Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
„Prirodzeným dôsledkom obchodu je nastolenie mieru.“ Tieto slová napísal Charles Louis Montesquieu v diele O duchu zákonov. Opäť upriamuje pozornosť na myšlienku, ktorá sa šírila v osvietenstve osemnásteho storočia. O niekoľko rokov neskôr, na sklonku svojej kariéry, neapolský ekonóm a filozof Antonio Genovesi komentoval Montesquieuovu vetu v inom tóne: „Veľkým prameňom vojen je obchod.“ A dodal: „Obchod je žiarlivý a žiarlivosť vedie ľudí k zbrojeniu.“
O storočie neskôr významný anglický ekonóm Francis Ysidro Edgeworth definoval ekonómiu ako vedu, ktorá skúma „pokojné výmeny“ (r. 1881), pretože sa zaoberá slobodnými zmluvami, a nie násilnými vzťahmi. Bližšie k súčasnosti (r. 1977) iný ekonóm Otto Albert Hirschman prevzal starú Montesquieuovu tézu a premenil ju na jeden z najvplyvnejších interpretačných kľúčov súčasných spoločenských vied.
Podľa neho sú trhové spoločnosti založené na záujmoch, zatiaľ čo staroveké a feudálne na vášňach. Vďaka kapitalizmu sa svet mal stať mierumilovnejším práve preto, lebo racionálne a predvídateľné ekonomické záujmy nahradia iracionálne vášne, následkom ktorých vznikajú vojny (napríklad pýcha, česť, pomsta, vlasť, nacionalizmus…).
Vďaka kapitalizmu sa svet mal stať mierumilovnejším práve preto, lebo racionálne a predvídateľné ekonomické záujmy nahradia iracionálne vášne, následkom ktorých vznikajú vojny.
Táto vojna nám hovorí, že smutný realizmus Antonia Genovesiho bol správny, aj keď on sám uprednostňoval civilizovaný a civilizujúci trh a hospodárstvo. Trhová spoločnosť neodstránila ani neznížila nasadenie zbraní, neobmedzila ich výrobu, nepotlačila vojenského dobyvačného ducha. Krajiny, ktoré sú najodhodlanejšie odpovedať na ruskú inváziu na Ukrajinu zbraňami, sú práve tie, čo vynašli kapitalizmus: Spojené štáty americké, Veľká Británia, Holandsko.
Montesquieu, Edgeworth a Hirschman patria medzi obete tejto vojny. Porážkou ich myšlienok dochádza k jednému z najväčších zlyhaní západného a osvietenského humanizmu.
Naši vládni predstavitelia naďalej používajú vojnu ako prostriedok na riešenie medzinárodných sporov a potom sa s vnútorným uspokojením tešia, že obchodné sankcie konečne začínajú prinášať ovocie v podobe utrpenia, bolesti a smrti pre národy a pre chudobných, určite však nie pre vodcov, ktorých to, naopak, utvrdzuje v ich schvaľovaní. Je to napĺňanie antisľubu trhového hospodárstva.
Možno by sme všetci mali hľadať nejaké iné vysvetlenie tohto obrovského neúspechu. Jedno sa ponúka v súvislosti s výberom nových manažérskych tried. Väčšinu manažérov dnes školia veľké nadnárodné poradenské agentúry (McKinsey, Lloyd, Accenture…).
Montesquieu, Edgeworth a možno ani Hirschman nemohli vedieť, že kapitalizmus prejde za posledných päťdesiat rokov radikálnou etickou transformáciou. Nastala vtedy, keď sa vzdelávanie manažérov a vedúcich pracovníkov pre firmy a finančníctvo, ktoré kedysi prebiehalo v továrňach, technických školách a na fakultách ekonomiky a obchodu, zverilo prostrediu business schools a medzinárodných poradenských firiem. Ich jazyk a mentalita sú však čoraz väčšmi zavalené vojenským svetom a čoraz vzdialenejšie od pravého, čistého osvietenského obchodu.
Stačí navštíviť niektorý z ich kurzov obchodnej stratégie, vidieť odborníkov, ktorých príspevky sa striedajú v aule, pozrieť sa na rolové hry, ktoré ponúkajú v rámci svojich teambuildingových programov, alebo sa pokúsiť o analýzu kľúčových slov, ktoré používajú. Všetky sú postavené na mužských výrazoch a na súťaži chápanej ako boj o víťazstvo (slovo „porazený“ je v tomto svete nová urážka).
Okamžite si uvedomíme, že sú na svetelné roky vzdialené od tradície „občianskej súťaže“, a čoraz väčšmi sa podobajú vojenskej akadémii. Leadership (to lead: viesť, rozkazovať) sa stal novou dogmou kapitalizmu vo veľmi pochybnej koexistencii s demokraciou.
Leadership sa stal novou dogmou kapitalizmu vo veľmi pochybnej koexistencii s demokraciou.
V jednom z mnohých úvodných kurzov o obchodnej stratégii sa preto dočítame: „Stratégia je oveľa staršia, než si myslíte. Sun Tzu v knihe Umenie vojny dokázal ako prvý rozlišovať medzi taktikou a stratégiou: taktika sa zaoberá operáciami potrebnými na víťazstvo v bitkách, stratégia sa zaoberá víťazstvom vo vojne.“
Z týchto nadnárodných škôl vzišli nielen ekonomické a bankové elity, ale aj mnohí naši politici a politickí funkcionári. Polstoročie občianskej a etickej regresie vytvorilo medzinárodnú triedu manažérov, ktorí sú si navzájom podobní, všetci hovoria po anglicky, u všetkých sa formovali rovnaké vlastnosti: prejav, stratégia, výkonnosť, bojovnosť.
Mnohí to vedeli, niektorí z nás o tom dokonca hovorili a písali už dávno, ale až vojna tu doma nám jasne ukázala, že náš trh už pred dlhým časom zaujala bojová a vojenská logika. (…) Technika sa odjakživa snažila zaujať priestor, ktorý patrí duši, nástroje zase priestor zodpovednosti, a konečne sa im to darí.
Kým neprehodnotíme manažérsku kultúru, kým nezačneme nových manažérov vzdelávať v iných čnostiach, miernych, nenásilných a pokojamilovných, budeme viesť vojny, odpovedať na zbrane zbraňami, na smrť smrťou, na krv krvou. Rôzne čnosti, o ktorých hovorí táto kniha, nepatria medzi tie, čo sa vyučujú na business schools vo svete, no mohli by sa nimi stať, ak nás veľká bolesť z tejto a zo všetkých ostatných vojen niečo naučí.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
