Staroba? Výzva odovzdať lásku a skúsenosti

Na pulze doby

Dobré životné podmienky, úroveň zdravotnej starostlivosti a dostatok výživy znamenajú aj zmenu v dĺžke života v dnešných časoch. Množstvo ľudí v poproduktívnom veku nám však kladie aj otázniky: Ako k nim pristupovať? Ako im umožniť prežiť starobu, ktorá pre nich nebude väzením pre pocit samoty a nepotrebnosti? Dokážeme aj týchto našich blízkych prijímať ako dar? Vieme si predstaviť, že aj my budeme raz starí? Ako by sme chceli prežiť tento čas?

Zmena spoločenských podmienok aj u nás už dávno zmenila model, podľa ktorého naši prastarí a starí rodičia žili bežne v trojgeneračných domácnostiach a hospodárskych usadlostiach. Dnes skôr riešime, čo urobiť s naším seniorom, do ktorého zariadenia ho umiestniť, ako často ho navštevovať. Koľko nás bude stáť času a námahy, straty zamestnania a príjmu starostlivosť o neho? Ako sa to premietne do nášho životného štýlu?

Nie je náhoda, že situáciu starých ľudí citlivo vníma aj pápež František a už pred dvoma rokmi pozval Cirkev upriamiť pozornosť práve na starých rodičov a seniorov. Ich sviatok je ustanovený v deň spomienky na sv. Joachima a Annu, rodičov Panny Márie. Svätý Otec si vždy dá záležať na osobitnom posolstve nielen pre seniorov, ale aj pre nás všetkých, ktoré nám má viac pomôcť zamyslieť sa nad tajomstvom a hodnotou staroby. Tento rok už v predstihu upriamuje pozornosť na nosný verš Svätého písma, v duchu ktorého je napísané posolstvo ku Dňu starých rodičov a seniorov: „Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie“. (Lk 1, 50)

Pozitívne ladenie textu Svätého Otca prekvapuje nielen nadpisom. Staroba z pohľadu produktívnych ľudí sa vníma ako čas, keď je človek na oštaru. Pápež František otvorene hovorí o „kultúre vyraďovania“ pre nedostatok síl a schopností. Podľa jeho slov je potrebné naučiť sa prijať dlhý vek ako požehnanie a starých ľudí ako znamenie Božej dobroty.

Priateľstvo staršieho človeka pomáha mladému človeku nesploštiť život na prítomnosť a uvedomiť si, že nie všetko závisí od jeho schopností.

Tohtoročné posolstvo hovorí o prepojení generácií – práve tým, že súvisí s Máriinou návštevou u Alžbety, ktorá už bola v pokročilom veku. Motto pre starých rodičov a seniorov je totožné s tým, o čom budú premýšľať mladí na Svetových dňoch mládeže v Lisabone. Preto sa nás všetkých pápež v posolstve pýta: Aké je puto medzi starými a mladými? Predkladá nám výzvu, prečo by sme sa mali o tieto vzťahy každý sám za seba starať: „Pán dúfa, že mladí ľudia pri stretnutí so starými prijmú výzvu, aby si vážili pamiatku a rozpoznali prostredníctvom nich dar príslušnosti k väčším dejinám. Priateľstvo staršieho človeka pomáha mladému človeku nesploštiť život na prítomnosť a uvedomiť si, že nie všetko závisí od jeho schopností. Na druhej strane starým ľuďom prítomnosť mladého človeka otvára nádej, že to, čo zažili, sa nestratí, a že ich sny sa uskutočnia.“

Ako vnímajú starobu, jej obmedzenia, výzvy práve tí, ktorí už sú za hranicou produktivity? Pýtali sme sa seniorov po celom Slovensku.

1. Čím je pre vás staroba? V čom je pre vás výzvou?
2. Cítite sa neprijatí alebo vyradení?
3. Čo vnímate ako úlohu od Pána pre tento svoj čas?
4. Pápež vás, ako seniorov, vyzval ešte vlani na revolúcii nežnosti. Čo konkrétne chcete pre to urobiť?

