Sviatočná úvaha Antona Fabiana: Sila pre lásku

Žartovné odpovede na otázku, ako sa dá definovať bozk:

Matematik by povedal: Dva delené ničím.
Stomatológ by povedal: Môže prenášať nákazu a chorobu.
Účtovník: Je to kredit, pretože pri vrátení je výnosný.
Lekár: Zovretie úst v dôsledku rozpínania srdca.
Ekonóm: Je to komodita, pri ktorej dopyt prevyšuje ponuku.

Tu sa končí žart a začína životná múdrosť. Lebo túžba po láske je väčšia, ako jej ponuka. Pri návšteve obchodného domu zisťujeme, že ponuka vecí je väčšia ako dopyt po nich. Iba pri láske je to opačne: dopyt po láske je väčší ako ponuka zo strany ľudí.

Vieme pochopiť Ježiša z Nazareta, keď na Zelený štvrtok v Getsemanskej záhrade prežil samotu. Nemal sociálnu oporu, nemal mu kto povedať: Ježišu, som s tebou, neboj sa! Prežil dno strachu, depresiu a osamelosť, ktorú zo života poznáme. Namiesto toho, aby mu niekto poskytol oporu, prišiel Judáš, ktorého bozk fungoval ako zrada.

Čím to je, že človek sa bojí trpieť, ale nebojí sa robiť bolesť druhému? Tento stav v ľudstve spôsobuje fakt, že dopyt po láske je väčší ako ponuka. Boh túto situáciu pomáha riešiť prostredníctvom Ježiša, ktorý posolstvo zakódoval do znakov.

Niekedy sa podľa kalendára jar už začne, ale vonku to jarne ešte nevyzerá. Skutočná jar je až vtedy, keď všetko rozbujnie k životu. Takú jar si ťažko vie predstaviť Eskimák, ktorý žije v objatí snehu a ľadu. Boh si vie predstaviť jar v človeku – radostný život, keď je jeden oporou druhému. A hoci Boh takto vymyslel človeka, vidí, že aj v jednotlivcovi, aj v celom ľudskom pokolení napredovanie ide veľmi pomaly. Ľudstvo je nezrelé. Ľahšie je spôsobovať bolesť, ako vytvárať radosť a slúžiť.

Čím to je, že človek sa bojí trpieť, ale nebojí sa robiť bolesť druhému? Tento stav v ľudstve spôsobuje fakt, že dopyt po láske je väčší ako ponuka.

Aby sme prestali byť príťažou a začali byť oporou, potrebujeme silu. Ježiš nám ju odovzdal v dvoch znakoch: umývaní nôh a Eucharistii. Opásal si zásteru a poumýval apoštolom nohy. Napriek Petrovým slovám: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ (Jn 13, 8), Ježiš povedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou“ (Jn 13, 8). Mať podiel znamená byť ako Ježiš. Nepáči sa nám človek, ktorý je ako Ježiš? Všetci vieme, aké dôležité je zobrať zásteru a robiť sluhu.

Druhým znakom je Eucharistia. Zdá sa, že Ježiš chcel povedať: „Viem, že je ťažké slúžiť vlastnému dieťaťu, mužovi, žene…, ale keď už nebudeš vládať, vezmi a jedz! Lebo jar v ľudskom živote vzniká vtedy, keď jeden druhému slúžite.“ Službu očakávame od ľudí, a službu jedného druhému očakáva od nás Boh.

Posolstvo Zeleného štvrtku by sa dalo formulovať slovami: nikdy nezažije jar duše, kto nebude brať silu z oltára na to, aby bol schopný poslúžiť. „Chápete, čo som vám urobil?“ (Jn 13, 12), hovorí Ježiš. Chápete, čo sa ponúka v Oltárnej sviatosti? „Vy ma oslovujete: ,Učiteľ‘ a: ,Pane‘ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať“ (Jn 13, 13 – 14). Máme druhému poslúžiť tak, ako Ježiš poslúžil nám.

Služba, ku ktorej nás Ježiš vyzýva, je veľká, ale on nám dáva silu, aby sme rástli na úroveň Božieho syna a dcéry. Takýmto spôsobom prispejeme svojou troškou do sveta, v ktorom je dopyt po láske väčší ako ponuka.

Posolstvo Zeleného štvrtku by sa dalo formulovať slovami: nikdy nezažije jar duše, kto nebude brať silu z oltára na to, aby bol schopný poslúžiť.

Na doplnenie nám poslúži nasledujúca kuriozita. Existuje stredne veľká opička, ktorá pochádza zo Strednej Ameriky a zaraďuje sa medzi najinteligentnejšie, pretože dokáže robiť veľa činností, dokonca opatrovať človeka. Dvadsaťštyriročný Robert Fester z Bostonu utrpel pri havárii úraz. Lekárom sa ho síce podarilo zachrániť, ale stratil schopnosť pohybovať sa, zostal odsúdený na vozík. Okrem hlavy má bezvládne celé telo. Keď sú jeho rodičia v práci, je mu verným spoločníkom opička, ktorá sa postupne naučila starať o svojho zverenca. Dokáže z chladničky vybrať jedlo, nakŕmiť ho, poumývať riad, vkladať do prehrávača CD platne, zapnúť a vypnúť televíziu a rádio. Keď chce čítať knihu, dokáže mu otáčať strany. Na pokyn dokáže otvárať dvere návštevníkom, vie zapnúť i vypnúť svetlo, dokonca starať sa o zovňajšok svojho pána. A keď treba, tak vie aj povysávať byt – to nerobí rada.

Pán Foster píše: „Bez nej by som bol stratený. Akoby pochopila môj stav, snaží sa mi všemocne pomôcť. A čo je hlavné, rozumie si aj so skutočnou ošetrovateľkou, ktorá ma pravidelne navštevuje. Slovom, jej pomoc je pre mňa neoceniteľná.“

Je to krásne vyznanie: „Jej pomoc je pre mňa neoceniteľná.“ Povedal ti niekedy niekto: Si pre mňa neoceniteľný, neoceniteľná? Môžeš sa domnievať, že si pre niekoho neoceniteľný? Obdivujeme neoceniteľné zvieratko. Ale veď my takú schopnosť máme, len ju musíme v sebe zobúdzať a kráčať cestou, ktorú nám ukázal Ježiš z Nazareta.

Dobrý Bože, daruj iným to, čo by som chcel ja.
Daruj iným lepšie veci, ako mám ja.
Daruj im radosť, ktorú som ja nezažil.
Daj iným šaty, auto a veci, ktoré sa páčia mne.
Daj iným priateľa, ktorého nie som hoden.
Bože, daj iným šťastie, ktoré ja nemôžem dosiahnuť.
Pane, daj, aby som bol darom pre druhých: slovami aj povzbudením, láskou aj pochopením. Daruj iným, aby ťa milovali a aby sme sa milovali navzájom.

Z knihy Studňa a pavučina I.: Úvahy inšpirované evanjeliom, SSV 2016. Publikované so súhlasom autora. Redakčne upravené.