Protesty neutíchajú, naopak, naberajú na sile

V poradí už štvrtý protest s názvom Zastavme ich sa konal v devätnástich slovenských mestách. Len v Bratislave sa na ňom podľa odhadov polície a organizátorov zúčastnilo vyše 20-tisíc ľudí. V troch mestách vystúpili na tribúnach manželky policajtov, ktorých rodiny zažívajú bezprecedentné útoky a ponižovanie zo strany štátu. Napriek mrazu nebola atmosféra na námestiach mrazivá, zimomriavky vyvolávali jedine obavy o právny štát a budúcnosť krajiny, ktorá sa hrnie do kontroverzných systémových riešení bez potrebnej odbornej a spoločenskej diskusie.

Zločin a trest

Ulica sa snaží slušne vyškoliť Roberta Fica, že sa nerozpráva ani nespráva tak ako on. Zo strany občianskej spoločnosti tvoriacej hodnoty je to zúfalý, no potrebný počin zvrátiť smerovanie krajiny, keďže ju unáša skupina ľudí, ktorá dostala mandát od 43 percent voličiek a voličov. Zďaleka to nie je väčšina, no napriek tomu tu panuje zo strany zvolenej koalície názor „vyhraj voľby a môžeš všetko“.

Demokracia však nie je diktatúra, na čo včera aj dôrazne upozornili ľudia na prvom tohtoročnom proteste. Oproti minulému roku, keď vyjadrovali svoj nesúhlas s takzvaným promafiánskym balíčkom a rušením Špeciálnej prokuratúry, pribudla do trojlístka aj agenda v podobe zámeru vládnych politikov zrušiť či reorganizovať Národnú kriminálnu agentúru, známu ako NAKA.

Pritom budúcnosťou tejto krajiny sme práve my. My jedného dňa po vás správu Slovenska preberieme.

Zníženie sadzieb trestných činov – vrátane korupcie – v prospech páchateľa bez zavedenia alternatívnych trestov šitých na mieru spolu so znížením doby premlčanosti trestných činov, ako sú vraždy či znásilnenia, a to bez otvorenej diskusie, dosahovej štúdie na živé kauzy či budúcnosť krajiny, je riskantný koktejl pre demokraciu i dôveru občanov v právny štát. Vláda na jednej strane deklaruje zvýšenú ochranu vonkajších hraníc, no stŕha vnútorné hranice práva, pričom nás obnažuje zločinu za nižšie tresty. 

Nezaujímame vás, odkazujú študentky a študenti premiérovi

Jedným z najsilnejších hlasov, ktorý zaznel na proteste, bol hlas mladej generácie. Úradujúceho premiéra jej zástupcovia oslovili listom, v ktorom mu odkázali, že majú pocit, že ich nepozná a nerozumie im.

„Čo je ešte horšie, obávame sa, že vám na nás absolútne nezáleží. Pritom budúcnosťou tejto krajiny sme práve my. My jedného dňa po vás správu Slovenska preberieme. Nevieme, kedy sa to udeje, ale ten deň s istotou príde. Aký odkaz chcete po sebe zanechať? Kolabujúce zdravotníctvo, zdecimované školstvo, rozoštvanú spoločnosť a klesajúcu životnú úroveň. Odkedy ste prevzali moc v krajine, jediná snaha, ktorú z vašej strany vnímame, je len snaha o zlikvidovanie Špeciálnej prokuratúry. Je to sebecké a zbabelé,“ ozývalo sa na bratislavskom Námestí Slovenského národného povstania.

Odkázali mu, že sa ich môže pokúšať vyháňať z krajiny, môže ich zosmiešňovať, môže proti nim štvať verejnosť, ich láska k tejto krajine je silnejšia ako jeho túžba po beztrestnosti. „Nedovolíme, aby ste opäť vy a vaši ľudia nadobudli pocit, že si môžete dovoliť všetko,“ deklarovali svoj postoj.

Za spravodlivosť

„Dnes tu stojím a som hlasom svojho manžela a ostatných čestných policajtov, ktorých predstavitelia súčasnej vlády a minister vnútra Šutaj Eštok šikanujú. Policajti sa nemôžu verejne vyjadrovať, nemôžu protestovať a dnes už nemôžu ani slobodne vyšetrovať. Zato súčasní predstavitelia vlády môžu beztrestne našich manželov očierňovať, špiniť ich mená, mená našich detí a ich manželiek. Na našich manželov si vymýšľajú obvinenia, aby ich mohli postaviť mimo služby, a tak zruinovať naše rodiny finančne. Dva roky čelili naši manželia ohováraniu na tlačových konferenciách strany Smer zo strany obvinených osôb, ako je pán Gašpar,“ s týmito slovami vystúpila v Bratislave Jarmila Koteková, manželka Ladislava Koteka z policajnej inšpekcie.

Vláda na jednej strane deklaruje zvýšenú ochranu vonkajších hraníc, no stŕha vnútorné hranice práva, pričom nás obnažuje zločinu za nižšie tresty. 

Pobúrenie davu si vyslúžilo tiež jej priznanie, že sa perzekvovaným policajtom, ktorí sú v súčasnosti preložení na iné oddelenia, vyhrážali ich fyzickou likvidáciou, sledovali ich a na zastrašenie im posielali fotografie detí a manželiek. Spomenula tiež, že to isté sa momentálne deje aj rodinám určitých prokurátorov, dokonca premiér kreslí terč na študenta, slušne sa snažiaceho len o odbornú diskusiu.

„Ako matka už dnes viem, aké je to mať strach o svoje vlastné dieťa, a títo študenti sú deťmi niekoho z nás,“ vyslovila sa. Protestujúci ľudia jej dali okamžitú odpoveď, že si Slovensko nedajú a že sú tu doma. Veď krajina má byť pre všetkých, nie iba pre časť ľudí a už vôbec nie pre „našich“ ľudí.