Spevák Robo Opatovský: Môj najväčší hit je moja dcéra

„Prial by som si, aby si raz na mňa ľudia spomínali ako na toho, ktorý písal vianočné pesničky,“ povedal Robo Opatovský pre nm.sk. Okrem toho v rozhovore prezradil:

• ako najradšej trávi Vianoce
• čo robil počas lockdownu
• ako si našiel cestu k modlitbe
• či sa má čo učiť od mladších spevákov

Onedlho tu máme Vianoce. Ako sa na ne pripravujete, či už doma alebo po pracovnej stránke?

Na tieto Vianoce som sa začal pripravovať hneď, ako sa skončili tie predošlé. (úsmev) Všetci sme boli minulý rok veľa doma a mňa niekoľkokrát kopla múza. Preto vzniklo niekoľko vianočných skladieb. U nás sú Vianoce spojené s hudbou. Vianocami žijem, odkedy prišiel nápad, že urobím ďalší autorský vianočný album. Vianoce milujem ja aj moja rodina.

Ako vznikal váš najnovší vianočný album?

Vznikal dva roky. To nepríjemné obdobie, keď sme sa museli začiatkom roka 2020 zavrieť, na mňa vplývalo veľmi zle. Niečo sa dialo v mojom vnútri, čo som nevedel spracovať. Povedal som si, že nebudem sledovať médiá tak ako predtým, ale budem sa radšej viac venovať rodine. Viac som hral na gitare, viac som spieval, robil som online koncerty, aby som bol v kontakte s fanúšikmi, pracoval som viac s mojou vokálnou koučkou. Vďaka tomuto mi začali nabiehať nové melódie, nové skladby a začal som tvoriť. Povedal som si, že raz, keď už budem môcť ísť do štúdia, tak tie demá nahrám.

Okrem bežných melódií sa mi však ukazovali aj iné melódie a keď som ich hral manželke a dcére, mali pocit, že majú vianočnú náladu. Prestal som sa tomu brániť a začal som si ich ukladať. Potom som mal obrovské šťastie, že som stretol Oľgu Šifrovú, fantastickú textárku. Poslala mi tri texty a už len keď som si ich čítal, stáli mi všetky chlpy. To bolo „na prvú“, nemusel som meniť jediné slovo.

Neskôr som sa stretol s dirigentom Tónom Popovičom a hovorili sme o tom, že by som rád nahral album so symfonickým orchestrom. Všetko začalo do seba zapadať a dnes sa o tomto albume môžeme rozprávať. Myslím si, že je to môj najvyzretejší a najkvalitnejší vianočný album aj vďaka spoluprácam s výnimočnými spevákmi. Rád by som spomenul úžasnú Mirku Partlovú, Bystríka, ale aj Ondřeja Gregora Brzobohatého, s ktorým mám dueto Poďme si priať. Oľga Záblacká nám nakrútila krásny klip v nádhernom prostredí Kaštieľa Pálffy.

Nie je to váš prvý vianočný album. Čo je za tým, že sa vám chce opakovane tvoriť vlastné vianočné piesne?

Je to asi aj mojím dátumom narodenia 25. decembra. (úsmev) Tento rok oslavujem päťdesiatku. Môj prvý výraznejší song bolo dueto s Jankou Kirschner Čas sviečok z roku 1998. Tá skladba je zatiaľ asi moja najznámejšia. Potom v roku 2005 vznikla v spolupráci so Stanislavom Štepkom pesnička Vianočná pošta. Ťažko sa mi posudzuje, ktorá skladba je lepšia. Dá sa povedať, že časom zrejem, mám viac skúseností a iný pohľad na svet. Prial by som si, aby si raz na mňa ľudia spomínali ako na toho, ktorý písal vianočné pesničky.

Ako strávite Vianoce po súkromnej stránke?

Mám skladbu Na Vianoce chcem byť doma a tá vystihuje všetko. Už v Advente si zdobíme náš dom a snažíme sa zastaviť. Ľudia sa naháňajú za darčekmi, no u nás to tak nie je. My sa tešíme, že sme spolu, a že je nám dobre. Ani mi neprekáža, že už o piatej je tma, lebo sa nám rozžiaria svetlá, ja zakúrim v kozube, moja manželka miluje sviečky. Čím bližšie k Vianociam, tým je to intenzívnejšie.

