Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
V júli tohto roku zverejnil Generálny sekretariát synody 23-stranový dokument s názvom Náčrty realizačnej fázy synody 2025 – 2028.
Než sa pozrieme na stránky nového dokumentu, pripomeňme si slová kardinála Maria Grecha, generálneho sekretára synody, čo znamená byť synodálnou Cirkvou:
„Jednoducho povedané, synodálna Cirkev je duchovnejšia Cirkev. Existuje pokušenie premeniť Cirkev na mimovládnu organizáciu, ako zdôrazňuje Svätý Otec. Cirkev je telom Kristovým a dušou tejto Cirkvi je Duch Svätý. Synodálna Cirkev je pozvánkou pre Boží ľud, aby prijal prítomnosť Ducha Svätého, ktorý je hlavným aktérom tohto synodálneho procesu. Pre mňa pozvanie do synodálnej Cirkvi znamená dať viac priestoru Duchu Svätému. Kľúčovým slovom v tomto jednoduchom procese je vlastne rozlišovanie, čo dnes Duch Svätý komunikuje Cirkvi. (…) Keď sa stretávame, aby sme diskutovali a načúvali, nie sú to čisto ľudské stretnutia. Musíme pozvať Ducha Svätého a počúvať Božie slovo. Inak by Cirkev bola naším projektom, ale Cirkev nie je naša. Cirkev patrí Ježišovi Kristovi.“ (Rozhovor s generálnym sekretárom Synody o synodalite pre stanicu EWTN z 26. 5. 2023, pozn. autorky.)
Synoda o synodalite sa teda neskončila. Čo nás čaká v nasledujúcich rokoch a v akej konkrétnej fáze synodálneho procesu sa nachádzame?
V októbri 2021 pápež František slávnostne otvoril synodálny proces, ktorého prvou fázou bolo počúvanie. Mnohí z nás zažili túto fázu spolu s kresťanmi z celého sveta vo svojich farnostiach a diecézach.
Cieľom realizačnej fázy je vyskúšať nové postupy a nové štruktúry, ktoré prispejú k synodálnemu životu Cirkvi.
Druhou fázou bolo rozlišovanie, keď sa biskupi a účastníci z radov laikov, kňazov a diakonov zišli na dvoch generálnych synodálnych zhromaždeniach vo Vatikáne v rokoch 2023 a 2024. Prostredníctvom spoločnej modlitby, spoločného počúvania Božieho slova a rozhovorov v Duchu Svätom sa snažili zachytiť to, k čomu Duch Svätý dnes volá celú Cirkev.
Výsledkom rozlišovania je Záverečný dokument Synody o synodalite, ktorý pápež František svojím podpisom pridal k Učiteľskému úradu Cirkvi. Jeho text je preto pre nás nielen inšpirujúci, ale aj smerodajný. Teraz sme v tretej fáze – realizačnej. Kardinál Mario Grech ju v jednom zo svojich komentárov označil ako najdôležitejšiu.
Dokument Náčrty realizačnej fázy synody prehľadne sumarizuje, ako bude táto tretia fáza prebiehať. Jej konkrétne kroky sú rozdelené do nasledujúcich časových období:
Text Náčrtov, ktorý je adresovaný celému Božiemu ľudu, teda nám všetkým, odpovedá na nasledujúce základné otázky:
Keďže táto fáza sa opäť odohráva v Cirkvi po celom svete, pápež František rozhodol a pápež Lev následne potvrdil, že celý proces bude sprevádzať Generálny sekretariát synody. Zámerom sekretariátu je „pomôcť nám všetkým mať na pamäti predovšetkým jednotu Cirkvi“ a „vytvoriť harmóniu medzi realizáciou dokumentu v rôznych cirkevných prostrediach“ bez akéhokoľvek obmedzenia zodpovednosti jednotlivých miestnych cirkví.
