Svet sa vďaka Františkovej ekonomike už mení

Trojhodinové online stretnutie, ktoré bolo prekladané do niekoľkých svetových jazykov, len na oficiálnom youtubovom kanáli Františkovej ekonomiky sledovalo viac ako päť a pol tisíc ľudí. Hoci sa každoročne téma týka ekonomiky a na podujatí sa zúčastňujú predovšetkým odborníci, ekonómovia, mladí podnikatelia a aktivisti z celého sveta, čoraz viac sa povedomie o „ekonomike s dušou“ dostáva aj medzi laickú verejnosť.

Príklady zmeny zo sveta

Tento rok sa podujatie stalo platformou, kde sa mohli zástupcovia jednotlivých krajín podeliť o svoje skúsenosti, príklady a informácie o prvých úspešných startupoch, realizovaných na princípoch Františkovej ekonomiky v rôznych kútoch sveta vrátane krajín, ako sú Taliansko, Portugalsko, Filipíny, Mexiko, Uganda, Brazília, Keňa či Nigéria.

„Každý deň sa snažíme pracovať s našou poškodenou pôdou. Produkujeme bio zeleninu aj ovocie a snažíme sa pôdu ošetrovať prirodzenými metódami, nepoužívať pesticídy a iné chemikálie. Je to náročná práca, ale kontakt s pôdou je dedičstvom generácie našich starých rodičov, a preto sa ho snažíme zachovať,“ podelila sa o svoju skúsenosť farmárka Miriam z Talianska.

Konkrétnu iniciatívu prezentovala aj Anna Rose z Filipín: „Ľudia v našej krajine čelia rôznym výzvam. Jednou z nich je nedostatok pitnej vody, ku ktorej nemá prístup až 11 miliónov rodín. V rámci nášho projektu sa usilujeme obnoviť pre domorodých obyvateľov prístup k čistej vode, ako aj ponúkať osvetu v rámci správnej hygieny.“

Zaujímavý projekt s názvom Františkova farma prezentoval Mateusz z Poľska, ktorý so svojím tímom odštartoval tréning pre farmárov v Nigérii. „Na úplne prvom, pilotnom tréningu sa zúčastnilo desať farmárov. Dotkli sme sa v ňom troch oblastí – ekonomiky, agrikultúry a duchovnosti – a už dnes absolventi výcviku školia ďalších 300 farmárov o udržateľnom hospodárení a princípoch Františkovej ekonomiky. Minulý mesiac sme zároveň zorganizovali spoločné stretnutie všetkých týchto farmárov, čo je veľký úspech, pretože takéto vzájomné spájanie je v Nigérii celkom problematické,“ uviedol Mateusz.

25. hodina

Na stretnutí Františkovej ekonomiky vystúpil aj známy taliansky ekonóm a profesor Luigino Bruni. Účastníkom ponúkol vysvetlenie tohtoročného hesla stretnutia – 25. hodina. Myšlienka 25. hodiny ako extra hodiny, ktorú ľudstvo na konci svojich dní dostáva navyše, podľa jeho slov inšpirovala v minulosti mnohých filmových tvorcov. Pôvodne sa takto volal aj román rumunského spisovateľa Constantina Virgila Gheorghia (1914). Ako Bruni podotkol, 24 hodín sme už ako ľudstvo spotrebovali a naša Zem dnes volá o pomoc. „Je to SOS chudobných, ponížených žien, detí a celého stvorenstva. Náš deň sa už pomaly končí a vchádzame do poslednej hodiny, čo sme si, bohužiaľ, nevšimli,“ upozornil.

Následne citoval talianskeho kňaza Lorenza Milaniho, ktorého označil za proroka minulého storočia. Ten, ako Bruni dodal, predpovedal toto „usnutie“ ľudstva vo svojich Spisoch zo záhrobia (1958). Zároveň však poukázal na to, že je tu niekto, kto nám ešte môže dať šancu veci napraviť. Niekto, kto nám môže darovať viac času, a tým niekým je Boh. Ako však Bruni dodal, potrebujeme si uvedomiť našu zodpovednosť a tiež začať počúvať prorokov dnešných čias, neobchádzajúc výzvy pápeža Františka, ktorý sa, ako Bruni pripomenul, pred dvoma rokmi vyjadril o generácii dnešných mladých ako o „poslednej, ktorá môže zachrániť túto planétu“.

Volanie po inkluzívnej ekonomike

Posledný bod stretnutia patril pápežovi Františkovi, ktorý sa účastníkom prihovoril v záverečnom liste. Mladých vyzval, aby sa aktívne zapojili do tvorby nových ekonomických riešení s dôrazom na otvorenosť voči novým a dlhodobo vylučovaným pohľadom a na posun k inklúzii, kde budú vypočuté a posudzované všetky názory.

Zúčastnených pozval, aby sa usilovali byť „ženami a mužmi pokoja“ a prostredníctvom ekonomiky sa starali o spoločný domov. K tomu je však potrebné, aby mali mladí „pohľad, ktorý vidí svet počnúc perifériami, pohľad na vylúčených, na tých posledných“. V tejto súvislosti pápež odporučil vytvoriť priestor pre „pohľad žien“, ktoré „nás podnecujú hľadieť menej na tovar a viac na vzťahy, menej na peniaze a viac na prerozdeľovanie, viac pozornosti venovať tým, čo nemajú, byť viac konkrétni a menej abstraktní“.

V liste sa tiež zamyslel nad konceptom coincidentia oppositorum (jednoty protikladov). Realita sa podľa neho často skladá z protikladných síl. Namiesto voľby jednej strany a eliminácie druhej podporil voľbu hľadania syntézy a vyzval mladých, aby hľadali túto „spoločnú pôdu“ aj v súvislosti s ekonomickými protirečeniami.

Zároveň prítomným pripomenul, že súčasný ekonomický systém, ktorý podporuje „nákup a predaj zbraní na rozpútavanie konfliktov, zarábanie na tých najzraniteľnejších a najbezbrannejších, ako sú tí, ktorí opúšťajú svoju vlasť pri hľadaní lepšej budúcnosti, alebo využívanie zdrojov a národov, oberanie ich o pôdu a zdravie, je chorobou. Je to zvrátenosť samotnej ekonomiky a jej poslania.“ Podľa pápeža je toto všetko „len arogancia, násilie, drancovanie“ a ľudstvo sa od toho „musí oslobodiť“.