Minulý rok vo filmovom priemysle spôsobil prekvapenie film Sound of Freedom. Príbeh, ktorý sa venoval ťažkej téme obchodovania s deťmi (a najmä boja proti nemu), vzhľadom na svoj námet vôbec nevyzeral ako niečo, čo vyvolá široký záujem, no opak sa stal pravdou. Sound of Freedom sa dostal do zoznamu desiatich najlepšie zarábajúcich filmov v amerických kinách v roku 2023.
Ak vám názov filmu Sound of Hope (Zvuk nádeje), ktorý do amerických kín prišiel na začiatku tohto júla, pripomína minuloročný hit, nie je to náhoda. Tiež za ním stojí štúdio Angel Studios, ktoré okrem filmu Sound of Freedom produkovalo aj známy seriál The Chosen, inšpirovaný evanjeliami.
Takmer sa zdá, akoby toto štúdio bolo akýmsi Midasom kresťanských filmov – na čo siahne, to sa stane zlatom. (Osobne sa veľmi teším na dokumentárny seriál Live Not by Lies (Neži v lži), ktorý Angel Studios v súčasnosti takisto produkuje a ktorý sa bude venovať aj slovenskému disentu počas komunizmu.)
22 rodín, 77 adoptovaných detí
Nadšené reakcie v posledných týždňoch zbiera aj spomínaná novinka Sound of Hope. Tá sa venuje skutočnému príbehu malej baptistickej cirkvi v komunite Possum Trot v Texase, ktorá v 90. rokoch začala s ambicióznym projektom – jej členovia začali adoptovať tie deti, po ktorých bol v systéme adopcií, cynicky povedané, najmenší dopyt.
Kongregácia, do ktorej patrilo 22 rodín, napokon adoptovala 77 takýchto detí. Reverend W. C. Martin a jeho manželka Donna Martinová pre USA Today uviedli, že sa o sfilmovanie príbehu svojej komunity snažili roky, a, súdiac podľa pozitívnej odozvy na weboch s ľudovými hodnoteniami filmov, teraz sa dočkali dôstojného spracovania.
Práve Martinovci stáli na počiatku celej „vlny“ adopcií. Po smrti svojej matky pocítila Donna povolanie ku adopcii detí, hoci Martinovci už mali dve deti, pričom jedno z nich malo zdravotné postihnutie.
Po adopcii dvoch malých detí sa rodina rozhodne adoptovať aj 12-ročné dievča, ktoré nikto nechce, pretože sa vyrovnáva so svojou traumatizujúcou minulosťou. Príklad rodiny Martinovcov začne postupne nasledovať celá komunita.
Nečakajte romantizáciu
Portál Word on Fire poznamenáva, že práve tu sa film stáva zaujímavým, pretože prichádzajú ťažkosti. Nečakajte film, ktorý bude nekriticky romantizovať život na vidieku alebo život ľudí z nižších sociálnych vrstiev – psychologická aj materiálna záťaž, ktorá prichádza ruka v ruke s konaním dobra, je tu vykreslená naplno.
Podobne je to s náboženstvom – baptistická viera komunity nie je zobrazená ako nejaké ópium, vďaka ktorému jej členovia bezproblémovo plávajú životom.
Reverend Martin často cituje verš z prvej kapitoly Jakubovho listu: „Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.“
Žiť vieru nie je jednoduché, no životu dáva zmysel, vyplýva z filmu. V utrpení sa zúčastňujeme na Kristovej obete a rodiny vo filme sa – s vedomím, že „nikto sa nespasí sám“ – opierajú jedna o druhú.
Hoci sa film venuje úzkej téme adopcie, v kresťanoch určite prebudí všeobecnejšie otázky – Ako sa pokúšam o to, aby som svoju vieru previedol z teórie do praxe? Ako sa starám o „maličkých“ tohto sveta? A ako dokážem prijímať ťažkosti, ktoré prichádzajú s konaním dobra?
A možno tieto otázky Sound of Hope neprebudí výlučne medzi kresťanmi. Za prvý víkend v kinách tento film zarobil 7 miliónov dolárov a ťažko veriť tomu, že by tieto peniaze do kás kín poputovali iba z kresťanských peňaženiek.
Nepresladené filmové svedectvá o kresťanskej viere skrátka priťahujú. A motivujú k činom.