Ladislav, Žilina
1. Staroba je pre mňa čas si pomaly uvedomovať, že je potrebné sa zmenšovať nielen fyzicky, ale aj mentálne, teda s pokorou prijímať svoje obmedzenia. Lebo do Božieho kráľovstva sa vchádza úzkou bránou… Výzvou je pripustiť si, že už mnohé veci, ktoré som vládal pred piatimi rokmi, teraz zvládnem len ťažko alebo vôbec. Jednoducho – nebyť starým bláznom.

2. Necítim sa vyradený.

3. Byť pripravený dať radu alebo pomoc, ale len keď ma o to požiadajú. Mať trpezlivosť so sebou a s manželkou, ak sa mi veci nedaria tak, ako chcem.

4. Budem dávať svojej manželke a svojmu okoliu najavo, že ich milujem takých, akí sú. A budem čo najmenej súdiť a frflať, moralizovať a hromžiť na pomery. Byť si vedomý, že som oveľa horší, ako ostatní, no aj tak Bohom milovaný.

Mária, Bratislava
1. Staroba sa pre mňa javí ako výzva spraviť ešte niečo (už sama) na svoje zdokonalenie samej seba, službu blížnym a na priblíženie sa Bohu. Po desaťročiach koordinácie všetkých činností s manželom sa teraz učím rozhodovať sa už len sama za seba. Je to mnohokrát ťažké, keď mi chýba z jeho strany povzbudenie alebo potvrdenie. Pomáha mi aj ochota detí.

2. Necítim sa ani odstrčená, ani vyradená, teší ma záujem detí aj priateľov.

3. Pokiaľ mi budú zdravie a sily stačiť, chcem byť užitočná pre širokú rodinu, seniorské združenia a mať z toho radosť.

Eva, Trnava
1. Ešte som sa s ňou úplne nestotožnila. Aj keď som už senior, stále čakám, čo mi staroba pripravila. Výzvou je stále na sebe pracovať, ešte stále sa niečo nové učím. A chcem odovzdávať svoje skúsenosti ďalej.

2. Cítim generačný rozdiel medzi našimi deťmi a mnou, medzi mnou a vnúčatami.

3. Žiť svoju vieru všade, kde sa nachádzam a všade hovoriť o Bohu.

4. Byť v častejšom kontakte so svojimi deťmi a vnúčatami.

Staroba je prekrásne obdobie budovania nových vzťahov – s nevestou, novou rodinou, radosť z vnúčat, z toho, že môžem byť užitočná.

Anton a Anna, Kendice
1. Starobu vnímame ako poslednú etapu života. Je to čas, keď sa dá naplno využiť duchovný a duševný potenciál podriadený zdravotným obmedzeniam. Výzvou je dopriať si využívať čas podľa svojho rozhodnutia. Nezaväzujú nás povinnosti ani voči zamestnávateľovi, ani voči už dospelým deťom. Viac sa ako manželia venujeme jeden druhému.

2. Áno! Stáva sa, hlavne vo farskom spoločenstve. Mladšia generácia, ktorá prevzala riadenie duchovného života vo farnosti, nás starších pri rozhodovaní nepotrebuje. Stačíme jej na plátanie dier, keď chýbajú tie, čo riadia modlitbu posvätného ruženca alebo lektori. Tam ich my starší s radosťou nahradíme. Z verejného života sme vyradení už dávno pre snahu žiť podľa kresťanských hodnôt.

3. Byť nápomocní, kde je treba. Manžel ako kantor pri svätých omšiach, ja pri spoločných modlitbách. Zaujímať sa o dianie v mieste bydliska, ale aj vo svete a pomôcť núdznym, či radou, finančnou podporou alebo aspoň modlitbou.

4. Samotným životným postojom. Byť nežný k partnerovi, deťom, vnukom a ku každému, koho stretávame. Napomínať s láskou! Milá, usmiata, nežná tvár je odrazom lásky Boha v našom srdci.

Veronika, Nitra
1. Staroba je prekrásne obdobie budovania nových vzťahov – s nevestou, novou rodinou, radosť z vnúčat, z toho, že môžem byť užitočná. Mnohí okolo mňa i mladší hovoria, že čo už my starí môžeme, ale ja mám kopu elánu a chcem ho využiť najmä pre dobro mladých – všeličo pre nich organizujem. Mladí majú kopu vedomostí, ale nevedia žiť radostne, v tom im chcem pomáhať.

