pretože máte zodpovednosť nielen jeden za druhého, ale i za deti, prácu, domácnosť, rodičov. Nájsť harmóniu v rodičovstve a partnerstve je náročné.

Držím vám i nám všetkým ostatným palce, aby sa nám to darilo!