V minulých rokoch som však nebol veľa doma, lebo sme mali veľa vystúpení a koncertov. Vždy je úžasné, keď autor napíše pesničky, a môže ich aj prezentovať na koncerte. Tam dostávam spätnú väzbu od ľudí. Tie moje nové vianočné skladby sú ako mojich 12 detí, ktoré mám všetky rovnako rád. Každá pesnička má nejaký príbeh a publikum mi dá najavo, ktoré z týchto detí je viac vydarené. (smiech)

Ľudia sa naháňajú za darčekmi, no u nás to tak nie je. My sa tešíme, že sme spolu a že je nám dobre.

Počas pandémie sa rušili koncerty, aj dnes umelci na toto obdobie ťažko doplácajú. Ako to zvládate?

Všetci na to doplácame. Ja som nemohol koncertovať, takže po dvoch-troch mesiacoch sedenia doma ma zachránila hudba a písanie. Niečo mi chýbalo, čo sa prejavilo aj na mojom tele – vyhodili sa mi ekzémy. Dvadsaťpäť rokov som hral, koncertoval, mal som endorfíny a zrazu to nebolo. Spievanie a koncertovanie je vlastne pozitívna droga. Ak ju zrazu telu nedáte, prejaví sa to. Keď sme začali hrať, všetky ekzémy odišli.

Určite vám pomohla aj rodina…

Jasné, rodina je základ. Hanka je môj najväčší hit, ktorý už určite neprekonám, ibaže by sa nám narodilo ďalšie dieťa. (smiech) Život v rodine je to najviac. Ako dieťa som nemal to šťastie, moje detstvo nebolo ideálne, našťastie to zachránil môj otec, ktorý sa mi venoval od mojich piatich rokov. Je tiež muzikant, gitarista, som rád, že som si s ním mohol zaspievať pesničku na mojom novom albume Šťastné a Veselé. No priznám sa, že z prvej verzie tejto skladby nebol nadšený a odmietol ju. To môže urobiť len „tata“. (smiech)

Áno, rodičia vedia byť niekedy tvrdí kritici…

Ale to je výborné, lebo ma nasmeroval a iná pesnička, na ktorú povedal, že do nej ide spolu so mnou, má naozaj šťavu a energiu. Volá sa Vianoce s otcom. To je moja spomienka na obdobie od piatich do deviatich rokov, keď som bol len s ním, potom sa druhýkrát oženil. Táto skladba je pre mňa silná a emotívna. Ľudia sami môžu posúdiť, ak si album vypočujú. Mám pieseň aj s mojou dcérou. Ešte predtým, ako som dával dokopy repertoár na nový album, Hanka sa ma spýtala, či tam bude aj pesnička s ňou. Dodala, že keby tam nebola, veľmi by sa nahnevala, takže po desiatich vianočných skladbách sú ešte skladby s mojou dcérou a otcom. (úsmev)

Keď sa pozrieme na vaše „nevianočné“ piesne, napríklad Modlím sa hudbou, aké posolstvo sa do nich snažíte zakomponovať?

Som romantik a pozitivista. Hudba je pre mňa Boží dar, zázrak, niečo, čo ľudí dokáže vyliečiť. Hudba mi pomohla aj v ťažkom období, keď pri mne nebola mama. Prestal som sa báť, keď som počul pesničky. V mojich piesňach je láska, dobro. Ja sa modlím k dobru, pre mňa je Boh láska, svetlo a dobro. Môj otec bol niekedy negativistický, snažil som sa ho vtedy nasmerovať a povzbudiť ho, aby sa usmial na tento svet, aj keď to nie je ľahké. Každý neúspech je úspechom, lebo nás tlačí dopredu.

Prenášate modlitbu a pozitívne myslenie aj na vašu rodinu?

Určite. Modlím sa s Hankou a keď sa jej nechce modliť, tak si spolu čítame. Naučila sa Otče náš aj Zdravas, ale už ju nechám a netlačím na pílu. Chcem, aby si sama našla cestu, tak ako ja. Som jej vzor, preto sa okrem toho snažím, aby videla, že sa vieme s manželkou pekne rozprávať. A aj keď sa na seba nahneváme, chcem, aby videla, že sa vieme objať a udobriť. Manželka jej vie tak krásne povedať: „Hanka, hľadaj si takého muža, ako je tvoj tatko.“ Ženil som sa dosť neskoro, ale myslím si, že aj v tejto oblasti som dozrel.

Hudba je pre mňa Boží dar, zázrak, niečo, čo ľudí dokáže vyliečiť.

Ako ste si našli cestu k modlitbe?

Zrazu som si uvedomil, že sa viem poďakovať, viem poprosiť a požiadať. Viem sa poďakovať za 20-30 vecí, ktoré sa mi udejú za deň. A sú to maličkosti, ale aj tie sú krásne. Keď požiadam a dostanem, viem poďakovať.

