Umierneným Demokratom chýba ťah na bránu

Demokrati kráčajú v strede, ponúkajú umiernenú odbornú politiku, ktorá podľa ich sloganu „nebude ľudí otravovať ani rozdeľovať“. Otázne je, či je to v dnešnej dobe vulgárnej politiky, charakterizovanej vystupňovanými emóciami, dosť. V snahe pôsobiť ako strana zdravého rozumu a logických argumentov vystupujú Demokrati ako niekto, kto rozohnenému človeku hovorí, aby sa upokojil. A to spravidla nemá želaný účinok.

Pokazený štart

Na jednej strane zrejme ľudia netušia, v čom sa Demokrati odlišujú od iných demokratických strán, ktoré vedú slušný dialóg. Na strane druhej sa v tom možno strácajú aj Demokrati sami. Faktom je, že vznikli len pred pár mesiacmi a aj ich štart do novej politickej etapy poznamenal škandál. Demokrati sú totiž pokračovateľom strany Spolu – občianska demokracia, ktorú v roku 2018 založili Miroslav Beblavý a Jozef Mihál a nedostala sa do parlamentu v koalícii s Progresívnym Slovenskom. Po odchode zo Za ľudí sa jej predsedom v roku 2021 stal Miroslav Kollár, ktorý sa s Mikulášom Dzurindom dohodol, že stranu premenujú na Modrú koalíciu.

Podľa svojich vlastných slov chcú Demokrati slúžiť ľuďom. Pokojne a bez chaosu.

„Modré desatoro“ a ciele strany predstavil na tlačovej konferencii sám bývalý premiér, ktorý v tejto fáze plánoval byť iba poradcom. Išlo o vyvrcholenie mesiacov práce a diskusií, ktoré v časti verejnosti vzbudili očakávania, že by mohlo ísť o hráča, ktorý bude jadrom spájania stredopravých síl. Ibaže nik nečakal, že na čelo strany zasadne Eduard Heger, donedávna pravá ruka Igora Matoviča. Hoci sa od neho dištancoval a z hnutia odišiel, urobil tak podľa mnohých ohlasov neskoro. Dzurinda do Modrej koalície nevstúpil, založil si vlastnú stranu a stal sa jej lídrom. Z Modrej koalície vznikli Demokrati, ktorí sa pokúsili o spojenie viacerých strán vrátane Maďarského fóra či Modrí – Európske Slovensko – a zlyhali. Výsledkom je, že všetky spomínané subjekty sú hlboko pod hranicou zvoliteľnosti.

Absentujúci líder

Preferencie Demokratov sa pohybujú okolo troch percent. Napriek tomu, že stranu tvoria známi odídenci z OĽaNO, Za ľudí a aj občiansko-demokratickej platformy okolo Jána Budaja a tiež mikrostrana Jablko, je výsledok prekvapivý, keďže za štandardných okolností by mal byť oveľa vyšší. Je to škoda, lebo po obsahovej stránke sú Demokrati rozumnou politickou stranou s jasne vymedzeným smerovaním a silným sociálnym cítením a programom. Zatiaľ čo predsedom je od marca Eduard Heger, v júni sa volebnou líderkou stala Andrea Letanovská, lekárka a záchranárka. V súčasnosti vystupuje v médiách aj podpredseda strany Jaroslav Naď. Všetky tri tváre zdobia bilbordy a človek sa stráca v tom, kto je skutočným lídrom.   

Na kandidátke je dosť schopných ľudí, ktorých potenciál je potrebné vtesnať pod jednu pevnú komunikačnú strechu.

Podľa svojich vlastných slov chcú Demokrati slúžiť ľuďom. Pokojne a bez chaosu. Prvý atribút spĺňajú, druhý sa im podarilo poprieť už pri svojom vzniku. V podstate je jedno, či to bolo ich vlastným pričinením alebo išlo o nepochopenie či „sebectvo“ iných politických subjektov, ktoré odmietli spájanie pravicových strán. V súčasnosti by mali formulovať riešenia, za ktorými by si mali odhodlane ísť, no v ich prípade nevidieť ťah na bránu. Volič sa vlastne díva na elegantnú hru, prihrávky s náznakom šance, no bez potrebnej rýchlosti, dravosti a najmä efektívnych útočníkov. Nezodpovedanou otázkou stále zostáva, ktorý z hráčov je kapitán. 

Viac akcie, menej reakcie

Kampaň Demokratov je štandardná, hoci subtílnejšia vzhľadom na výšku rozpočtu. Navštevujú jednotlivé mestá, sú otvorení dialógu a diskusii. Je preto zvláštne, že na sociálnych sieťach, ktoré sú v dnešnej dobe jedným z kľúčových faktorov úspechu vo voľbách, sami často neurčujú tempo. 

Je nelogické, aké množstvo energie míňajú na reakcie na konkrétne situácie či politikov.

Namiesto proaktívneho prinášania vlastných tém s dosahom na reálne problémy občanov a „rozkrokovanie“ ponúkaných riešení sme svedkami z veľkej časti reaktívnej komunikácie. Je nelogické, aké množstvo energie míňajú na reakcie na konkrétne situácie či politikov. Obzvlášť v obľube majú predsedu Smeru. Venujú mu až toľko pozornosti, že svoju kampaň „preficovali“. Prinášajú jeho výroky, snažia sa odhaliť jeho klamstvá, a pritom si neuvedomujú, že práve Robert Fico udáva tón ich komunikácie. Opäť raz sú v tieni silnej osobnosti a pre ich vlastné dobro by bolo namieste, aby z neho vystúpili, zažiarili vlastnými témami a ponúkli ľuďom funkčné riešenia životnej situácie. Na ich kandidátke je dosť schopných ľudí, ktorých potenciál je potrebné vtesnať pod jednu pevnú komunikačnú strechu. Pokiaľ to nezvládnu, budú v tejto konštrukcii aj naďalej len súčasťou nestabilného celku.