Prvý idol kapitalistického náboženstva-modlárstva je spotrebiteľ

Ekonomika sa zrodila z ducha a pokračuje v znovuzrodení, keď nájde ducha – dobrého alebo zlého. Peniaze samy osebe sú príliš málo na to, aby vznikli podniky. Záchrana rodinnej firmy, pýcha, spoločenské uznanie, inštinkt tvoriť a budovať, zanechať niečo pekné deťom… toto sú najhlbšie dôvody, ktoré poháňajú podnikateľov včera, dnes, vždy. Keď podniky poháňajú iba peniaze, nemáme do činenia s podnikateľmi, ale so špekulantmi, ktorí sú dnes naozaj hojne zastúpení. Aj starodávne ekonomiky boli viazané na ducha, zvyčajne na náboženského ducha, ktorý odkazoval na božské a neviditeľné. Tovary boli požehnaním Boha a chudoba prekliatím.

Čím viac spotrebujem, tým viac získavam požehnanie.

Kapitalizmus je hlboko spojený so židovsko-kresťanským duchom, natoľko, že niektorí autori (W. Benjamin) hovorili o „parazitizme“, čiže kapitalizmus ako „parazit“ kresťanstva. A nedávne novinky? V minulých storočiach bol duch kapitalizmu spojený predovšetkým s podnikateľom a „kalvinistickým“ duchom, s myšlienkou spásy spojenou s úspechom v podnikaní. Ale dnes? Aký je duch kapitalizmu 21. storočia? Ak pozorne sledujeme svet a trhy, uvedomujeme si, že dnes „požehnaný Bohom“ už nie je podnikateľ, ale spotrebiteľ, ktorý je chválený a závidený, pretože má prostriedky na konzumáciu. Čím viac spotrebujem, tým viac získavam požehnanie.

Sakrálna postava podnikateľa-staviteľa tak ustúpila spotrebiteľovi. Je to suverenita spotrebiteľa, ktorú uznáva ako jedinú konzumný mono-kult, ktorý vážne podkopáva politické občianstvo, pretože demokracia nefunguje, keď je jediným vládcom spotrebiteľ. A ak sa potom pozrieme bližšie, pochopíme aj to, že prvý idol, hlava panteónu kapitalistického náboženstva-modlárstva, nie je podnikateľ; nie je to ani tovar a jeho fetišizmus (slovami K. Marxa), ale je to práve spotrebiteľ. Je to on, kto je uctievaný, lichotený, obdivovaný, chválený.

Nové náboženstvo kapitalizmu

Pomyslime na jeden aspekt, ktorý sa môže zdať sekundárny: zľavy, ktoré sú centrom, okolo ktorého sa točia kolektívne liturgie, ako sú sezónne výpredaje alebo, ešte jasnejšie, nový kult Black Friday. Aj keď sú každý rok vznesené pochybnosti o ich „pravdivosti“, v skutočnosti musia byť zľavy „reálne“. Sú to skutočné zľavy, pretože zľava je základným prvkom tohto nového kultu. Zľavy „musia“ byť reálne, pretože neexistuje náboženstvo bez nejakej formy daru, milosti a obety. Avšak s jedným základným rozdielom oproti tradičným náboženstvám, rozdielom, ktorý nám odhaľuje veľa o sakrálnej povahe kapitalizmu. V náboženstvách minulosti to bol veriaci, kto dával dary svojmu Bohu, aby mu ukázal svoju oddanosť alebo aby „získal“ spásu. V kapitalistickej idolatrii je to, naopak, podnik, ktorý dáva dary svojmu idolu, ktorým je spotrebiteľ.

Smer sa mení, pretože opačný je zmysel kultu. V skutočnosti v náboženstve konzumu je božstvom spotrebiteľ, ktorého sa podniky snažia získať (ďalšie náboženské slovo) svojou obetou-zľavou. Zľavy, darčeky, dokonca aj filantropia sú formy darov bez bezodplatnosti – a tiež kvôli absencii bezodplatnosti nie je kapitalistické náboženstvo náboženstvom, ale banálnou idolatriou. Kresťanstvo v 20. storočí veľa bojovalo proti komunizmu a ateizmu, ale neuvedomilo si, že zatiaľ čo bolo zapojené do týchto bojov, bol tu ďalší nepriateľ, ktorý sa dostal za múry, ktorý nebol rozpoznaný, pretože ako parazit mal veľa spoločného s kresťanstvom vrátane jeho „ducha“. A tak pokojne obsadil mesto, zaviedol svoje pohanské kulty a my sme ho privítali s oslavami a spevmi. Avšak dokedy?

Prevzaté z cittanuova.it. Preložil Kornel Maťko.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho,  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.