Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Viac ako polovica slovenských domácností si myslí, že pre životné prostredie toho nerobíme dosť. Slovákov trápia klimatické zmeny, plastový odpad či vytváranie potravinového odpadu. Napriek tomu takmer polovica komunálneho odpadu končí na skládkach.
O klimatických zmenách a celkovo životnom prostredí sa hovorí a píše pomerne veľa. Čo sa však už týka samotného prístupu k našej planéte, to je už iný príbeh. Zaujímavý pohľad prináša aj projekt spoločenskej zodpovednosti Odpad je surovina – projekt, ktorý je zameraný na odpad, jeho zber, recykláciu, triedenie, zálohovanie či samotné predchádzanie vytvárania odpadu. Okrem dát chce tiež priblížiť túto problematiku žiakom, študentom a neskôr aj ich rodičom, a to i vďaka muzikálu Odpad je poklad.
Poďme sa však na začiatok pozrieť na čísla a zopár faktov o spotrebiteľskom správaní sa Slovákov a o tom, čo najviac trápi slovenských spotrebiteľov.
Ako sme teda na tom u nás doma? Práve v oblasti udržateľnosti nie je vyše polovica slovenských domácností presvedčená, že sa toho robí pre životné prostredie dostatok. Dokonca 6 z 10 opýtaných kladie ochranu prírody pred rast ekonomiky. Slovenské domácnosti v rámci udržateľnosti najviac trápia klimatické zmeny a plastový odpad – viac ako polovicu domácností v krajine. Ďalej je to znečistenie vôd, ovzdušia alebo aj tvorba potravinového odpadu. Tieto čísla prináša spoločnosť GFK.
V niektorých vyspelých krajinách je environmentálna politika na veľmi vysokej úrovni. Severské krajiny sú nám v mnohom v tejto oblasti príkladom. „Oblasť udržateľnosti a životného prostredia sa dostáva do popredia vo viacerých slovenských domácnostiach. Nadpolovičná väčšina z nich je však presvedčená, že sa pre ochranu životného prostredia nerobí dostatok,“ hovorí Ladislav Csengeri, riaditeľ divízie spotrebiteľského panelu GFK, ktorý sa do projektu zapojil tiež. Podľa Csengeriho Slovákov trápi okrem klimatických zmien aj plastový odpad, znečistenie vôd a ovzdušia a tiež potravinový odpad. „Stále viac spotrebiteľov prejavuje záujem spolupodieľať sa na obmedzení negatívnych dosahov na životné prostredie.“
Spotrebiteľské správanie nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách prechádza podľa neho v poslednom období rôznymi zmenami. „Pod vplyvom jednotlivých faktorov sa mení spôsob, ako nakupujeme, akú máme spotrebu, čo si do akej miery môžeme dovoliť. Svoju úlohu však do väčšej miery zohráva aj zdravie, či už to fyzické alebo i duševná pohoda, a tiež aj uvedomovanie si vplyvu našej spotreby na životné prostredie a hľadanie jej zmyslu,“ pokračuje Ladislav Csengeri. Kým v minulosti očakávali Slováci zmenu od výrobcov, ich pozornosť sa do väčšej miery začala upriamovať aj na štát, vlády a samosprávu. „Zvyšujú svoje očakávania aj smerom voči sebe, keď skoro štvrtina tvrdí, že najväčší vplyv na zlepšenie stavu životného prostredia môžu mať samotní spotrebitelia,“ vraví Csengeri.
Dnes sa niektoré trendy pretavujú aj do nákupných košíkov Slovákov. „V oblasti udržateľnosti vidíme najdynamickejšie rásť ekologickú starostlivosť o domácnosť, prírodnú kozmetiku, ale aj rastlinné alternatívy a bio potraviny,“ opisuje. Koľko slovenských domácností môžeme považovať za tzv. eko-aktívne, ktoré sa svojím správaním, nakupovaním a spotrebou správajú zodpovedne? Podľa Ladislava Csengeriho ide o 23 % slovenských domácností. „Najväčšou skupinou sú však domácnosti, ktoré si uvedomujú problematiku udržateľnosti, avšak majú isté bariéry na ceste k zodpovednému správaniu,“ vysvetľuje.
Obavy v oblasti udržateľnosti pretavujú slovenskí kupujúci aj do svojich návykov. Slováci si všímajú nielen tovar, ale aj obaly. „Vidíme z roka na rok viac kupujúcich, ktorí sa cielene snažia nakupovať produkty s malým počtom obalov. Na druhej strane je potrebné, aby sa slovenské domácnosti naučili nakupovať bez igelitových vreciek, keďže kupujúcich, ktorým by ich neprítomnosť prekážala, je viac ako kupujúcich, ktorým by neprítomnosť igelitových vreciek neprekážala,“ hovorí.
Pozitívnou zmenou správania je podľa odborníka vysoký počet slovenských kupujúcich, ktorí považujú zálohovanie obalov na jedno použitie za dobrú myšlienku, a to aj po spustení zálohovacieho systému na začiatku tohto roka. Slováci sa o udržateľné narábanie s odpadom zaujímajú, no podľa štatistík to až tak v skutočnosti nevyzerá.
Problémom je fakt, že takmer polovica komunálneho odpadu končí na skládkach. „Až 85 % slovenských domácností o sebe tvrdí, že triedi domáci odpad. Ak sa však pozrieme na štatistiky týkajúce sa množstva zhodnocovaného komunálneho odpadu, čísla nie sú až také lichotivé. Najväčšia časť z objemu komunálneho odpadu stále končí na skládkach – až 48 %,“ upozorňuje Csengeri.