Keď som bol mladý muzikant, chcel som všetko dosiahnuť, tlačil som na pílu. Teraz už niekoľko rokov žijem inak – skôr nechať veciam ľahkosť bytia, urobiť ich s láskou a nadhľadom, a potom to aj druhí ľudia pocítia.

Moja práca je moje hobby, ktoré ma napĺňa. Keď dokončím prácu, uvedomím si, že som urobil všetko, čo som vedel, dal som do toho svoj talent. Okolo mňa sú takí istí „srdciari“ ako ja, tiež dali do toho lásku a pozitivitu. Potom už len zostáva povedať: „Nech sa deje, čo sa má.“ A mám pocit, že to funguje.

Máte na svojom konte viaceré spolupráce a duetá, vrátane mladších spevákov, napríklad s Monikou Bagárovou. Máte sa stále čo učiť aj od nich?

Áno, majú svoju energiu a úplne inak vnímajú svet. Majú perfektnú angličtinu a úplne iný „feeling“. Veľa sa učím aj od nových interpretov. Keď raz za týždeň na jednej streamovacej službe vychádza výber toho najnovšieho, počúvam to, vnímam, ako to robia, ako spievajú, žijem tým.

Niektoré z vašich posledných piesní som si vypočul a naozaj z nich ide pokoj, sú „chytľavé“ a uplatnia sa aj komerčne. Tvorili ste ich s týmto zámerom?

Niekomu sa páči, že tvorí len do „šuplíka“ a dúfa, že to niekde vystrelí. Ja sa snažím, aby som mohol hrať, koncertovať, aby ľudia mohli chodiť na moje koncerty a počúvať ma. Na druhej strane tú komerciu vyvažujem vianočnými skladbami. Na tých si „ulietavam“. Som autor, ktorý chce svoje pesničky prezentovať v rádiách a na koncertoch, ale aj tvoriť zložitejšie skladby. Som hudobný chameleón, ktorý sa snaží napĺňať svoje výzvy. Či to robím dobre, to mi povedia fanúšikovia.

Mnohí možno nevedia, že počas lockdownu ste založili aj nový projekt Spev spája nás. O čo ide?

Je to online škola spevu. Tento projekt sme nakrútili v lete spolu s mojou vokálnou koučkou Darinkou Andučič Tóthovou. Chcem aj iných učiť spievať. Ak má niekto pocit, že sa chce zlepšiť v speve, môže siahnuť po náučných videách, kde sa delím aj o svoje skúsenosti. Dúfam, že na budúci rok budeme môcť robiť aj workshopy naživo. Záujemcov napríklad naučíme, ako sa rozospievať, ako pripraviť hlasivky na spev, ale budeme ich aj koučovať pri skladbe, ktorú si prinesú, aby sa im spievala dobre, a aby ju hlavne zvládli odspievať. Ja som sa to naučil za štyri roky, ale stále nemôžem povedať, že som najväčší profík, to je celoživotná cesta.

Stále nemôžem povedať, že som najväčší profík, to je celoživotná cesta.

Rozprávame sa vo vašom dome v Skalici. Dočítal som sa, že ste pri jeho stavbe rozmýšľali ekologicky. Je ekológia pre vás dôležitá téma?

Áno, snažím sa byť ekologický v čo najväčšej miere – separovanie odpadu je základ. To som sa naučil už v Japonsku. Tam by vás poslali do väzenia, keby ste to nerobili. Všetko sa tam triedilo už v roku 2000, keď som tam bol. My sa na to snažíme myslieť až teraz, aby sme sa tu nezadusili. Máme nejakú inú planétu, kam by sme sa presťahovali? Je to naša Zem, kde žijeme, a keď ju budeme dusiť, raz si „zakašle“, a my to tu môžeme zabaliť. Máme tepelné čerpadlo a aj použité materiály sú ekologické, hoci boli drahšie. Máme špeciálne ekologické omietky a zateplenie, čo je aj cítiť. Okrem úžasnej rodinnej atmosféry chcem, aby naše prostredie bolo zdraviu prospešné.

Snažíte sa aj ekologicky vychovávať vašu dcérku?

To patrí k výchove. Zoberiem ju do lesa a keď vidíme nejaké plasty, pozbierame ich a vyhodíme. Raz som tak cestou zo Zlatníckej doliny napísal na sociálnu sieť, že mám plné vrece odpadu, ale nemám ho kde vyhodiť. O dva týždne tam bol kontajner. (smiech)

Foto: Lenka Filipeje

Vypočujte si spomínané dueto Roba Opatovského s Ondřejom Gregorom Brzobohatým