2. Vôbec sa necítim vyradená, skôr naopak.

3. Byť veselá a rozdávať radosť. Nefňukať pre hlúposti, ale tešiť sa z Božích darov, ktorých je celá hromada.

4. Pripravila som pre rodiny nedeľné ihrisko, po prázdninách chcem v tom pokračovať. Skoro nič to nestojí a deti sa vyšantia, i rodičia s nimi. Všetci na chvíľu zabudnú na techniku a mojím cieľom je aspoň kúsok neba dotiahnuť na chvíľu na náš kopec s peknou lúkou. Už som tam zažila veľa pekných chvíľ.

Iveta, Piešťany
1. Staroba je úžasná, ak ju prijmeš takú, aká je s radosťami, bolesťami, so spomalením, ale hlavne s krásou svojej rodiny – detí a vnúčatiek v požehnaní Pána a Matky Božej. Výzva je: na väčšie stíšenie, pokoru, trpezlivosť a hlavne na modlitbu.

2. Necítim sa tak.

3. Pán má s každým svoj plán. A moje poslanie? Chcem byť pokornejšia, trpezlivejšia, sama so sebou aj s inými, s rodinou byť plná lásky, tej Božej a hlavne úplne dôverovať Božiemu milosrdenstvu.

Pod revolúciou nežnosti rozumiem nepresadzovať svoje ja, viesť dialóg, s porozumením sa skláňať k iným, dokázať odpustiť prípadné ublíženie, povzbudzovať smutných a dodávať nádej do budúcnosti.

Jozef, Lúčky
2. Necítim sa vyradený ani neprijatý od svojich blízkych, ani od ľudí, čo žijú okolo mňa. A snažím sa, aby som ani ja nedával iných na druhú koľaj, hoci by mi aj neboli sympatickí.

3. Svoju starobu, ako poslanie od Pána, vnímam tak, že ešte môžem byť skúsenosťou svojho života užitočný, hlavne svojim deťom a vnúčatám. Tiež snahou žiť verne podľa Božieho slova a v modlitbe predkladať Pánovi svoje ďakovania a prosby za seba i za bratov a sestry.

4. Pod revolúciou nežnosti rozumiem nepresadzovať svoje ja, viesť dialóg, s porozumením sa skláňať k iným, dokázať odpustiť prípadné ublíženie, povzbudzovať smutných a dodávať nádej do budúcnosti.

Silvia, Bratislava
1. Starobu zatiaľ veľmi nepociťujem ako záťaž, cítim sa duchom ešte oveľa mladšia, aj choroby ma zatiaľ netrápia. Je to pre mňa obdobie, keď si zvykám na to, že už nemusím chodiť do práce, doma tiež nemám toľko povinností, keďže deti sú už so svojimi rodinami preč z domu. Mám viac času na vzťah s Bohom, aj keď často bojujem s lenivosťou a správami na sociálnych sieťach. Učím sa s radosťou prijať požiadavky od môjho okolia, hlavne neplánované návštevy a prosby o varovanie detičiek. Teraz som sa tri mesiace pravidelne starala o trojročného vnúčika, čo ma veľmi obohatilo. Snažila som sa, aby sme čas dobre využili a našli si k sebe čo najbližší vzťah. A niekedy sa k nám pridali aj ostatné vnúčatká a tak sme si budovali navzájom láskavé vzťahy.

2. Zatiaľ sa necítim neprijatá, trochu som to však pocítila, keď som odchádzala z práce. Bola som tam už viac rokov najstaršia a niekedy mi to mladí nechtiac dali najavo. Aj keď ma mali radi.

3. Odovzdať vieru a skúsenosti z nášho manželského života našim deťom a hlavne vnúčatkám. Prosíme Pána o to, aby sme pre nich boli dobrým príkladom, aby sa pri nás cítili milovaní. A tiež pripraviť sa na obdobie zimy a odchodu z tohto sveta.

4. Milovať a trpezlivo sa prihovárať deťom aj vnúčatkám, ale aj všetkým ostatným ľuďom okolo nás. Rozdávať viac pokoja, trpezlivosti, úsmevov a venovať čas, kde mladí čas nemajú.