Aké sú očakávania slovenských domácností v oblasti udržateľnosti? Polovica si podľa Csengeriho želá balenia šetrné k životnému prostrediu. Nasledujú výrobky vyrobené z prírodných surovín alebo také, ktoré sú vyrábané spôsobom šetrným k životnému prostrediu, produkty bez dlhej prepravy, s priaznivými podmienkami pre chov zvierat, bez palmového oleja, spravodlivo vyrábané a obchodované výrobky. Rebríček uzatvárajú uhlíkovo neutrálne výrobky a biovýrobky.
Vychovajme si generáciu, ktorej problematika životného prostredia nebude cudzia.
Hlavnou myšlienkou projektu Odpad je surovina a muzikálu Odpad je poklad je priblížiť problematiku separovania deťom, aby im nebolo cudzie a aby bolo trvalo udržateľné. Tieto návyky treba u detí budovať kontinuálne, ideálne hravou formou.
Autorkou muzikálu je Bohumila Tauchmannová, podľa ktorej sa začal písať u nich doma v obývačke už pred dvadsiatimi rokmi. „Jedného dňa priniesla domov naša dcéra kontajnery a povedala, že budeme triediť odpad. Našla im miesto v obývačke. Aj to je dôkazom toho, že deti sa učia rozmýšľať inak, ako sme zvyknutí. Muzikálom chcem stáť po boku mladej generácie v presadzovaní jej environmentálnych hodnôt.“
Keď sa povie muzikál, každému sa hneď vybaví dielo, ktoré kombinuje pesničky, hudbu, hovorené slovo a tanec. Autorom skladieb a scénickej hudby k muzikálu Odpad je poklad je Milan Dočekal, zakladateľ skupiny Team. „Moja reakcia na ponuku Bohumily napísať hudbu k muzikálu bola rýchla a kladná. Prečo? Boli v nej dve výzvy. Námet prospešný pre životné prostredie a niečo nové, čo som ešte nekomponoval. Toto je môj prvý muzikál,“ priznáva Milan Dočekal.
Réžiu a dramaturgiu muzikálu si zobral pod svoje krídla Ľubomír Horňák, ktorý už viac ako 20 rokov pôsobí v hudobnej skupine Elán. „Je to užitočný a dobrý projekt. Z muzikantského hľadiska ide o zaujímavý mix mladých interpretov a rôznych štýlov,“ hodnotí projekt Ľubomír Horňák.
Muzikál má tri formy, pričom tá prvá odštartovala 1. júna 2022 ako online EKO muzikál. Na jeseň sa muzikál Odpad je poklad vyberie do viacerých miest na Slovensku. Muzikálová EKO ROAD show v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska chce zapojiť žiakov a študentov do kreatívneho vzdelávania a ekologického myslenia tak, aby sa šírilo prostredníctvom mládeže do celej spoločnosti. Základom trvalej udržateľnosti projektu bude spontánne šírenie muzikálu ochotníckymi divadlami, dramatickými krúžkami či krúžkami ZUŠ, ktoré si ho naštudujú. „Samosprávy sú dôležitou súčasťou osvety a výchovy všetkých generácií. Platí to aj v oblasti ochrany životného prostredia a samozrejme v témach týkajúcich sa odpadového hospodárstva. Preto sme radi súčasťou tohto inovatívneho a inšpiratívneho vzdelávania detí a dospelých takouto umeleckou formou, ako je muzikál Odpad je poklad,“ hovorí Radomír Brtáň, prvý podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.
Zatiaľ čo doterajšie dve formy budú zacielené skôr na žiakov a študentov, Multimediálna EKO show ich vyzve, aby zobrali svojich rodičov do divadla.
Rôzne aktivity spomínaného projektu majú napomáhať trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia na Slovensku, prispievať k plneniu limitov a cieľov Slovenska v odpadovom hospodárstve, ale tiež zvyšovať povedomie ľudí. V neposlednom rade má zabezpečiť dlhodobú komunikáciu a vzdelávanie zamerané na témy ako odpad, jeho zber, triedenie, recyklácia, zhodnocovanie, predchádzanie jeho vzniku, bezodpadové hospodárstvo a cirkulárna ekonomika.
„Materiál, ktorý sme doposiaľ považovali za odpad, teraz považujeme za mimoriadne hodnotnú surovinu a v kontexte s týmto projektom môžeme povedať, že je poklad. Oceňujú ho najmä výrobcovia nápojov, pretože plastové fľaše a plechovky už nemusia vyrábať len z nových surovín, vedia spracovať aj tie, ktoré už existujú. Tie, ktoré sme vrátili do obchodov. Každý z nás tak vie šetriť prírodné zdroje a pomôcť tomu, aby sa už vyrobené materiály používali opakovane. Znova a znova,“ hovorí o projekte Mária Trčková, generálna riaditeľka organizácie Správca zálohového systému.
O čom je muzikál?
Dramaturgia príbehu je vystavaná na príbehu mladých ľudí, ktorí v prírode počas výletu nájdu čiernu skládku a to ich rozhorčí a vyprovokuje k reakcii. Rozhodnú sa „meniť svet“ a začnú šíriť informácie o stave životného prostredia v oblasti odpadov medzi mladých ľudí, ktorí budú mať úlohu ich šíriť ďalej v spoločnosti. Takýmto spôsobom sa budú vzdelávať navzájom v prospech zlepšenia životného prostredia a vytvorenia správnych návykov nakladania s odpadom.
Záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo životného prostredia SR.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