Cieľom realizačnej fázy je vyskúšať nové postupy a nové štruktúry, ktoré prispejú k synodálnemu životu Cirkvi. Táto fáza je tiež živnou pôdou pre výmenu darov, ktoré upevňujú spoločenstvo miestnych cirkví v rámci jedinej Cirkvi. „Žijeme vo svete, ktorý sa zmieta v nekonečnej špirále násilia a vojen, a je čoraz ťažšie vytvárať priestor pre stretnutia a dialóg zameraný na hľadanie spoločného dobra a mieru. Svet naliehavo potrebuje Cirkev, ktorá je schopná byť v Kristovi ,akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva‘“ (porov. Lumen gentium, č. 1; porov. Záverečný dokument (ďalej len ZD), č. 56).
Diecézny biskup je zodpovedný za synodálny proces v každej diecéze. Je na ňom, aby proces otvoril, oficiálne stanovil jeho časový harmonogram, sprevádzal jeho priebehom a tiež potvrdil jeho výsledky. Biskupi sú povolaní povzbudzovať a podporovať účasť všetkých členov Božieho ľudu, ktorí sú im zverení v synodálnom procese. Počas predchádzajúcich fáz sa ukázala ako veľmi cenná práca diecézneho synodálneho tímu. Jednotliví diecézni biskupi preto vymenujú členov tímu spomedzi kňazov, diakonov, laikov a rehoľníkov.
Východiskovým bodom pre realizačnú fázu je Záverečný dokument. Je nevyhnutné, aby s ním boli oboznámení najmä členovia synodálnych tímov a tí, ktorí sú povolaní sprevádzať realizačný proces na rôznych úrovniach vrátane farností. Čítanie záverečného dokumentu musí predovšetkým sprevádzať a obohacovať spoločná i osobná modlitba zameraná na Krista – učiteľa počúvania a dialógu (porov. ZD, č. 51) – a otvorená pôsobeniu Ducha Svätého; abstraktná analýza textu nestačí.
Záverečný dokument je vnútorne uceleným textom, ktorý v sebe obsahuje vlastnú vnútornú dynamiku. Tá je výsledkom dlhého procesu počúvania, porovnávania a rozlišovania. Preto ho nemožno považovať za súbor pokynov k rôznym témam, ktoré možno uchopiť bez ohľadu na kontext, v ktorom sú formulované. Neboli by sme schopní tak dostatočne pochopiť ich význam a neviedli by k ich správnemu uplatňovaniu v praxi.
Skúsenosť celého synodálneho procesu ukázala, aké dôležité je mať k dispozícii metódu vhodnú na riešenie jednotlivých tém. Pri budovaní synodálnej Cirkvi sa obsah a metóda veľmi často zhodujú: stretávanie a dialóg, ktorý vedieme ako bratia a sestry v Kristovi o otázke, ako lepšie žiť synodálny rozmer Cirkvi, je skúsenosťou synodálnej Cirkvi, ktorá otvára lepšie pochopenie danej témy.
Synodálna metóda sa preto neobmedzuje na súbor techník riadenia stretnutí, ale je duchovnou a cirkevnou skúsenosťou, ktorá zahŕňa rast v novom spôsobe bytia cirkví, zakorenenom vo viere, že Duch Svätý udeľuje svoje dary všetkým pokrsteným, počnúc sensus fidei (porov. ZD, č. 81; sensus fidei, zmysel pre veci viery, vyjadruje osobnú schopnosť veriaceho v spoločenstve Cirkvi rozoznať pravdu viery, pozn. autorky). Medzi tieto nástroje patrí napríklad rozhovor v Duchu Svätom a cirkevné rozlišovanie.
Ako zdôrazňuje ZD v odseku 85, cirkevné rozlišovanie vyžaduje príspevok rôznych odborných znalostí a kompetencií, aby bolo možné hlbšie pochopiť kontext a jasnejšie identifikovať, o čo ide. Keďže v realizačnej fáze bude potrebné prijať konkrétne rozhodnutia týkajúce sa obnovy praktík a štruktúr, rozhodovacie procesy v tejto veci musia byť plne cirkevné a uznávať osobitnú funkciu autority najmä diecéznych alebo eparchiálnych biskupov, ktorí sú primárne zodpovední za spoločenstvá v cirkvách, ktoré im boli zverené, ako aj medzi cirkvami.
Hana Pohořalá
Prevzaté z časopisu Nové město
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
